Konzultačná spoločnosť Amrop dokončila štúdiu, podľa ktorej ľudia strácajú záujem byť vo vedúcich pozíciách. Zástupkyňa spoločnosti Annika Farin približuje ďalšie aktuálne HR trendy a hovorí, že moderné spôsoby líderstva nefungujú.
Z hľadania zmyslu v práci sa podľa Anniky Farin stane megatrend. „Dosť často sa stretávam s tým, že sa riadime očakávaniami druhých, najmä v dnešnej instagramovej spoločnosti, kde si musíte vytvoriť svoj určitý obraz. Treba sa viac zamýšľať nad tým, čo zaujíma vás a menej nad tým, čo od vás očakávajú iní,“ hovorí Farin.
Podľa zistení Amropu narastá tendencia jednotlivcov či manažérov uprednostniť vlastný záujem pred záujmom skupiny a firmy sú omnoho ochotnejšie robiť kompromisy, aby sa prispôsobili mladšej generácii.
Zdroj: Amrop
Annika Farin. Zdroj: Amrop
Pracovné trendy
Na Slovensku sa radi sťažujeme, že sme pozadu oproti svetu a tvrdíme, že čo je dnes v Amerike, príde na Slovensko o desať rokov. Platí to aj v oblasti HR trendov?
Myslím, že neplatí. Samozrejme, nie som odborník na Slovensko, ale podľa toho, čo som pochopila od nášho tímu, tak to nie je odlišné. Mnohé z tém, ktoré vidíme vo svete, máte aj na Slovensku. Napríklad nedostatok talentov. Všeobecné trendy sa teda zdajú byť podobné.
Aké sú aktuálne najväčšie HR trendy?
V Amrope sme práve dokončili štúdiu o význame práce pre jednotlivca. Vyšlo z nej, že je čoraz menej ľudí, ktorí majú záujem stať sa generálnymi riaditeľmi či politikmi alebo chcú zastávať vedúce pozície. Kým kedysi sa ľudia chceli posúvať po kariérnom rebríčku, dnes už sa to objavuje čoraz menej. Je to problém, pretože firmy musí stále niekto viesť. Preto teraz musíme nájsť spôsob, ako identifikovať a vychovávať tých, ktorí naďalej chcú ísť touto cestou a ako ich opäť motivovať, aby chceli riešiť náročné úlohy.
Je aj tento trend spoločný pre celý svet?
Áno. Istým spôsobom by sa dalo povedať, že čím je krajina vyspelejšia, tým je spoločnosť viac individualizovaná. V takej situácii narastá tendencia jednotlivcov či manažérov uprednostniť vlastný záujem pred záujmom skupiny, kolektívu či celej organizácie. Mierny rozdiel medzi regiónmi sa však v štúdii objavil. Zistili sme, že v USA je o niečo väčší záujem prevziať vedúcu úlohu ako v Európe.
Vo všeobecnosti však platí, že je čoraz náročnejšie nájsť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Napríklad v Nemecku robíme pri zamestnávaní mladších ľudí kompromisy, pokiaľ ide o pracovný čas či miesto výkonu práce. Nehovorím, že je to zlé, iba som tým chcela ilustrovať, že dnes je vo firmách oveľa väčšia ochota robiť kompromisy, aby sa prispôsobili mladšej generácii. V niektorých ešte nerozvinutých krajinách to tak nie je.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Kedy je vyhorenie skutočné a kedy je to len výhovorka?
- Prečo ľudia nechcú viesť iných?
- Dá sa naučiť byť lídrom každého?
- Môže nám s hľadaním zmyslu v práci pomôcť šéf alebo kouč?
- Fungujú moderné spôsoby líderstva?
Nedostatok lídrov
Na novembrovej konferencii HR trendy v Bratislave sa objavil aj nový pojem zmysluplné líderstvo. Čo to znamená?
Ide o to, že by sme mali byť v súlade s účelom firmy, v ktorej pracujeme. Keď niekto nie je v súlade s jej hodnotami alebo poslaním, vytvára to v ňom vnútorný konflikt. Naopak, ak má zamestnanec pocit, že sa hodnoty organizácie nežijú skutočne a nie sú oceňované, nebude sa cítiť dobre ani on. Musíme si preto neustále klásť otázku, či má naša práca viac ako len krátkodobú perspektívu. Je to o tom, aká je kultúra na pracovisku, ako na mňa reagujú kolegovia, aká je medzi nami dôvera, ako navzájom spolupracujeme, ako sa ja zaujímam o svoje okolie a či mám pocit, že sa ostatní zaujímajú o mňa.
