Po študijnom pobyte na najsevernejšie položenej univerzite sveta v nórskom meste Tromsø prišla americká psychologička s knižným návodom na to, ako sa adaptovať na zimu a užívať si ju.
Článok o jej výskume zimného nastavenia mysle si prečítalo viac ako milión ľudí. Na popularite naberá aj jej kniha o tom, ako milovať zimu. Počas jesene a zimy má od novinárov stovky žiadostí o rozhovor.
Psychologička Kari Leibowitz poskytla rozhovor slovenskému Forbesu a pripojila svoje rady, ako sa naučiť milovať zimu. Hoci si sama obľúbila aj poriadnu arktickú zimu, pri otázke na jej obľúbené ročné obdobie sa rozosmiala a poskytla nečakanú odpoveď.
Náš rozhovor bude o zime, takže prvá otázka musí byť o počasí. Aké počasie si práve užívate?
Momentálne žijem v Amsterdame. Pravidelne tu prší a hoci to nie je hustý dážď, je stále zamračené. Vonku je sivo a približne 5 stupňov.
Je to pre vás dostatočná zima?
Preferujem skôr teploty pod bodom mrazu, pretože vtedy k zime pribudne sneh a rozšíria sa možnosti aktivít. V Amsterdame však mrzne málokedy.
Ako milovať zimu
Poriadnu zimu ste si užili v nórskom meste Tromsø, kde ste boli na výskumnom pobyte. Následne ste napísali knihu Ako milovať zimu. Prečo práve táto téma?
Viac-menej to bola náhoda. Venovala som sa psychológii, wellbeingu a osobnostnému rozvoju. Objavila som prácu Joara Vittersøa, ktorý sa v Nórsku stal mojím mentorom. Joar je svetový odborník zaoberajúci sa wellbeingom, ľudským šťastím a tým, ako viesť zmysluplný a šťastný život.
Keď som si o ňom viac zisťovala, tak som prišla na to, že pôsobí na univerzite v meste Tromsø. Je to najsevernejšie položená univerzita na svete. Ako Američanka, ktorá je zvyknutá na miernejšie zimy, som nevedela pochopiť, ako je možné, že tento človek, ktorý je expert na ľudské šťastie, žije tak ďaleko na severe – na mieste, kde v zime dva mesiace nevychádza slnko. Veď tam každý musí byť v depresii.
Kari Leibowitz
Kari Leibowitz v severnom Nórsku počas polárnej noci.
Takto začala vaša cesta do mesta Tromsø?
Áno. Napísala som mu a navrhla spoluprácu na štúdii. Zisťovala som si veci o meste a začalo ma zaujímať, ako tam ľudia prežívajú zimu. Majú dva mesiace bez slnka, a predsa je tam úroveň zimnej depresie relatívne nízka. Zdá sa, že si zimu užívajú. Ja som vyrastala viac na juhu, ale so zimou som sa trápila.
Tá dvojmesačná polárna noc musela byť výzva. Pripravovali ste sa na ňu?
Musela som si nakúpiť veľa zimných vecí. Aj univerzita pripravovala medzinárodných študentov na to, čo nás čaká. Tak som spoznala „nórske tajomstvo“ – teplú bavlnenú spodnú bielizeň. Priznám sa, že som z toho bola nervózna. Každý, s kým som sa doma rozprávala, ma varoval, že to bude ťažké a depresívne. Po presťahovaní sa do Nórska v auguste som zistila, že domáci na to majú iný názor. Tešili sa na zimu a zimné aktivity.
Čo vás najviac prekvapilo na nórskej zime?
To, aká je jedinečná a nádherná. Keď myslíte na to, že slnko nevychádza, predstavujete si to ako veľkú temnotu, ale tu vďaka tomu získate niekoľko hodín nejasného súmraku. Niečo, ako keď zapadá alebo vychádza Slnko. Už alebo ešte nie je na obzore, ale rozjasnieva sa. Počas jasných dní máte 2 až 5 hodín oblohu, ktorá vyzerá ako pri západe a je ružová alebo oranžová. Keď je zamračené, tak je na niekoľko hodín obloha nádherne tmavomodrá. Je to krásne, aj keď je to spojené s určitými výzvami – napríklad s ranným vstávaním.
Horšia ako chlad
Platí, že na zime je najťažšia práve temnota. Je horšia ako chlad?
Áno. Ľudia sa viac fixujú na chlad, ale temnota je pre nich väčšia výzva. Temnota ovplyvňuje našu náladu a energiu. Keď sa ráno zobudíte a je jasno, do tela sa vám uvoľní kortizol a iné neurochemikálie, ktoré vám pomáhajú.
