Dvadsaťpäťtisíc ľudí by malo pracovať v budúcej centrále Amazonu neďaleko letiska vo Washingtone. Ďalších 25-tisíc príde do Long Island City, štvrti v Queense, naproti Manhattanu. Čo to znamená pre tieto dve štvrte?
Prvá oblasť je samostatným mestom, aj keď sa naň príliš nepodobá. Volá sa Crystal City a leží kúsok za Pentagonom, na trase washingtonského metra, hoci už patrí do štátu Virgínia.
Je to oblasť plná „panelákov“ bez obchodov, kaviarní či reštaurácií. Kto sa prejde od nákupného centra smerom k sídlisku, veľa toho už nenájde. Večer pôsobí štvrť trochu ako nejaké vymreté mesto. Takéto komunity zväčša nekladú veľkým firmám nejaký silný odpor, čo mohlo tiež zavážiť v prospech rozhodnutia Amazonu.
Amazon je druhá biliónová firma v histórii
Prvá otázka, ktorá miestnym napadne – o koľko sa zhorší doprava? Odpoveď Amazonu znie: štát Virgínia sa zaviazal investovať sumu s hornou hranicou 295 miliónov dolárov do staníc metra, ciest, mosta na letisko a prepojenia s Pentagon City. Ak Amazon vytvorí ešte viac ako 25-tisíc pracovných miest, uvoľnia sa ďalšie prostriedky.
Kam napratať 25-tisíc (a viac) ľudí
Ako sa sem nových 25-tisíc ľudí vôbec zmestí? Amazon sa chystá spojiť s veľkým miestnym majiteľom pozemkov JBG Smith. Na začiatku si chce prenajať približne 50-tisíc štvorcových metrov existujúcich kancelárskych priestorov v troch budovách, kúpi aj nedevelopované pozemky s „potenciálom na development“ (memorandum nevysvetľuje, čo to znamená) v rozsahu 400-tisíc štvorcových metrov. Prvé budovy chce stavať už v roku 2019.
Ekonóm Stephen Fuller z George Mason University vo Virgínii upozornil, že sa zatiaľ ešte nehovorí o „predajcoch, ktorí firmu ako Amazon podporujú. Pravdepodobne pôjde o ďalších 25- až 30-tisíc slušne platených pracovných miest, od bezpečnosti po služby či správu budov. Kúpna sila týchto ľudí tiež vytvorí veľké príležitosti pre nákupné centrá a príde aj efekt – kam ide Amazon, mala by ísť aj naša firma.“
Bezos alebo Waltonovci? Kto je bohatší?
S podobnou poznámkou sa ozval aj spoluzakladateľ AOL Steve Case. „Dúfam, že tieto mestá to nezoberú tak, že sú v cieli, ale ako nový začiatok,“ napísal na Twitteri. „Najlepšia stratégia nie je lákať existujúce firmy do existujúcich priestorov, ale vytvárať nové firmy, z ktorých budú Amazony zajtrajška.“ Amazon už tak či tak má veľkú pracovnú silu aj v oblasti New Yorku aj v D.C.. Obe mestá dosahujú vysoký podiel technologických firiem na trhu práce, takže bez preberania pracovníkov sa budovanie centrál iste nepodarí.
Nedávno otvorené pracovisko e-commerce giganta Amazon Spheres v Seattli. Foto: TASR/AP
Kde sa taká veľká pracovná sila vôbec nájde? Vo Virgínii má aj s týmto problémom pomôcť verejný sektor. Štát investuje „na základe výkonu“ 375 miliónov dolárov počas 20 rokov do magisterských študijných programov počítačovej vedy na dvoch blízkych univerzitách, pričom rovnaké prostriedky majú poskytnúť univerzity zo svojich zdrojov.
FOTO: Amazon prináša prales do veľkomesta. Pre svojich ľudí
Dve centrály, dve podpory
Pri rozhodovaní o výbere miesta zvolil Amazon pomerne netradičný postup: viac-menej verejne si vyberal z 238 ponúk, a neskôr z dvadsiatich na užšom zozname. Získal vďaka tomu veľmi cenné dáta, vrátane takých, ku ktorým by sa inak nedostal. Rozhodnutie rozdeliť novú centrálu na dve časti si však nakoniec zrejme vynútil obrovský počet ľudí, ktorý má zamestnávať. Spolupráca s politikmi, vrátane sľubu o priemernom plate na úrovni 150-tisíc dolárov ročne, bola základnou metódou Amazonu.
Ed Koch Queensboro Bridge spája Manhattan a Long Island City, jednu z dvoch budúcich centrál Amazonu. Foto: SITA/AP
Rozdelenie centrály okrem toho umožnilo Amazonu vyrokovať s verejným sektorom dva podporné balíky, ktoré budú v súčte vyššie, ako keby získal len jeden. „Vďaka tomu, že si vybral dve lokácie, tiež Amazon nespôsobí až taký výrazný rast ceny práce, aký by nastal v jednej metropolitnej oblasti,“ povedala Heidi Learner, hlavná ekonómka realitky Savills Studley.
Trh s nehnuteľnosťami však už na Amazon reaguje. Podľa realitnej kancelárie Redfin online vyhľadávania domov v dvoch nových lokáciách Amazonu vzrástli o 400 percent (Crystal City) a 1000 percent (Long Island City). V oboch oblastiach sa rozbiehajú preteky špekulatívnych obchodníkov s nehnuteľnosťami.
V októbri dosahovala mediánová cena domu v Long Island City 985-tisíc dolárov, len o málo menej ako na Manhattane (1,007 milióna). Ak sa pozrieme na príklad zo Seattlu, ktorý pred príchodom Amazonu zďaleka nepatril medzi najdrahšie trhy s nehnuteľnosťami v USA, vidíme, že ceny môžu rásť aj závratne. V Seattli zdraželi domy za posledných päť rokov o 73 percent, na úroveň 740-tisíc dolárov, a mesto sa tak stalo tretím najdrahším trhom s domami v USA.
Hlavné foto: Na fotke pracovisku Amazonu v Seattli. Foto: SITA/AP
Autorka článku Amy Dobson píše pre Forbes.com o realitách.