Ako vnímate moderné spôsoby líderstva, že na ľudí netreba tlačiť, iba ich motivovať? Funguje to?
Nefunguje. Možno som príliš staromódna, ale vnímam to skôr ako zmes. Dovoľte mi položiť vám otázku predtým, ako to vysvetlím. Máte deti?
Nemám.
Ja mám 14-ročnú dcéru a vo výchove si hovorím, že všetko bude fungovať samo od seba, že ju stačí nechať a ona si nájde cestu. Našťastie mám manžela, ktorý je prísnejší a dáva jej usmernenia. Presne o tom je aj vedenie ľudí. Mala by to byť kombinácia oboch prístupov. Musíte si nájsť správnu rovnováhu medzi slobodou a agilnou prácou. Musíte udávať smer. Ako líder musíte jasne povedať, čo robíte a čo nie.
Niekedy mi to chýba u dnešných politikov, že nedokážu vytvoriť víziu pre svoju krajinu. Mali by jasne povedať, že toto je to, kam chceme ísť a čo chceme robiť. Pritom to nemusí byť len o jednej osobe, môže to byť aj tím, ktorý sa dokáže zjednotiť okolo nejakej témy. Príde mi, že veľa vecí je dnes príliš voľných a nie je toho, kto by dokázal spojiť všetky nápady, myšlienky a ešte by ich aj komunikoval. Podľa mňa by sme ako krajiny a firmy mali viac premýšľať o tom, ako vychovávať lídrov.
Dá sa naučiť byť lídrom každého?
Niektorí ľudia majú prirodzené vodcovské schopnosti, ale treba si povedať, o akom líderstve hovoríme. Hovoríme o vedení veľkej spoločnosti? Alebo o vedení klubu? Vedení školy? Rodiny? Líši sa to v závislosti od veľkosti a zložitosti toho, čo vediete. Základnými prvkami dobrého lídra sú podľa mňa schopnosť interagovať a určovať smer. Musíte byť schopný komunikovať a hlavne vedieť abstrahovať informácie. Ak chcete organizácii ukázať, čo by mala robiť alebo kde je sever, nemôžete hovoriť o každom detaile, musíte z toho abstrahovať podstatu.
Čo je pri vedení ľudí najnáročnejšie?
Výzvou číslo jeden je komunikácia a náročná je paradoxne aj dostupnosť informácií. Pretože kedysi, keď ste boli generálnym riaditeľom napríklad pred 25 rokmi, mohli ste informácie kontrolovať a pomyselne „stláčať správne tlačidlá“, aby sa niečo nedostalo von. Dnes je všetko na dosah ruky a keď niekto zdieľa niečo, čo nechcete, už je to vonku a nič s tým neurobíte. Takže v dostupnosti informácií vidím pozitívne aspekty, no vidím v tom aj nebezpečenstvo. Ak vám dnes chce niekto ublížiť, má to veľmi jednoduché. Pred 20 rokmi to také jednoduché nebolo.
Zdroj: Amrop
Annika Farin. Zdroj: Amrop
Vyhorenie a sabatikal
V poslednom období sa na Slovensku začalo veľa hovoriť o sabatikale a ľudia už bežne skloňujú vyhorenie, keď ich na chvíľu prestane baviť práca. Kedy je to vyhorenie a kedy len výhovorka?
To je veľmi ťažká otázka. Vyhorenie je medicínsky pojem. Ak niekto hovorí o vyhorení, tak verím v jeho dobro a že hovorí pravdu. Niekedy to možno nie je také jednoznačné a niekto to využije na to, aby nepracoval, ale vždy je dôležité porozprávať sa so zamestnávateľom a nájsť spôsob, ako sa vrátiť späť alebo zmeniť kariéru.
Môže byť riešením odchod na sabatikal?
