Slovensko si cez víkend pripomenie 35 rokov od Nežnej revolúcie. Míľnik modernej histórie Slovenska zatvoril dvere bývalému režimu, zvýšil Slovákom životnú úroveň, no niektoré odvetvia života prevrátil naruby.
Nielen sloboda slova a politickej orientácie, ale aj ekonomické ukazovatele a štandardy. Zmena režimov nepriniesla svieži vzduch len do názorovej slobody, ale zlepšila aj ekonomické štandardy a životnú úroveň Slovákov.
Nemáte práve teraz čas prečítať si Forbes Espresso? Vypočujte si ho v podobe podcastu Espresso on Air. Každé ráno o 6:30 vás čaká nová časť vo vašej podcastovej aplikácii.
„Podľa objektívnych meraní od čias bývalého režimu určite stúpla životná úroveň. Do určitej miery sme dobehli Západ,“ okomentoval pre Forbes Viliam Páleník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Okrem plusov upozorňujú odborníci a analytici aj na ďalšie stránky novej kapitoly krajiny. Zmena režimov sa tak odrazila na cene potravín či niektorého typu tovaru, časť priemyslu pridusila, inú zase nakopla a výrazne odkryla fenomén nezamestnanosti.
Príjmy Slovákov
Ako Páleník vysvetlil ďalej, výraznou obmenou prešiel na Slovensku po revolúcii práve systém miezd. Ten bol totiž počas socializmu prísne regulovaný. „Boli tabuľkové a ďalšie platy, ktoré boli presne určené. Počas ekonomickej transformácie po roku 1989 boli uvoľnené a začali sa tvoriť trhovo, podľa dopytu a ponuky. Mzdy sa tak stali oveľa rôznorodejšie a vyvíjali sa oveľa dynamickejšie,“ podotkol k téme expert.
Príjmom Slovákov po Nežnej revolúcii sa venovala v čerstvej analýze Eva Sadovská z Wood & Company. Analytička priblížila v texte, že Slováci začali reálne zarábať viac, po očistení o infláciu, ako v roku 1989 až v rokoch 2007 až 2008.
Prepad reálnych miezd bol podľa Sadovskej zaznamenaný najmä v období po revolúcii. Tento trend mal byť spôsobený devalváciou vtedajšej meny, koruny, prísnymi ekonomickými reformami a prudkým rastom cien. Expertka podčiarkla, že v súčasnosti zarábame v priemere reálne viac o 35 až 40 percent ako v čase revolúcie.
TASR/Ján Kočiš
Slovensko si pripomína 35 rokov od Nežnej revolúcie. Foto: TASR/Ján Kočiš
Na tovar zarobíme za kratší čas
Podľa ekonomického experta Páleníka oproti bývalému režimu zdraželi o niečo aj potraviny. Na druhej strane analytička Sadovská podčiarkla, že na nákupy dnes stačí odpracovať kratší čas.
„Porovnaním priemerných nominálnych miezd, v roku 1989 na úrovni 3 142 korún a v prvom polroku 2024 na úrovni 1 484 eur, a cien konkrétnych produktov môžeme zjednodušene vyjadriť, koľko času museli Slováci odpracovať na kúpu vybraných tovarov pred 35 rokmi a koľko v súčasnosti,“ vysvetľuje odborníčka na konkrétnych prípadoch.
V analýze vybrala viacero produktov, ich cenu a zároveň čas, za ktorý sa na tento tovar dá zarobiť. Ako Sadovská upozornila, na nákup mnohých potravín Slovákom dnes stačí odpracovať v priemere kratší čas.
