Filozofia legendárneho zlínskeho podnikateľa Tomáša Baťu inšpiruje Leoša Jiřeleho viac ako 16 rokov. „Najnáročnejšie bolo postupné získanie dôvery spolupracovníkov a súčasne nepodľahnúť radám externistov, že podobné princípy nebudú fungovať a firmu to zničí. Nestalo sa, firme to naopak veľmi pomohlo,“ hovorí Leoš Jiřele v rozhovore pre český Forbes.
Jeho výrobné družstvo Solea, v ktorom ľudia s hendikepom vyrábajú plastové súčiastky do vozidiel Bentley, Aston Martin, Tesla, BMW aj do všetkých európskych Audi Q7, vďaka tomu prosperuje a prepisuje zažité stereotypy o zamestnávaní hendikepovaných.
Aké prekážky musela Jiřeleho spoločnosť prekonať? Čo sa jej osvedčilo a aké poznatky si z tejto filozofie môže zobrať každá firma?
Baťovu filozofiu vo firme úspešne praktizujete už 16 rokov. Prečo ste si vybrali za svoj vzor práve jeho?
V roku 2008 som vďaka Laďovi Glogarovi z Moravského automobilového klastra a Zdeňkovi Michálkovi z HM Partners prvýkrát stretol profesora Milana Zeleného – ekonóma svetového formátu, ktorý Baťov príbeh považoval za unikátny príklad podnikateľa, ktorý dokázal skombinovať ekonomickú efektivitu, sociálnu zodpovednosť a inovácie.
Toto rozprávanie ma vtedy úplne pohltilo. Odvtedy ma objavovanie Baťovej unikátnej životnej a podnikateľskej cesty neprestáva fascinovať.
Ktoré kľúčové princípy z Baťovej filozofie ste do svojej firmy zaviedli?
Od začiatku ma najviac zaujal prepracovaný systém samoriadiacich dielní a možnosť vytvoriť priestor pre autonómiu aj zodpovednosť jednotlivcov i tímov. V rokoch 2008 a 2009 sme prechádzali náročným obdobím a baťovská inšpirácia nám vtedy veľmi pomohla s angažovanosťou ľudí.
Ako to vyzerá v praxi?
Rozdelili sme firmu do menších celkov, pričom každá divízia má svoju ekonomickú výsledovku. Razom bolo a je oveľa jasnejšie, kto akou mierou prispieva alebo sa len vezie. Nasledovala spoločná tvorba finančných plánov a hlavne mesačný podiel jednotlivca na zisku firmy.
Ďalším významným krokom bolo zavedenie personálneho práva veta, ktoré dáva právomoc divíziám mať rozhodujúce slovo v tom, kto do ich tímu príde, koho v tíme naopak nechcú a podobne. Vyššie uvedené výrazne zvýšilo angažovanosť ľudí aj samoriadenie tímov.
Baťa kládol veľký dôraz na komunitu zamestnancov. Ako sa vo firme staráte o pracovníkov a ich rozvoj?
Budovanie komunity považujeme za zásadnú firemnú tému. Vďaka Baťovmu príbehu u nás vznikol obchodík s kvalitnými regionálnymi potravinami, ktorý nám krásne prepája ľudí. Organizujeme tiež množstvo firemných stretnutí. Rozsvecujeme vianočný stromček, upratujeme prírodu, vítame leto.
Podporujeme tiež stretávanie tímov mimo podniku. Na rozvoj ľudí venujeme veľa prostriedkov a energie. Zároveň sme si vedomí, že pre ľudí s diagnózami typu epilepsia, roztrúsená skleróza či autizmus sú dôležitejšie veci ako osobný rozvoj, podľa toho aj vedieme firmu.
Sme lídrom v zapájaní ľudí s hendikepom do zložitejších výrob. Človek s neľahkým zdravotným postihnutím k nám neraz prichádza v situácii, keď bol niekoľko rokov doma a občas premýšľal o tom, či má ešte zmysel byť na svete. Začiatky bývajú náročné pre obe strany, ale takmer vždy sa ich podarí zvládnuť, potom už nastupuje pocit užitočnosti, ktorý dokáže zázraky, vracia hendikapovaných späť do života a zlepšuje im zdravotný stav.
Bolo zložité všetky tieto princípy implementovať do zavedenej firmy? S akými najväčšími prekážkami ste sa pri zavádzaní týchto princípov stretávali?
Pre zavádzanie baťovských princípov som sa rozhodol v roku 2008, keď som pre zlý zdravotný stav otca preberal riadenie celého družstva. Vtedy som nemal žiadne manažérske skúsenosti. Najnáročnejšie bolo postupné získanie dôvery spolupracovníkov a súčasne nepodľahnúť kniežacím radám externistov, že podobné princípy nebudú fungovať a firmu to zničí. Nestalo sa, firme to naopak veľmi pomohlo.
Výroba Solea | Foto: Jana Divinová
Baťa bol známy tým, že pri kvalite výrobkov nebol ochotný zjednávať. Tento aspekt Baťovho princípu mi dával veľký zmysel aj v budovaní firmy Solea, pretože zamestnávatelia zdravotne postihnutých majú v spoločnosti historickú nálepku, že dlhodobo nedokážu udržať kvalitu procesu a výrobkov.