Podľa mňa je sabatikal dobrý trend, ak toto obdobie využijeme rozumne. Máte čas na premýšľanie, byť so svojimi blízkymi a môžete sa zamyslieť, čo chcete vo svojom živote dosiahnuť. Napríklad v BMW proaktívne hovoria ľuďom na riadiacich pozíciách, aby si spravili pauzu na štyri, päť či šesť mesiacov a potom sa vrátili. Už pred odchodom však s nimi diskutujú, na akú pozíciu sa potom budú môcť vrátiť.
Keby ste spomedzi všetkých aktuálnych HR trendov mali vybrať jeden, čo by to bolo?
Určite otázka, ako vniesť zmysel na pracovisko. Viete, v týchto dňoch sa veľa diskutuje o tom, ako si urobiť kariérnu prestávku a nájsť životnú rovnováhu, ale nevieme, ako má vyzerať pracovisko, kde by sme sa cítili pri práci nadšení. Myslím si, že sa z hľadania zmyslu stane megatrend. Netýka sa to pritom len vrcholového manažmentu, zmysel alebo vášeň pri práci môže cítiť aj kaderník alebo čašník. Takže otázka znie, ako môžem priviesť k nadšeniu z práce každého zamestnanca?
Je možné cítiť nadšenie pri akomkoľvek type práce?
Myslím si, že áno.
Pri akomkoľvek?
Áno, avšak musím povedať, že keď sa rozprávam s ľuďmi na rôznych úrovniach, cítim, že je to v práci iné ako kedysi. Neviem povedať, prečo to tak je, ale dúfam, že sa nám to podarí vrátiť späť. Možno sme sa ako spoločnosť dostali do stavu, že práca pre nás nie je taká dôležitá ako kedysi a naplnenie hľadáme v iných veciach. Ale aj keby to tak bolo, tak v práci strávime osem hodín denne, teda takmer polovicu denného času. Je preto dobré zamyslieť sa, prečo to robíte a čo vás baví.
Annika Farin
Annika Farin je predsedníčka správnej rady globálnej poradenskej spoločnosti Amrop, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti ľudského kapitálu. Má viac ako 15-ročné skúseností s rozvojom manažérov. Realizovala významné projekty zamerané na integráciu po fúziách, hodnotenie manažérov a manažment talentov. Študovala podnikový manažment na European School of Management v Paríži, Oxforde a Berlíne. Získala titul Diplom-Kauffrau/Diplome Grande Ecole a absolvovala postgraduálne štúdium v oblasti psychológie na London School of Economics.
Jedna vec je to, či je možné cítiť vášeň pri akomkoľvek povolaní, ale druhá vec, či ju aj každý dokáže nájsť. Máte na to nejaký návod?
V prvom rade sa treba spýtať, či je pre mňa naozaj zaujímavé to, čo robím. Samozrejme, že všetci musíme pracovať aj preto, aby sme si zarobili peniaze, ale to nie je odpoveď. Treba sa viac zamýšľať nad tým, čo zaujíma vás a menej nad tým, čo od vás očakávajú iní. Dosť často sa stretávam s tým, že sa riadime očakávaniami druhých, najmä v dnešnej instagramovej spoločnosti, kde si musíte vytvoriť svoj určitý obraz. Keď sa napríklad pozriem na svoju dcéru, možno sa viac stará o svoj imidž na Instagrame, ako o to, kto skutočne je. Možno dnes všetci trávime príliš málo času tým, aby sme sa zamýšľali nad samým sebou.
Môže nám s hľadaním zmyslu pomôcť aj niekto iný, napríklad šéf alebo nejaký kouč?
To nie. Zmysel vychádza zvnútra. Nemôžete očakávať, že za vami príde šéf a nejakým spôsobom zapáli oheň. Môže vám ponúknuť zaujímavú prácu alebo vás inšpirovať, ale hľadanie zmyslu je o nás samých. Musíme sa všetci zamyslieť nad tým, či robíme to, čo nás naozaj baví. Možno sa tým vraciame k vašej otázke o vyhorení, pretože keď sa cítime v práci otupení a hovoríme, že sme vyhoreli, možno sme len stratili zmysel. Zamestnávatelia by sa preto mali porozprávať so svojimi zamestnancami, či ich práca baví a či pri nej cítia zmysel.
