V budúcom roku by mohol rast cien prekonať hranicu piatich percent. Za to môže vládny konsolidačný balíček, no aj drahé energie.
Nebezpečná inflácia ešte nepovedala posledné slovo. Prudké zdražovanie z uplynulých dvoch rokov sa síce podarilo skrotiť, no rast cien tu s nami zostáva. Na budúci rok by mohol dosiahnuť viac ako päť percent.
Čo opäť prebudilo spiaceho démona? Na faktory, ktoré infláciu znova štartujú a čo sa s tým dá robiť, sa magazín Forbes pozrel v tomto článku.
Najzávažnejším dôvodom rastu inflácie v budúcom roku je fiškálna konsolidácia. Vláda zvyšuje dane. „Balík opatrení prijatý s cieľom znížiť deficit verejných financií obsahuje viacero pro-inflačných opatrení,“ konštatuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Najvýznamnejším opatrením bude podľa neho vyššia daň z pridanej hodnoty. Pripomína, že jej rast sa bude týkať väčšiny výdavkov bežných ľudí. Pôjde o spotrebný tovar, osobné autá a nehnuteľnosti. Vyššia DPH sa nevyhne ani potravinám – vyňatých je len niekoľko základných položiek.
Analytik ČSOB Marek Gábriš vysvetľuje, že zvyšovanie daní bude mať hodnotu stoviek miliónov eur. Celá konsolidácia má priniesť až 2,7 miliardy eur. „To nám dáva dobrú predstavu o tom, aký vplyv to bude mať na rast cien. Výroba a obchod nemôžu ustáť taký tlak bez toho, aby to premietli do spotrebiteľských cien,“ konštatuje. „Nejde pritom len o DPH, ale aj o priame, miestne alebo novozavádzané dane ako zaťaženie platobného styku daňou z transakcií,“ dodáva.
Netreba pritom podľa neho zabúdať ani na rast minimálnej mzdy, čo zvýši náklady pre firmy s vysokým podielom nízko platenej manuálnej práce na celkových nákladoch. Môže sa to podpísať pod ceny špecifických produktov, napríklad chleba či pekárenských výrobkov.
Ďalšou významnou položkou konsolidácie je spomenutá transakčná daň. Na ceny bude mať ako nákladová položka nezanedbateľný vplyv, no jej váhu je zatiaľ možné len ťažko odhadnúť.
Celkovo by sa mohla konsolidácia podpísať pod zvýšenie inflácie až o 1,5 percentuálneho bodu.
Drahší plyn a cena práce
Ďalej sú tu ceny energií, najmä plynu. „Infláciu zhorší aj nižšie dotácie cien plynu pre domácnosti,“ vymenúva Koršňák. Vláda síce ohlásila, že v nejakej forme bude vyššie ceny kompenzovať, no nie je známe o koľko. „Plné zrušenie dotácií by navýšilo infláciu o ďalší takmer jeden percentuálny bod,“ vypočítava analytik.
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pridáva, že na infláciu bude pôsobiť aj situácia na trhu práce. Nízka nezamestnanosť a rýchly rast miezd dostáva podľa neho pod tlak rozpočty firiem, čo zvyšuje ceny výrobkov a služieb. S podobným problémom bojujú podniky aj v iných krajinách Európy.
Inflácia ako spoločenský problém
V čom však situácia na Slovensku vyniká, je pretrvávajúca citlivosť ľudí na vyššie ceny. Podľa nedávno zverejneného prieskumu Eurobarometer sú inflácia a náklady najväčšími životnými ťažkosťami až pre 47 percent našincov. Až s veľkým odstupom nasleduje hospodárska situácia, ktorú označilo za problém 22 percent ľudí, či zdravotníctvo so 17 percentami.
Tento pocit je pritom oprávnený. Podľa dát Eurostatu malo Slovensko v novembri piatu najvyššiu infláciu v eurozóne, keď dosiahla 3,6 percenta. V lete sa pritom nachádzala len na dvoch percentách. Slovensko sa tak odchýlilo od trendu, keď v štátoch platiacich eurami dosiahlo tempo zdražovania v novembri len 2,3 percenta a na budúci rok sa počíta s ďalším poklesom.
„Susedné krajiny majú väčšinu rastu cien energií už za sebou a dokonca ich už niekde začínajú pre domácnosti znižovať,“ vysvetľuje Gábriš. Dodáva, že v prípade neadekvátnych vládnych zásahov môžu ceny ešte viac vzrásť. „Ak by sme sa rozhodli zasahovať do slobodnej cenotvorby, napríklad potravín, keďže aj také úvahy sa už objavili, situácia by sa mohla ďalej zhoršiť,“ vysvetľuje.
V krajnom prípade to môže podľa neho spôsobiť rýchlejší rast cien niektorých druhov tovaru alebo ich úplné zmiznutie z trhu na spôsob socialistického podpultového predaja. „Napríklad u našich južných susedov s tým majú skúsenosti,“ prízvukuje analytik.
Odkláňame sa od európskeho priemeru
Slováci vnímajú rast cien potravín veľmi citlivo aj preto, lebo tvoria zhruba štvrtinu ich spotrebného koša. V novembri u nás dosahovala inflácia v tejto tovarovej skupine 4,7 percenta. Potraviny sú pritom nevyspytateľné. Ich ceny ovplyvňujú faktory ako vojenské konflikty, bezpečnosť prepravných trás, sucho či neúroda spôsobená klimatickou zmenou.
