Podnikatelia na titulných stranách prestížnych časopisov sú často inšpiráciou pre viacerých. Nie sú bez chýb, nezjedli všetku múdrosť sveta a dokonca je možné, že boli len v správnom čase na správnom mieste. V prevažnej väčšine však platí, že sa pozerali do budúcnosti, mali víziu, boli ochotní riskovať a vedeli svoj plán aj realizovať.
Bohužiaľ, tieto kvality by ste len márne hľadali medzi „manažérmi“, ktorí v súčasnosti majú na starosti veľkú firmu s názvom Slovensko. Úspešní podnikatelia si cenia svojich najlepších zamestnancov, investujú do ľudského kapitálu a problémy riešia okamžite. Slovensko dobrovoľne zanedbáva talent, zámerne sťažuje tvorbu hodnôt a nemá potuchy o tom, kam vlastne ide. Je ako loď bez kompasu s kapitánom s neskúsenou posádkou. Nedá sa ísť naraz na všetky štyri svetové strany, a preto nás prúdy vedú pomaly, ale isto na východ.
Máme za sebou ďalší rok, ďalšiu premárnenú šancu na lepšiu kvalitu života. Skôr naopak, aj to málo, čo vláda robí v ekonomickej oblasti, ide proti podnikateľom. Stačí sa pozrieť na spôsob konsolidácie verejných financií.
Ale aká cesta vedie k prosperite? Tohtoročnú cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali traja výskumníci, ktorí ponúkajú recept. Tvrdia, že treba mať kvalitné inštitúcie. Znie to veľmi technokraticky, ale v zásade ide o to, akým spôsobom si organizujeme našu spoločnosť – aká je miera dôvery v nej, či fungujú písané a nepísané pravidlá, či existuje korupcia, do akej miery je vyspelá občianska spoločnosť, či pôsobia nezávislé inštitúcie, slobodné médiá, alebo ako sú rešpektované menšiny. Inými slovami, aká je kvalita demokracie.
Ak sa pozrieme na rebríčky zachytávajúce tieto aspekty života, môžeme podľa nobelistov nahliadnuť do budúcnosti. Bohužiaľ, Slovensko tu výrazne zaostáva. Oproti tomu napríklad Estónsko už pomaly dobieha najlepších. Má teda „zarobené“ na signifikantný rast kvality života pre svojich občanov v budúcnosti.
Kam teda kráča Slovensko? Dopredu určite nie, ale cúvaním sa dostaneme len tam, kde sme už raz boli. Mne nevadí, ak nejaká stratégia zlyhá, stáva sa to aj v biznise, ale mrzí ma, ak čakáme, že rovnaká snaha, ktorá už veľakrát neuspela, nám tentokrát prinesie blahobyt.
Práve naopak. Potrebujeme víziu na báze svetových megatrendov, väčší dôraz na budovanie trvalých inštitúcií, sociálne a kultúrne inovácie, rozhodnutia robiť bližšie k občanom (decentralizácia) a tiež potrebujeme celú našu spoločnosť meniť pomocou aktívnych komunít, zdola nahor. Máme na to? Jednoznačne áno. Je veľa svetlých príkladov, na ktorých sa dá stavať, len musí prísť šanca na zmenu ešte predtým, ako sa Slovensko dostane do učebníc ako skvelý odstrašujúci príklad, ako veci nerobiť. Namiesto tatranského tigra dunajský rak. Celý červený a najradšej cúva.
Ľudovít Ódor
Je ekonóm a europoslanec, bol premiérom SR a viceguvernérom Národnej banky SR. Osobnosťou roka Forbesu bol v roku 2023.