To nás motivovalo vybudovať z kvality jednu z kľúčových hodnôt, na ktorých budujeme vzťah so zákazníkom, vypláca sa nám to nielen ekonomicky. Jedným z dôkazov sú desiatky náročných projektov z autopriemyslu, v ktorých sú naši zákazníci prekvapení, akú kvalitu v nich dokážeme dlhodobo dosahovať a pritom byť pre zákazníka aj ekonomicky zaujímaví.
Ako sa podľa vás uplatňovanie Baťovej filozofie odráža vo vzťahu s vašimi zákazníkmi a obchodnými partnermi?
Zákazník na prvom mieste je otrepaná fráza. No vďaka Baťovi som si uvedomil, aký rozdiel je medzi touto vetou a skutočnou službou zákazníkovi, ktorou Baťa doslova žil. V Solea sa snažíme mať so zákazníkmi hlbší vzťah než len objednať – dodať. Do partnerstva radíme aj ľudskosť a srandu, pretože biznis je často dosť vážny a formálny svet.
Aj služba zákazníkovi musí mať zdravé hranice. Prílišnú zákaznícku ústretovosť niektorí odberatelia môžu uchopiť iba vo svoj prospech a v takýchto situáciách musí dodávateľ strážiť rovnováhu aj fakt, že úspešná spolupráca je iba taká, ktorá je win-win.
Zatiaľ sa nepodarilo zaviesť zverejnenie miezd všetkých ľudí naprieč firmou. Pre takýto krok treba mať zrelú firmu a v takejto fáze zatiaľ nie sme.
Aké najväčšie chyby ste v tejto oblasti urobili?
Bolo ich niekoľko. Za najväčšiu pokladám stratégiu prvého kroku. Aj napriek tomu, že mnoho múdrych ľudí hovorí o tom, že prvý krok nemôže byť zlý, tak som sa snažil a v nejakej miere stále snažím príliš premýšľať a plánovať niekoľko krokov dopredu namiesto toho, aby som mal jasno len v cieli a potom hneď vyrazil na cestu a urobil prvý krok. Pretože až po urobení prvého kroku sa začnú objavovať možnosti druhého kroku aj celej cesty…
Zmenilo sa niečo vo vašom prístupe počas rokov, keď tieto princípy uplatňujete? Prispôsobili ste napríklad Baťove princípy súčasným podmienkam?
Pri akejkoľvek inšpirácii je potrebné premýšľať, v akej podobe môžu fungovať vo vašej firme. Snažiť sa napasovať inšpiráciu v úplne rovnakej podobe je málokedy úspešné. Na druhej strane, Baťove princípy sú platné v každej dobe, a preto ich dnešnému svetu netreba prispôsobovať. Témy ako kvalita a inovácia, samostatná a zodpovedná práca ľudí, spoločenská zodpovednosť firmy či neustále zlepšovanie sú a budú nadčasové.
Existuje nejaká oblasť, kde cítite, že má Baťova filozofia stále nevyužitý potenciál?
Myslím, že genialita Baťovej filozofie i celý jeho odkaz zatiaľ nie sú docenené a využité v prospech podnikateľov i celej republiky.
Čo by ste odporučili firmám, ktoré by chceli Baťove princípy implementovať, ale váhajú?
Baťa bol geniálny podnikateľ, ktorý možno doteraz dosiahol najväčší český podnikateľský úspech vo svete. V jeho systéme vedenia firmy aj ľudí môžete zadarmo objaviť množstvo pokladov pre úspešné založenie firmy i jej riadenia. Veľkou výhodou je, že to nie je potrebné zavádzať komplexne. Aj keby firma zaviedla napríklad len pár percent z niektorého Baťovho princípu, tak jej to môže veľmi pomôcť.
Som hlboko presvedčený, že čím viac baťovských princípov má ktorákoľvek firma zavedených, tým lepšie sa jej darí obstáť v rýchlo sa meniacom svete, a preto je mojou veľkou motiváciou, aby sme vo firme dokázali zaviesť ešte viac princípov tohto geniálneho podnikateľa.
Baťa dokázal nielen na vtedajšiu dobu vytvoriť neskutočne komplexný systém, ktorý pamätal na ľudí, región, spoločnosť a pritom bol obrovsky úspešný aj biznisovo a ekonomicky.
Poznáte nejakú inú firmu, ktorá podľa týchto princípov úspešne funguje alebo sa o to pokúša?
Z úspešne fungujúcich firiem mi ako prví naskočia Fosfa a Ivan Baťka, ktorý patrí medzi výrazných podporovateľov Baťovho odkazu. Stanislav Martinec a jeho Koma Modular je ľudskou a úspešnou firmou, ktorá žije baťovskými princípmi. Aj Jaroslav Řasa a Abra Software je dôkazom, že baťovské princípy môžu úspešne fungovať aj v nevýrobnej firme.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Jana Divinová.