Európa je v odlišnej situácii. Hlavným motorom zdražovania tu nie sú potraviny, ale služby. Predstavujú až 80 percent cenového nárastu. Dôvodom je najmä silné zvyšovanie miezd spôsobené spätnou indexáciou. Tá prenáša vysokú infláciu z minulosti do dnešných platov. V budúcom roku by sa však mal ich rast v eurozóne spomaliť. Očakáva sa preto inflácia blízko dvojpercentného cieľa ECB.
Paradoxne, ani to nie je pre Slovensko príliš dobrá správa. Lepšie čísla podnietia Európsku centrálnu banku k ďalšiemu znižovaniu sadzieb a lacnejšie úvery budú potom ďalšou vodou na mlyn pre tamojšie zdražovanie.
Nič nie je vylúčené
Analytici, ktorých oslovil Forbes, sa pre budúci rok zatiaľ držia scenára NBS, teda päťpercentnej inflácie. Pokiaľ ide o ešte výraznejšie zdražovanie, napríklad o desať percent, sú skeptickí. „Teoreticky je možné všetko, muselo by sa však zbehnúť mnoho udalostí naraz,“ myslí si analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.
Zahýbať číslami by podľa neho mohli geopolitické udalosti, ako je eskalácia vojnového konfliktu na Blízkom východe, čo by znamenalo obmedzenie trhu s ropou a zemným plynom. Ďalšou hrozbou je reštriktívna politika USA pod vedením staronového amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Protekcionizmus vo forme bariér v medzinárodnom obchode je rizikom predovšetkým pre malé krajiny, ktoré väčšinou najviac benefitujú z výhod zapájania sa do svetového obchodu,“ pripomína Gábriš. Zavedenie vyšších ciel by podľa neho v strednodobom horizonte mohlo okrem silnejšieho zdražovania podkopať aj ekonomický rast.
„Aktuálne pracujeme s predikciou, že inflácia bude na Slovensku v budúcom roku na úrovni okolo piatich percent,“ súhlasí aj analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl. Pripúšťa však aj možný vplyv neočakávaných udalostí, ako sú prírodné katastrofy, epidémie, vojnové konflikty alebo geopolitické problémy, ktoré môžu narušiť dodávateľské reťazce.
Čo to bude znamenať
Ak vezmeme vyššiu infláciu ako smutný fakt, zostáva ešte doriešiť otázku – ako sa na ňu pripraviť? Pre spotrebiteľov by to pri súčasných číslach nemusela byť až taká katastrofa. Napriek zdražovaniu by nám totiž v peňaženkách malo zostať zhruba toľko peňazí ako v tomto roku.
NBS totiž okrem inflácie prognózuje aj rast nominálnych miezd. Mali by poskočiť o 5,3 percenta, čo je zhruba rovné očakávanému tempu inflácie. Rast reálnych miezd bude teda blízky nule a naša kúpyschopnosť tak neklesne, no ani nevzrastie. Oživenie reálnych miezd, teda vyššiu kúpyschopnosť, by mohol priniesť až rok 2026.
Optimizmus však neplatí pri dôchodkoch. Analytik Gábriš očakáva, že základné starobné dôchodky poklesnú v kúpnej sile možno až o tri percentá. „Systém valorizácie to po stabilizácii inflácie zrejme dorovná, ale budúci rok pravdepodobne starobné dôchodky poznačí negatívne,“ prognózuje analytik.
Silnejší záujem o investovanie
Ostražití by mali byť investori, a to aj napriek tomu, že správcovia portfólií už teraz hlásia zvýšenú aktivitu a presun peňazí z bankových účtov na finančné trhy. „Momentálne vnímame obrovský záujem ľudí o investovanie. Počet registrovaných klientov sa nám strojnásobil,“ chváli Malina z Portu.
Dodáva, že je to dobrá správa, pretože počet občanov, ktorí na Slovensku investujú, oproti vyspelým ekonomikám stále zaostáva. Najlepšou voľbou je podľa neho dlhodobé a pravidelné investovanie, napríklad do ETF fondov.
Aj Horňák zo Slovenskej sporiteľne konštatuje, že investície sa čoraz viac dostávajú do popredia. „Najmä tie do akcií majú potenciál na dlhodobom horizonte porážať infláciu, avšak vždy treba brať do úvahy dĺžku investičného horizontu či rizikový profil konkrétneho človeka,“ pripomína.
Naznačuje, že v prípade konzervatívnych investorov môžu byť alternatívou aj dlhopisové fondy či iné peňažné produkty, napríklad termínované vklady. Podľa neho platí, že aspoň nejaké zhodnotenie peňazí je lepšie, než ich nechať dlhodobo ležať na bežnom účte.
Rovnako Hapl neodporúča držať všetky peniaze na takomto konte. „Miera zhodnotenia pri investovaní je aj v prípade konzervatívnych nástrojov vždy vyššia ako úročenie na sporiacich účtoch,“ súhlasí. „Slováci sa investovaniu otvárajú čoraz viac, hoci stále platí, že sme na chvoste EÚ,“ uzatvára.
