Nadácia Pontis poukazuje na nový trend. Neziskové organizácie čoraz viac využívajú návratné financovanie napríklad cez úvery.
S dávkou zjednodušenia sa dá povedať, že kým štát mení priority a prístup s takmer každými voľbami, tretí sektor hrá už dekády v rovnakom drese občianskej spoločnosti. Cieľom organizácií, ako je aj Nadácia Pontis, je prepojiť dôležité časti spoločnosti: firemný, občiansky a verejný sektor.
História samotného Pontisu siaha do roku 1997, keď vznikla Nadácia pre občiansku spoločnosť. O rok neskôr, v čase vrcholiaceho mečiarizmu, zaujala kampaňou Ro(c)k volieb. Názov Pontis sa objavuje v roku 2001. Nadácii dlhodobo dominujú tri dôležité témy: sociálne inovácie, filantropia a zodpovedné podnikanie.
Podarilo sa nám od novembra 1989 vybudovať občiansku spoločnosť? Výkonná riaditeľka Pontisu Martina Kolesárová hodnotí, že mnohé zbierky na pomoc Ukrajine či pri prírodných katastrofách nám ukazujú, že sme solidárni a že sa vo vyhrotených situáciách vieme ako občania zmobilizovať.
„To platí aj v oblastiach, kde vidíme silnú nespravodlivosť a cítime, že sú ohrozované práva a slobody, ktoré sme si my či naši rodičia už dávno vybojovali. Táto pomoc je nesmierne dôležitá, ale z pohľadu profesionálov v neziskovom sektore nám je ľúto, že sa skôr vraciame dozadu.“
Spresňuje, že neziskový sektor robí množstvo vecí napríklad vo vzdelávaní či v oblasti zdravotníctva, ochrany prírody a podobne, ktoré sú pre budúcnosť Slovenska dôležité a v kontexte ,obrany základu‘ sa na tieto aktivity niekedy zabúda.“
V končiacom sa roku považuje nadácia dôležitú kampaň v spolupráci s ďalšími občianskymi združeniami za záchranu dôležitého zdroja financovania v podobe asignácie dvoch percent dane. „Zrušenie asignácie dane či už právnických alebo fyzických osôb by malo významný negatívny vplyv na udržateľnosť neziskového sektora na Slovensku.“ Tretiemu sektoru sa napokon podarilo zabrániť tomu, aby museli platiť daň z finančných transakcií.
Desaťtisíc dobrovoľníkov
Z vlastných projektov vyzdvihuje Kolesárová ako veľký míľnik otvorenie tretieho centra programu Budúcnosť INAK. „Program tak prinášame po Trnave a Zvolene aj na východ Slovenska – do Prešova. Ide o našu vlastnú sociálnu inováciu, vďaka ktorej sa deti na druhom stupni základných škôl učia riešiť problémy okolo seba vo svojom okolí, pričom im pomáhajú ľudia z firiem, neziskoviek, oblasti vedy či umenia. Zameriavame sa na podnikavosť, mäkké a digitálne zručnosti.“
Dodáva tiež, že sa im podarilo posunúť ich vlajkové podujatie Impact Summit. V Bratislave privítali začiatkom decembra viac ako tristo hostí v Divadle Aréna. „Summit prepája ľudí z neziskového, firemného aj verejného sektora a pozýva do diskusie o kľúčových celospoločenských témach. Tento rok je to demokracia a dôvera.“
Čo sa záujmu verejnosti týka, najväčším podujatím je pre Pontis dobrovoľnícka iniciatíva Naše Mesto, ktorá už takmer 20 rokov podporuje firemné dobrovoľníctvo. „Aj tento rok sa zapojilo do zlepšovania prostredia v mestách po celom Slovensku takmer 10-tisíc dobrovoľníkov a dobrovoľníčok z dvesto spoločností. V rámci Charty diverzity zase angažujeme už viac ako 150 firiem a inštitúcií, ktoré vzdelávame a pomáhame im budovať inkluzívne pracovné prostredie. Okrem toho na podujatí Via Bona Slovakia každoročne oceňujeme tie najzodpovednejšie firmy a ich projekty.“
Kolesárová dodáva, že ich aktivity sú hlavne o podpore občianskeho sektora, pre ktorý sú kľúčové najmä grantové programy nadačných fondov, ale aj akceleračný a inkubačný program Impact Lab. „Ten pomáha organizáciám rásť a podporuje tak inovatívne riešenia z neziskového sektora – a to nielen finančne, ale aj cez odborné kapacity firiem či verejného sektora.“
