Decembrové vydania slovenských novín v roku 1924 ponúkali na svojich inzertných stranách veľmi pestrú zmes produktov a služieb. Čajníky, klobúky, pušky, žiarovky, cestu parníkom do Argentíny aj liečbu syfilisu.
Vianočnou kartou však nehrali všetci predajcovia, niektoré inzeráty boli tzv. stálice, a hoci boli pre väčšinu Slovenska takéto kupované darčeky stále luxusom, bolo jasné, že aj kedysi bol pre obchodníkov predvianočný čas silnou sezónou.
V dedinách sa prípravy na Vianoce na začiatku 20. storočia stále spájali skôr s upratovaním, než behaním po obchodoch. A pred sto rokmi len málokto na Slovenku nežil na vidieku.
V roku 1900 bývalo na dedinách 88 percent obyvateľov nášho územia, o desať rokov neskôr to bolo stále 87 percent. Podiel mestského obyvateľstva sa vyšplhal nad jednu štvrtinu až v roku 1950.
U bohatých mešťanov sa však tradícia vianočných nákupov darčekov objavovala už začiatkom 20. storočia. „Máme zdokumentovaný napríklad jeden katalóg z roku 1904.“
Ponúkal rôzne kožušiny, čiapky a ďalšie kusy oblečenia. Zaujímavosťou je, že už vtedy v ňom boli vyznačené vianočné zľavy,“ povedala etnologička Katarína Nádaská.
Podľa nej sa na Vianoce obdarúvali aj ľudia na vidieku, avšak museli si vystačiť skôr so šikovnosťou vlastných rúk.
Častým darom boli pletené ponožky, šály, ale napríklad aj šatky pre dievčatá. „Honosným darčekom boli parádne čižmy. Mladé slečny zase túžili po stužkách do vlasov,“ dodala etnologička.
Kniha je vianočný evergreen
Z čoho si teda mohol vyberať ten, kto na to mal? „Kniha je najkrajší dar!“ Tak znelo reklamné krédo bratislavského Slovenského kníhkupectva, ktoré sídlilo na Ružovej ulici (dnes Jesenského). V podobnom duchu sa niesol aj inzerát kníhkupca Jána Trnovského z Nového Mesta nad Váhom: „Kto sa chce zavďačiť svojim známym a rodine pekným darčekom k Ježišku, nech si objedná najkrajší dar: knižku.”
Obľúbené bolo aj oblečenie a obuv. „Najlepší a najlavnejší vianočný dárok je obuv značky Lipa u firmy Julius Jung,” hlásal inzerát obchodníka z bratislavského Námestia Republiky (dnešného Námestia SNP). Americký obchodný dom na Uhorskej ulici (dnes Obchodná) lákal špeciálnym inzerátom na Vianočný trh s pánskymi a chlapčenskými oblekmi či dámskymi plášťami a obuvou.
Vianočné inzeráty v decembri 1924 ponúkali aj jedálenské príbory, britvy, voňavky, bonboniéry, hodinky, klenoty i vianočné ozdoby. Emil Freistadt z bratislavskej Sedlárskej ulice si nechal vyrobiť inzerát s titulkom: „Zdarma dostanete krásny vianočný dar.” Tým darom mal byť veľký ilustrovaný katalóg jeho obchodného domu.
Aj Osram, Aspirín či Alpa
Aké drahé boli pre bežných ľudí vianočné dary? Väčšina inzerátov vychádzala bez cenoviek, ale napríklad Dom oblekov Rosenzweig na Uhorskej ulici ponúkal oblek aj s nohavicami od 490 československých korún. Priemerná hodinová mzda robotníkov v tých časoch bola 23 korún, čiže na takýto oblek museli odrobiť vyše 21 hodín.
Predvianočnú koláž inzerátov dotvárali vtedajšie stálice. Viaceré z nich s odstupom rokov pôsobia bizarne. Napríklad dlhý rad inzerátov lekárov na liečbu syfilisu a iných pohlavných chorôb. Prvá československá továreň umelých údov ponúkala cez inzeráty svoje umelé končatiny – napokon, bolo to len osem rokov po prvej svetovej vojne, z ktorej sa vrátilo mnoho invalidov.
Objavilo sa aj niekoľko značiek, ktoré prežili dodnes – výrobca žiaroviek Osram, aspirín od spoločnosti Bayer, či francovka Alpa. Reklamy na cestovanie do cudziny v novinách neboli – s jednou výnimkou. Spoločnosť Royal Mail Line ponúkala plavby do Brazílie a Argentíny. Najčastejšie jednosmerné.
Už pred Štedrým dňom sa v novinách objavovali aj novoročné priania od rôznych firiem a živnostníkov. Občas len v riadkovej inzercii, inokedy aj na veľkom priestore – ako napríklad pri trenčianskom hoteli Tatra.