Keď je tma, tak sa nám týchto „povzbudzovačov“ nedostáva. Zabúdame na to, že ľudia sú stále živočíchy a pre tie je prirodzené v tme spomaliť a oddychovať. Viacerí z nás to kvôli práci, deťom alebo z iných dôvodov nemôžu urobiť. Tma nám neumožňuje venovať sa niektorým aktivitám, ako je napríklad turistika alebo plávanie, takže súhlasím, zvládnuť temnotu je náročnejšie ako zvládnuť zimu.
Severské národy sa s tmou naučili bojovať. Používajú viac svietidiel, sviečok a podobne…
S tmou tu bojujú tak, že ju príjmu. Ja som najskôr pozapínala všetky svetlá. To ale nie je pekné, keď je vonku tma. Ten kontrast je skôr vyčerpávajúci. Keď nakombinujete mierne svetlo lámp so sviečkami, tak svetlo spolupracuje s temnotou a vytvorí útulnú atmosféru a prostredie. To môžete zažiť práve v severských krajinách ako Nórsko, Fínsko a Dánsko. Obyvatelia týchto krajín sa s temnotou naučili pracovať a počas zimných mesiacov menia osvetlenie svojich príbytkov.
Kari Leibowitz
Deti sa hrajú vonku počas polárnej noci.
Takže cestu do mesta Tromsø odporúčate v zime?
Určite. Ľudia sa ma na to často pýtajú a ja im hovorím, aby tam išli v zime. Na svete nie je veľa miest, kde v zime zažijete niečo podobné.
Zimná depresia
Témou vašej štúdie, na ktorej tu ste pracovali, bola sezónna depresia. Ako ste prišli práve k tejto téme?
V USA je to celkom rozšírená téma, ktorá sa spája so zimou. Reálne to nie je až taká častá duševná choroba, ale dáva sa jej veľa priestoru v médiách. Ako sezónna vec sa opakuje každý rok. Pri svojej práci som vychádzala z teórie, že keď zažijete dlhú a tmavú zimu, stúpa aj rozšírenie sezónnej depresie. Výsledky štúdie robenej v meste Tromsø ukázali, že to tak nie je. Práve naopak. Výskyt sezónnej afektívnej poruchy je oveľa nižší, ako by ste očakávali. Je rovnaký ako na miestach v USA, ktoré sa nachádzajú oveľa južnejšie.
Čiže dlhšia a tmavšia zima neznamená viac sezónnej depresie?
Presne tak. Potvrdzujú to aj štúdie z Dánska, Islandu alebo Holandska. Ľudia, ktorí zažívajú jemnejšie a teplejšie zimy, častejšie trpia depresiou. To mi vyšlo z dát, ktoré som zozbierala a rozhodla som sa to hlbšie skúmať.
Tomu ste sa venovali vo svojej štúdii Zima prichádza?
V tejto štúdii sme sa zamerali na to, prečo ľudia majú radi zimu. Všimla som si, že ľudia v Nórsku hovoria o zime pozitívne. S Joarom Vittersøom sme zistili, že čím severnejšie ľudia žijú, tým sú pozitívnejšie nastavení na prežívanie zimy. Takže na arktickom ostrove Svalbard, ktorý je na polceste medzi Nórskom a Severným pólom, bol postoj ľudí k zime najpozitívnejší.
Aký to má dôvod?
Ovplyvňuje to viacero faktorov. Svalbard je veľmi unikátne miesto a má málo obyvateľov. Je tiež veľmi nepravdepodobné, že by ste tam strávili celý život alebo jeho veľkú časť, ak by ste si to sami dobrovoľne nevybrali. Je teda vysoký predpoklad, že tam žijú práve ľudia, ktorí majú radi zimu. Ak žijete v extrémnej zime, nemáte na výber a musíte sa adaptovať a prijať ju. Ak však zažívate miernejšie zimy, ako napríklad v Bratislave alebo Berlíne, nie ste nútení sa až tak adaptovať a môžete viac trpieť zimou a tmou.
Tri zimy
V knihe sa zaoberáte aj otázkou, kedy sa skutočne začína zima…
Našim moderným životom vládne náš kalendár, ktorý určuje, kedy sa začína zima. Podľa väčšiny ľudí je to 21. december, ale nedáva to úplne zmysel, keďže nám je zima už oveľa skôr. Tu ma inšpirovali Saamovia, čiže pôvodní obyvatelia severnej Európy. Táto etnická skupina napríklad rozdeľuje zimu na tri časti – jesenná zima, zima a jarná zima. Sú flexibilní v tom, kedy sa ktorá zima začína. Závisí to od toho, čo sa práve deje v prírode. Aj my by sme sa mali viac prispôsobiť a pokúsiť sa určiť začiatok a koniec zimy podľa prostredia, v ktorom žijeme a nie podľa kalendára.
