Cieľom lesoochranárskeho zoskupenia Vlk je ochrana životného prostredia. Za ostatných dvadsať rokov pribudlo vďaka jeho práci na Slovensku takmer štyritisíc hektárov bezzásahových území.
Občianske združenie Vlk malo už pri svojom vzniku v roku 1993 veľký cieľ. Prežiť svojich zakladateľov.
„Nepracujeme s víziou na polroka. Projektujeme záchranu slovenskej prírody na desiatky až stovky rokov dopredu, preto väčšina našich aktivít trvá roky a niektoré aj desiatky rokov. Napríklad celoročná ochrana vlkov bol projekt, ktorý trval takmer 30 rokov. Minulý rok sa nám podarilo zabrániť odstrelu 60 vlkov,“ hovorí náčelník lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč.
Ak by si štát a samosprávy podľa neho robili svoju prácu, tak by OZ Vlk nemuselo existovať. Zároveň však vníma, že nie je pomoc ako pomoc a niektoré aktivity považuje vyslovene za kontraproduktívne.
barikáda na jednej zo starých ciest vedúcich do rezervácie Vlèia
Súkromná prírodná rezervácia Vlčia má rozlohu 21,24 ha a nachádza sa v Prešovskom kraji v pohorí Čergov. Zdroj: Vlk
Nakupovanie lesov
Juraj Lukáč sa pohybuje v prírode už desiatky rokov a vidí, aký vplyv na ňu majú jednotlivé opatrenia. Podľa neho by občas bolo lepšie, keby ľudia nerobili nič.
„Environmentálne riešenia, ktoré ponúka plytká ekológia, sú len zametaním problémov pod koberec. Typickým príkladom sú alternatívne zdroje energie, ktoré zvyšujú energetickú spotrebu ľudstva, alebo sadenie stromčekov v lese, ktoré podporuje ničenie lesov,“ komentuje Lukáč.
Za vhodnejšie považuje investovať do už existujúcich stromov a nekupovať nové. Aj preto založili zbierku Kúp si svoj strom, vďaka ktorej dokázali odkúpiť a zachrániť už tisíce hektárov lesov. Celkovo v nej doteraz vyzbierali viac ako 313-tisíc eur.
Naposledy bol vďaka ich úsiliu vyhlásený areál Stolica za chránený a je v ňom 950 hektárov lesov v piatom stupni ochrany. „Proti boli takmer všetci vrátane štátnych ochranárov,“ spomína Lukáč.
Za ostatných dvadsať rokov pribudlo vďaka Vlku v rôznych častiach Slovenska takmer štyritisíc hektárov nových bezzásahových území chránených najvyšším stupňom ochrany. „Neustále rozširujeme naše lesy v pohorí Čergov, kde máme v priamom vlastníctve viac ako 134 hektárov a spolu užívame viac ako 300 hektárov,“ dodáva Lukáč.
pred MŽP, riešenie vyhlášky zabezpečujúcej celoročnú ochranu VLK-a
Juraj Lukáč pred Ministerstvom životného prostredia SR. Zdroj: Vlk
Žaloba voči Európskemu parlamentu
Aktivity občianskeho združenia Vlk sú financované predovšetkým z darov súkromných osôb a príjmu z dvoch percent z daní fyzických a právnických osôb. Združenie sa nevyhýba ani darom od malých firiem, ale vždy bez akýchkoľvek podmienok a vždy len na podporu ním stanovených cieľov.
„Podpora Vlka dlhodobo stúpa zároveň s jeho narastajúcou poznateľnosťou, ktorá aktuálne dosahuje hodnotu okolo 30 percent obyvateľstva. Uprednostňujeme skôr pravidelné menšie dary, pretože i z malých peňazí môže byť veľký les,“ vysvetľuje Lukáč.
O Vlku ste sa mohli dopočuť cez viaceré petície či medializované kauzy. Aktuálne má spustenú výzvu Máme radi ľudí a medvede, v ktorej žiada o bezodkladné zastavenie kŕmenia medveďov na poľovníckych vnadiskách a krmoviskách vo vzdialenosti do troch kilometrov od ľudských sídel a turistických chodníkov.
V minulosti sa združenie zviditeľnilo zažalovaním Rady Európy a Európskeho parlamentu na Súdnom dvore Európskej únie za zahrnutie lesnej biomasy ako obnoviteľného paliva do Smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov či takzvanou „petíciou za nič“. Žiadalo v ňom vládu, aby sa aspoň na desiatich percentách územia Slovenska nerobilo nič.
„Chceme, aby sa na týchto územiach nerúbalo, nepoľovalo, nepostrekovalo chemikáliami, neodstraňovalo mŕtve drevo, nevysádzalo či nejazdilo na autách. Inými slovami, aby sa nezasahovalo do prirodzeného vývoja lesa s cieľom akokoľvek ho pozmeniť,“ komentoval vtedy iniciatívu Lukáč.
