Fluktuácia na trhu práce a ochota Slovákov zmeniť zamestnanie bola v minulom roku najnižšia za posledných 15 rokov.
Väčšina ľudí preferuje zostať na svojom aktuálnom pracovnom mieste a prípadné zmeny v zamestnaní sú v rámci rovnakého sektora, zhodnotili odborníci z Inštitútu finančnej politiky (IFP). „Nedostatok ponuky práce pri miere nezamestnanosti blízko historických miním motivuje zamestnávateľov lákať zamestnancov od konkurencie. Zároveň aj zamestnanci sú odvážnejší meniť prácu skôr v čase expanzie než v čase recesie. Koronakríza spolu s energetickou krízou, ktorá priniesla dvojcifernú infláciu a zvýšila neistotu, znížila mieru fluktuácie až trojnásobne,“ uviedol IFP.
Najmenej stabilnú pracovnú silu majú firmy v priemysle a vo vysokokvalifikovaných službách. Naopak, lojálnejší sú voči zamestnávateľovi pracovníci vo verejnom sektore či v poľnohospodárstve. Najčastejšie minulý rok odchádzali zamestnanci z priemyslu, avšak na druhej strane si v tomto odvetví našli prácu najmä ľudia zo stavebníctva a z poľnohospodárstva.
V porovnaní s európskymi krajinami obyvatelia Slovenska neradi menia zamestnanie. Fluktuácia na slovenskom trhu práce je viac než päťkrát nižšia ako v Holandsku, Dánsku či vo Fínsku. Rovnako o polovicu nižšia je aj v porovnaní s Poľskom a Maďarskom.
„Podobne ako vo fluktuácii, aj v štrukturálnej mobilite, respektíve pravdepodobnosti zmeny pracovného statusu, sme na chvoste v EÚ. Nezamestnaný človek má na Slovensku o takmer polovicu nižšiu pravdepodobnosť, že sa do roka zamestná, než nezamestnaný Európan. Zamestnať neaktívnych je na Slovensku dokonca štyrikrát menej pravdepodobné ako vo zvyšku EÚ. Aj v porovnaní s priemerom zvyšných krajín Vyšehradskej štvorky je mobilita na našom trhu práce o približne 40 % nižšia,“ ozrejmil inštitút.
Slováci často zotrvávajú v povolaniach s nižšou efektivitou a pridanou hodnotou, čo sa vo výsledku podľa IFP odráža na nižších mzdách a slabšom ekonomickom raste. Inštitút podotkol, že zvýšenie pohybov na trhu práce je možné aj cez podporu flexibilnejších foriem zamestnávania či celoživotného vzdelávania.
Nízku flexibilitu pravdepodobne ovplyvňuje aj nedostatočná ponuka dostupného bývania v ekonomicky aktívnejších regiónoch, čo nie je motivujúce pre sťahovanie sa zamestnancov za prácou a vyššími mzdami. Nárastu produktivity práce by tak mohlo pomôcť v budúcnosti aj zvýšenie dostupnosti bývania.