Ako dlho ste museli pracovať na potraviny (rok 1989)
Chlieb tmavý
Cena: 2,80 Kčs
Museli ste odpracovať: 9 minút
Polotučné mlieko
Cena: 2 Kčs
Museli ste odpracovať: 7 minút
Kurča
Cena: 30 Kčs
Museli ste odpracovať: 1 hodina 41 minút
Favorit v 1989
Cena: 84 600 Kčs
Museli ste odpracovať: 27 mesiacov
„A to aj napriek tomu, že počas predchádzajúcich dvoch rokov sme boli svedkami prudkého zdražovania potravín. Platí to najmä pre mäsové výrobky, vajcia, ale aj čokoládu a cukor. Na chlieb dnes však musíme odpracovať dvojnásobne dlhší čas ako kedysi. Cenovo dostupnejšie sú dnes aj oblečenie a obuv. Kým kúpa lodičiek stála ženu v roku 1989 takmer dva dni strávené v práci, dnes to nie je v priemere ani jeden celý pracovný deň. Podstatne kratší čas potrebujeme odpracovať na nákup tovarov dlhodobej spotreby,“ priblížila Sadovská.
Ako dlho musíme pracovať na potraviny (rok 2024)
Chlieb tmavý
Cena: 2,50 eur
Musíte odpracovať: 18 minút
Polotučné mlieko
Cena: 0,65 eura
Musíte odpracovať: 5 minút
Kurča
Cena: 2,65 eura
Musíte odpracovať: 19 minút
Fabia v 2024
Cena: 16 850 eur
Musíte odpracovať: 11 mesiacov
Na podobný trend upozornil aj Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. Podľa jeho názoru sa tak výrazne dostupnejšími stali tovary dlhodobej spotreby, ako televízory, technika či práčky. Automobily sa podľa experta stali bežnou súčasťou takmer každej rodiny. „Auto bolo kedysi na Slovensku väčšia investícia ako získanie bytu. Tieto proporcie sa zmenili,“ dodal Páleník.
Analytička Sadovská z Wood & Company doplnila, že napríklad na kúpu farebného televízora sme museli v roku 1989 odpracovať približne desaťnásobne dlhší čas ako v súčasnosti na LCD televízor.
„Ak sme si pred vyše tromi dekádami chceli dopriať novú chladničku, stálo nás to zhruba šesťnásobne viac času stráveného v práci ako dnes. V prípade kúpy automobilu išlo kedysi o viac ako dvojnásobne dlhší odpracovaný čas,“ konkretizovala analytička.
Sloboda v nakupovaní?
Analytička z Wood & Company, ktorá má pod palcom aj bratislavské obchodné centrum Aupark, v texte informovala, že vďaka nákupným centrám sa obchodná plocha na Slovensku oproti minulosti zväčšila štvornásobne. Sadovská uvádza, že podľa dát Štatistického úradu SR bola rozloha predajných plôch obchodov v roku 2022 (sieť maloobchodu za organizácie s 20 a viac zamestnancami) 4,07 milióna štvorcových metrov. Podľa kurióznej štatistiky tak na jedného Slováka pripadá okolo 0,75 metra štvorcového z plochy obchodu.
V porevolučných rokoch bola podľa Sadovskej na Slovensku diametrálne odlišná situácia. V roku 1993 bola predajná plocha obchodov v porovnaní so súčasnosťou viac ako štvornásobne menšia, a to vo výmere 0,93 milióna štvorcových metrov. Na jedného Slováka tak z obchodnej plochy v porevolučných časoch pripadalo iba 0,18 štvorcového metra.
„Koncom deväťdesiatych rokov začali na Slovensku pôsobiť zahraničné reťazce, ktoré náš trh postupne rozšírili o supermarkety a hypermarkety,“ doplnila ešte Sadovská v analýze.
Priemysel, ale aj reality
Zmena režimov sa dotkla ekonomickej kondície štátu aj v súvislosti s priemyslom. Niektorým odvetviam bol totiž v tieni kosáka a kladiva vynakladaný väčší dôraz a dôležitosť ako ostatným.
„Boli preferované odvetvia ako baníctvo, hutníctvo či zbrojný priemysel, kde boli mzdy umelo držané na vysokej úrovni,“ vysvetlil Páleník zo Slovenskej akadémie vied. Podľa experta sa po revolúcii začalo dariť aj ďalším odvetviam, napríklad informačným technológiám. „Aj v tom čase boli informatici a ľudia pracujúci s počítačmi, no mali priemerné platy a postupne sa im začali zlepšovať podmienky,“ podčiarkol odborník.