Kari Leibowitz.
Kari Leibowitz žila v nórskom meste Tromsø.
Jarná zima?
Áno. Asi je to tak aj v Bratislave, že koncom februára a začiatkom marca sú už všetci unavení zo zimy. Ak sa objaví jeden teplejší deň, tak už odkladáme zimné oblečenie, ale ešte stále je zima. Saamovia na to majú jarnú zimu, čo je prechodné obdobie, keď ešte nie je jar, ale už nie je ani zima. Mali by sme byť viac flexibilní v tom, kedy sa zima začína a kedy sa končí.
Na Slovensku a v Európskej únii existuje veľká diskusia o tom, kedy a či ukončiť striedanie letného a zimného času. Čo si o tom myslíte?
Podobné je to aj v USA. Bavíme sa o tom, či to má zmysel. Podľa mňa najbolestivejšie na tom je, že táto zmena prichádza tak náhle. Treba si uvedomiť, že nemeníme množstvo denného svetla, ale len to, kedy si ho užijeme. Takže by sme to nemali meniť. Je cennejšie mať svetlo ráno, pretože nás budí a pomáha nám fungovať. To, aby deti chodili do školy za svetla a aby sme do práce šoférovali za svetla, je pre spoločnosť cennejšie. Ideálne by však bolo mať deň po zmene času štátny sviatok, aby sme si zvykli. To je môj oficiálny návrh (smiech).
Aká je podľa vás najlepšia príprava na zimné mesiace?
Treba si ju rozdeliť na psychickú a fyzickú. Mentálne musíme pochopiť, že je pre nás zdravé zmeniť v zime svoje správanie. Musíme si povedať, že toto je časť roka, keď spomalím a budem viac spať. Časť roka, keď menej času trávime vonku, ale môžeme doma čítať, maľovať, byť s rodinou. Mali by sme sa zmieriť s tým, že budeme viac unavení, mali by sme vyhodiť prebytočné veci z kalendára. Jednoducho si uvedomiť, že je zdravé mať sezónne návyky a správať sa podľa toho.
Príprava na zimu
A čo fyzická príprava?
Upravte si kalendár, aby ste mali viac času. Upravte šatník, aby ste mali teplé veci a vedeli sa obliecť primerane počasiu a mohli tak tráviť čas vonku. Dajte si príjemnejšie a teplejšie obliečky na posteľ. V prvom rade si musíte uvedomiť, že zima si vyžaduje prípravu.
Podobne ako leto?
Áno. Robíme to pre iné ročné obdobia, ale nie sme ochotní to urobiť v zime. Keď ideme v lete na dovolenku, všetko plánujeme a nakupujeme si nové plavky a krém na opaľovanie. Na pláž si berieme plnú tašku vecí. Ak by sme robili tieto veci, ktoré nám pomáhajú sa adaptovať, aj v zime, tak by sme si ju viac užili.
Nie je to jednoduchšie pre ľudí, ktorí robia nejaký druh zimného športu? Možno by sme mali deti viac viesť k zimným športom?
Tí, ktorí robia zimný šport, majú niečo, čo milujú a dá sa to robiť iba v zime, takže sa na toto obdobie aj viac tešia. Ak by sme tieto aktivity vedeli dopriať viac ľuďom, vrátane detí, bolo by to pozitívne. V Amsterdame a Bratislave sa nemôžeme ísť lyžovať, no môžeme si nájsť aktivitu, ktorú budeme robiť viac v zime. Ja sa napríklad venujem keramike a videohrám, na ktoré v lete nemám toľko času. Ak si na tieto príjemné aktivity vyhradíme v zime viac času, budeme sa na zimu tešiť.
Kari Leibowitz.
Polárna žiara vo fínskom Inari.
V Európe sa v zime tešíme na vianočné trhy. Ako je to v USA?
V tomto ste celé míle pred nami. To je paradox, že človek je schopný stráviť štyri hodiny na vianočných trhoch, ale zároveň sa bude sťažovať, že v zime nemôže ísť von a užívať si. Je jasné, že pre správnu aktivitu sme ochotní byť vonku aj v zime a tme. Vianočné trhy sú toho dôkazom. Musíme vymyslieť podobné aktivity aj mimo vianočnej sezóny na január a február. V Tromse je napríklad v januári filmový festival a viacero komunitných festivalov.
Zistite, čo vám vyhovuje
V knihe odporúčate aj saunu a plávanie v studenej vode. Aj vy ste niektoré z nich vyskúšali. Ktorý z týchto rituálov je najviac efektívny?