Inovácie a neziskový sektor
Na jednoduchú otázku, prečo nestačí, aby sa pomoci venoval štát, sú odpoveďou práve aktivity organizácií ako Pontis. Kolesárová vysvetľuje, že jednoduchá odpoveď je, že štát by mnohé z týchto aktivít ani nezačal. „Prirodzenou úlohou neziskového sektora je identifikovať oblasti, kde je pomoc potrebná, poukázať na to a nachádzať riešenia. Veľa takzvaných sociálnych inovácií preto vzniká práve v neziskovom sektore. Štát nie je inovátor, jeho úlohou je však čo najviac pomôcť pri šírení riešení, ktoré sa ukázali ako dobré a zavádzať ich do systému, aby pomoc nebola limitovaná len na úzky okruh prijímateľov. Spolupráca medzi neziskovým sektorom a štátom je preto kľúčová a ak funguje, vie z nej vzísť pre krajinu veľa dobrého.“
Organizácie pôsobiace v treťom sektore majú vlastný spôsob financovania. Dá sa však jednoznačne povedať, či je lepšie, aby boli najdôležitejším sponzorom firmy alebo tretí sektor? „Odpoveď závisí hlavne od typu aktivít, ktoré nezisková organizácia robí, takže nevyhnutne budem generalizovať. My radíme neziskovým organizáciám najmä mix financií, teda nebyť závislí iba na jednom či dvoch zdrojoch. Je prirodzené, že v začiatkoch aktivít, programov a riešení sú vo financovaní aktívnejšie firmy alebo individuálni podporovatelia.“
Podľa Pontisu je ideálne, ak vie organizácia získať financovanie z firiem, čiastočne od menších či väčších individuálnych donorov a na niektoré programy aj inštitucionálne financie, ako sú napríklad zahraničné nadácie či EÚ.
Upozorňuje však aj na iný model. „Čoraz viac sa neziskové organizácie púšťajú aj do návratného financovania, takzvaných dopadových investícií, prípadne vedia ísť do zvýhodnených úverov. Časť neziskových organizácií vie získať financie aj z priameho predaja produktov, konzultácií a riešení. Čím menej sú neziskové organizácie závislé od grantov, tým lepšie, lebo to je veľmi nepredvídateľný zdroj financovania.“
Veľká individuálna filantropia ešte len dozrieva
Dobrá správa je, že firmy na Slovensku sú v pomáhaní aktívne: „Nás teší, že idú čoraz viac aj do komplikovanejších tém a strategickejšieho prístupu k darovaniu. Bola by som ale zatiaľ opatrnejšia v tvrdení, že pomáhanie je pre biznis už úplne prirodzené. V téme sú veľmi výrazné najmä zahraničné korporácie, ktoré sú v pomáhaní aj viditeľné a veríme, že tým inšpirujú ďalších. Pekné príklady, ako vie byť biznis angažovaný a pomôcť v komplexných oblastiach, ako je veda či vzdelávanie, máme, samozrejme, aj medzi slovenskými firmami.“
Kolesárová vyzdvihuje ako dôležitých donorov z radov slovenských firiem Eset alebo Martinus. „Pri oboch vieme veľmi rýchlo identifikovať, čo a ako firmy podporujú – spája sa nám s nimi veda a čitateľská gramotnosť. Zároveň vidíme skvelé príklady angažovaných a pomáhajúcich firiem aj v rôznych regiónoch Slovenska, napríklad Petramed, Medeko Cast či Herba Drug.“
Veľká individuálna filantropia však na Slovensku ešte len dozrieva, preto je jednou z kľúčových oblastí Pontisu jej rozvoj. „Veľmi radi pomáhame na filantropickej ceste tým, ktorí zvažujú, že sa budú ako individuálne osoby alebo ako rodiny filantropicky angažovať. Platí tu, že filantropia je nákazlivá a hovoriť o nej skutočne funguje ako impulz pre ďalších. Vieme o pekných príkladoch pomáhania, ale zároveň potrebujeme tieto príbehy filantropov a filantropiek viac ukazovať. Napríklad aj tak, že sa novinári budú na tieto témy podnikateľov a podnikateliek prirodzene pýtať.