Ďalším sektorom, ktorý prešiel výraznou premenou bol realitný trh. Byty sa totiž pred revolúciou prideľovali alebo stáli v rozmedzí od 20- do 40-tisíc korún.
„V súčasnosti je už čakanie v poradovníkoch minulosťou, za posledné desaťročia vznikol štandardný trh s bývaním a záujemcovia si môžu vyberať z podstatne širšej ponuky. Ceny bytov ale vzrástli niekoľkonásobne na desiatky až stovky tisíc eur. Dnes tak na kúpu nehnuteľnosti musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou,“ osvetlila Sadovská z Wood & Company.
Zatiaľ čo v roku 1989 jeden meter štvorcový vychádzal na päť dní strávených v práci, v súčasnosti to je sedemkrát viac, a to 36 dní.
Fenomén nezamestnanosti
Zmena režimov taktiež výrazne ovplyvnila trh práce a začal sa výraznejšie formovať fenomén nezamestnanosti. „V minulom režime bola nezamestnanosť takmer nemožná, avšak v priebehu 90. rokov vyskočila jej miera na dvojciferné hodnoty,“ osvetlila Sadovská v analýze.
Podľa analytika J&T Banky Stanislava Pánisa bola transformácia z centrálnej na trhovú ekonomiku na Slovensku mimoriadne bolestivá. A to podstatne výraznejšie ako u nášho českého suseda.
„Bola sprevádzaná výrazným rastom nezamestnanosti kulminujúcej na prelome milénií na úrovniach okolo 20 percent – v kombinácii s poklesom reálnych platov so šokom najmä v roku 1991 a pádom o takmer 30 percent na začiatku liberalizácie cien. Druhý výrazný pokles prišiel počas reformného obdobia prvej vlády Mikuláša Dzurindu, čo však vytvorilo priestor na rýchly ekonomický rast a rast životnej úrovne v nasledujúcich rokoch,“ bilancuje Pánis.
Wikimedia/Rufus46 v licencii
Siemens mal mimoriadny zisk. Fotio: Wikimedia/Rufus46 v licencii
Číslo dňa
9 miliárd eur
Nemecký priemyselný konglomerát Siemens vykázal za minulý obchodný rok rekordný zisk, ktorý však do veľkej miery podporili mimoriadne príjmy. Spoločnosť navyše upozornila, že prípadné obchodné spory medzi krajinami prostredníctvom zvyšovania dovozných ciel sa môžu negatívne odraziť na jej výsledkoch v nasledujúcich 12 mesiacoch.
Siemens vo štvrtok zverejnil, že za obchodný rok 2023/2024, ktorý sa skončil v septembri, zaznamenal zisk na úrovni 9 miliárd eur. V porovnaní s predchádzajúcim obchodným rokom to znamená rast o päť percent.
Krátke správy
Britská módna značka Burberry zaznamenala za 1. polrok súčasného obchodného roka prepad do straty po tom, ako jej tržby klesli až o pätinu. Spoločnosť zároveň oznámila začiatok ozdravného plánu s cieľom dostať značku opäť do čiernych čísiel. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (PMÚ) schválil koncentráciu v železničnej doprave, v ktorej figuruje aj jeden z najbohatších Slovákov. Koncentrácia sa týka vstupu Štefana Tótha do spoločného podniku Railtrans International spolu s podnikateľmi Jánom Sabolom a Robertom Spišákom.
Skupina podnikateľa Jána Sabola, ktorý sa umiestnil v rebríčku Najbohatších Slovákov podľa Forbesu, pôsobí v Slovenskej republike predovšetkým v oblasti nákladnej železničnej dopravy a v iných oblastiach.
Nemecká letecká spoločnosť Lufthansa zvažuje, že začne s postupným rušením pracovných miest v administratíve, pričom zrušiť ich plánuje zhruba 20 percent. Cieľom je zabrániť výraznému poklesu zisku, ktorý firmu čaká, ak v najbližšom období neurobí žiadne kroky. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na nemecký ekonomický týždenník Manager Magazin.
V prípade, že spoločnosť plánované percento redukcie pracovných miest dodrží, prepúšťanie by sa malo podľa týždenníka dotknúť zhruba 400 administratívnych zamestnancov.