To ťažko povedať. Najefektívnejšie je, aby si každý našiel to, čo mu vyhovuje. Pre mňa je sauna krásna a príjemná, lenže nie každý k nej má prístup. Je dôležité, aby ste nerobili veci, ktoré musíte, ale chcete. Dajte si večer prechádzku alebo horúcu vaňu. Nájdite to, čo najviac vyhovuje vám a z čoho budete mať aj v zime potešenie.
K tomu by nám mohol pomôcť aj nórsky princíp friluftsliv.
Áno. Tento termín, ktorý zaviedol nórsky dramatik Henrik Ibsen v roku 1859, znamená v doslovnom preklade život pod šírym nebom. Nóri trávia veľa času na vzduchu a sú v tom dosť hardcore. Podnikajú niekoľkodňové výlety v prírode, kde prespávajú v chatách bez elektriny a pri otvorenom ohni. Nemusíte byť až takí radikálni. Je to o prepojení s prírodou a odpojení sa od nášho každodenného života. Nepozerať správy, nemyslieť na to všetko, čo ešte musíte robiť… Zistila som, že Nóri to výborne zvládajú v akomkoľvek počasí.
Kari Leibowitz
Krásy prírody sa podľa Leibowitz oplatí objavovať aj v zime.
Počasie však býva častou výhovorkou.
Často pozrieme von a keď prší, povieme si, že nie je dobré počasie a nikde nejdeme. Ak sa správne oblečieme a počasie je bezpečné, tak sa môžeme prechádzať aj v daždi a snehu. Príroda v zime vyzerá inak, turistické chodníky sú menej zaľudnené. Navyše po prechádzke v daždi alebo zime sa cítime výborne. Navyše horúcu sprchu a oddych na gauči si vychutnáte oveľa viac po zimnej túre.
Čo by ste povedali niekomu, kto povie, že si užíva zvyšné tri ročné obdobia a zimu nejako pretrpí?
Dobre, ak vám to tak vyhovuje a je to pre vás uspokojivé. Nechcem nikoho nútiť, aby robil niečo, čo nechce. Je to však trochu smutné, pretože v závislosti od toho, kde žijete, tvorí zima štvrtinu až tretinu vášho roka. Takto si len každý rok želáte, aby jeho časť zmizla. Podľa mňa je to smutné. Ak každú zimu chodíte do Španielska alebo Kostariky, tak je to asi v poriadku. Ak ale žijete v Bratislave alebo v Amsterdame, mohli by ste skúsiť urobiť aspoň niečo, aby zima bola o trochu väčšou zábavou. To je podľa mňa experiment, ktorý stojí za to.
Užite si zimu
Skúste teda Slovákom dať recept na to, ako zimu prijať a užiť si ju.
Sú na to tri základné pravidlá. Po prvé, naučte sa zimu oceniť za to, čím je. Nebuďte smutní z toho, že nie je letom. Po druhé, urobte zo zimy niečo špeciálne. Pozrite sa na to, čo unikátne vám ponúka a využite to. A po tretie, vyjdite von. Poriadne sa oblečte a prepojte sa so zimou aspoň na krátkej prechádzke alebo si zašportujte. Ak to mám zhrnúť, tak objavte v zime príležitosti. Objavte veci, ktoré sa robia dobre, aj keď je zima a von je tma. Nesústreďte sa iba na jej záporné stránky alebo nevýhody. Ak využijete príležitosti zimy a užijete si ich, tak bude pre vás zima príjemným zážitkom.
Máte nejakú obľúbenú knihu, báseň alebo film o zime?
Určite je to báseň Snehuliak od Walacea Stevensa, ktorá sa nachádza aj v úvode mojej knihy. Potom je to kniha pamätí Zimovanie od Katherine May. Rada čítam fantasy knihy, ktoré sa odohrávajú v severských krajinách. Je veľa vianočných filmov, ktoré sú populárne v Amerike a pomáhajú vytvoriť vianočnú náladu. Absolútnou klasikou je pre mňa aj film, ktorý som pozerala s bratom – Sám doma.
Máte ešte nejakú zimnú destináciu, ktorú by ste chceli navštíviť?
Veľmi rada by som išla na Aljašku. Počas výskumu pre túto knihu som sa tam nedostala. Ako Američanka, ktorá píše o zime, by som určite mala navštíviť Aljašku.
A posledná otázka. Aká je vaše obľúbené ročné obdobie?
(Smiech) Dobrá otázka. Ak by som si mala vybrať jedno, tak úprimne poviem, že by to bola jeseň. Milujem, ako listy menia farbu a tiež mám počas jesene narodeniny. Naozaj mám však rada striedanie štyroch ročných období. V Kalifornii som to príliš nezažívala, ale teraz v Amsterdame si užívam, keď sa nejaké obdobie končí a začína nové.
