Pred 35 rokmi padol jeden z najdôležitejších symbolov rozdelenej Európy – Berlínsky múr. Trasu železnej opony medzi rozdelenou východnou a západnou Európou je však stále možné vidieť na mapách, ktoré zobrazujú ekonomické rozdiely.
Práve Nemecko, ktoré má od zjednotenia spoločnú vládu, dobre ilustruje, aké ťažké je vysporiadať sa s dedičstvom komunizmu. Podľa projektu Búranie mýtov o socializme zaostávala produktivita a ekonomická výkonnosť v takzvanom východnom Nemecku za západonemeckou stranou aj podľa oficiálnych a pravdepodobne významne nadhodnotených štatistík.
Napríklad HDP bývalej NDR vzrástlo medzi rokmi 1950 až 1989 iba 3,5-násobne, kým v SRN bol rast až päťnásobný. „Rok po znovuzjednotení ani jedna z piatich spolkových krajín niekdajšej NDR nedosahovala 40 percent priemernej ekonomickej úrovne Nemecka v prepočte na HDP na jedného obyvateľa,“ spresňujú autori štúdie z Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Forbes Espresso? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
Východ nedobehol Západ
Na prelome milénia už ekonomika bývalého východného Nemecka narástla na 69 percent. Ako vidieť na dátach Eurostatu, zaostávanie je viditeľné stále. Napríklad Sasko-Anhaltsko dosahovalo v roku 2021 HDP vyjadrené v parite kúpnej sily vo výške 28 200 a Brandebursko 28 700. Pre porovnanie, Hessensko vykázalo až 43 700 PPS, Bádensko-Württembersko 43 800 PPS a ekonomicky najsilnejší región Hamburg s dôležitým prístavom až 63 800 PPS.
Zdroj: Eurostat
Nie každý ekonomický ukazovateľ však hrá v neprospech postsocialistických štátov. Ekonomika rástla za poslednú dekádu najrýchlejšie práve v krajinách bývalého východného bloku. Dôvodom je práve nízka ekonomická výkonnosť, vďaka ktorej pôsobí hospodársky rast výraznejšie v percentuálnom vyjadrení. Dobehnúť Západ sa však tomuto regiónu aj tak nepodarilo.
Dôvodom je nižšia produktivita práce. Podľa údajov Eurostatu bola v roku 2021 produktivita práce v 126 regiónoch vyššia a v 116 regiónoch nižšia ako európsky priemer. Európski štatistici upozorňujú, že regióny s najvyššou produktivitou sa nachádzajú výlučne v západnej a severnej Európe. Na opačnej strane je 23 regiónov, kde bola produktivita práce mimoriadne nízka, iba na úrovni 35 percent priemeru EÚ. Tieto regióny sa nachádzajú vo východných a južných štátoch EÚ, najviac v Poľsku a Bulharsku.
Zdroj: Eurostat
Zdroj: Eurostat
Špecifiká Slovenska
Slovensko sa v rámci týchto štatistík nachádza v relatívne priaznivej stredovej zóne. Podobne ako ďalšie východné krajiny trpí silnou koncentráciou ekonomického bohatstva v okolí hlavného mesta. V roku 2017 bola dokonca Bratislava tretím najbohatším regiónom Európy v parite kúpnej sily na obyvateľa. Tento ukazovateľ porovnáva ekonomický výkon s cenovou hladinou.
Pozícia Bratislavy síce odvtedy mierne klesla, stále sa však drží veľmi vysoko. Zaujímavý je najmä rozdiel medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi. Kým v prípade Bratislavy je HDP v PPS viac ako 125 percent priemeru EÚ, ostatné tri veľké slovenské kraje nedosahujú ani 75 percent priemeru.
Podobné problémy majú všetky postkomunistické krajiny. Najvýraznejšie ekonomické rozdiely medzi regiónmi aktuálne hlásia Rumunsko, Česko a Maďarsko.
Paradoxné je, že hlavné mesto Slovenska sa javí rovnostárske v inom ekonomickom ukazovateli. Ide o rovnosť vnútri samotného regiónu. Touto optikou je podľa Eurostatu jeden z najnižších príjmových rozdielov v rámci EÚ práve v Bratislavskom kraji. Príjem pätiny najlepšie zarábajúcich je iba 2,7 násobne vyšší ako príjem pätiny najmenej zarábajúcich.
Ešte kurióznejšie je, že najväčšiu príjmovú nerovnosť vykazuje východné Slovensko. Dôvodom sú veľké skupiny sociálne vylúčených obyvateľov. V porovnaní so západnou Európou však akákoľvek rovnosť na východ od bývalej želenej opony naznačuje skôr rovnosť v chudobe ako v bohatstve. Za 35 rokov sa to nepodarilo zmeniť.
Zdroj: Eurostat
Číslo dňa
81 899
Na takúto sumu sa počas obchodovania v Ázii nakrátko vyšplhala hodnota bitcoinu. Najznámejšia digitálna mena tak v pondelok dosiahla nový rekord. Dôvodom sú očakávania, že kryptomeny zaznamenajú rozmach v priaznivom regulačnom prostredí po zvolení Donalda Trumpa za prezidenta USA a kandidátov do Kongresu, ktorí sú priaznivo naklonení kryptomenám.
Krátke správy
Medziročný pokles stavebnej produkcie sa v septembri zrýchlil na viac ako 17 percent. Produkcia stavebných firiem v septembri dosiahla 672 miliónov eur, čo je po prepočte do stálych cien medziročný pokles až o 17,5 percenta. Ide o najhlbší prepad v rámci mesačných výsledkov od októbra 2020. V dvojcifernom poklese skončili všetky zložky stavebnej produkcie. Domáca nová výstavba sa prepadla o 15,5 percenta, opravy a údržba o 12,8 percenta, najmenšia zložka – ostatné práce – o vyše štvrtinu.
V októbri zbankrotovali stovky dlžníkov, medzimesačne ich počet narástol o 17 percent. V októbri zbankrotovalo na Slovensku 725 dlžníkov, z toho bolo 470 mužov a 255 žien. Medzimesačne ide o nárast o 17 percent, pričom v septembri zbankrotovalo 618 dlžníkov. V medziročnom porovnaní ide o pokles o 261 dlžníkov. Osobnému bankrotu najviac čelili ľudia z Prešovského kraja.
Foto: Unsplash
Foto: Unsplash
Čínska odveta za clá na elektromobily. Čína zavedie „dočasné antidumpingové opatrenia“ na dovoz brandy z Európskej únie (EÚ). Uviedlo to v pondelok čínske ministerstvo obchodu vo vyhlásení, ktoré je podobné oznámeniu z minulého mesiaca. Čínske ministerstvo obchodu v pondelok oznámilo, že „vyšetrovacie orgány sa rozhodli zaviesť dočasné antidumpingové opatrenia vo forme zálohy v hotovosti alebo záručného listu“ v prípade dovozu brandy z Európy.
Nemecké podniky hlásia najmenej objednávok za 15 rokov. Evidujú najmenej objednávok od finančnej krízy v roku 2009. Nedostatok objednávok hlásilo v októbri 41,5 percenta oslovených spoločností, zatiaľ čo v predchádzajúcom júlovom prieskume to bolo 39,4 percenta. Vo výrobnom sektore zaznamenala nedostatok objednávok takmer polovica podnikov (47,7 percenta).
