Zaklínadlá, falošné sľuby a Ponziho schéma. Mrazivý príbeh o tom, ako Dawn Bennett obrala desiatky ľudí o celoživotné úspory.
Keď agenti FBI v auguste 2017 vtrhli do bytu finančnej poradkyne a moderátorky Dawn Bennett, našli skriňu plnú luxusných topánok, opaskov a kabeliek. Najhoršie odhalenie však prišlo v kuchyni.
Našli aj dve mrazničky plné zaváraninových pohárov s niečím, čo vyzeralo ako hovädzie jazyky. Na pohároch boli iniciály, o ktorých sa neskôr ukázalo, že patria právnikom, ktorí Bennett vyšetrovali.
FBI sa domnievala, že títo právnici boli nič netušiacimi cieľmi zaklínadla, ktorým si Bennett chcela poistiť ich mlčanie. Ani zaklínadlá však tejto podvodníčke nepomohli.
V júli 2019 bola 57-ročná Bennett odsúdená na 20 rokov väzenia. Porota ju uznala vinnou zo 17 federálnych zločinov vrátane podvodov s cennými papiermi, podvodov s bankovými prostriedkami a bankových podvodov.
Bola zodpovedná za vedenie Ponziho schémy, v rámci ktorej podviedla 46 investorov svojej módnej stránky DJBennett.com o viac ako 20 miliónov dolárov.
Na súdnom procese Bennettovej právnici tvrdili, že jej stránka bola skutočná firma so zamestnancami, obchodnými vzťahmi a dodávateľmi. „Bola to spoločnosť, do ktorej vložila svoje srdce a dušu,“ tvrdil na súde obhajca Dennis Boyle.
Bennettová podľa neho vložila do podniku milióny vlastných dolárov, zobrala si hypotéky, predala umelecké diela a externé zdroje hľadala až vtedy, keď nebola schopná firmu ďalej financovať sama.
Kým však svojim investorom klamala a sľubovala im zaručený 15-percentný výnos, míňala tisíce dolárov v obchodoch a luxusných hoteloch. Prenajala si VIP lóžu na štadióne AT&T v Dallase za pol milióna dolárov ročne. Za astrologické drahokamy minula 141-tisíc dolárov a za kozmetické ošetrenia vyše 100-tisíc dolárov. A vyše 800-tisíc dolárov údajne minula na hinduistické rituály. V Indii zaplatila kňazom, aby jej pomohli odvrátiť policajné vyšetrovanie.
Napriek tomu sa Bennettovej právnik snažil argumentovať tým, že jej hinduistická viera nijako nesúvisí s obvineniami proti nej. Vysoké náklady na modlitby mali byť naopak dôkazom jej snahy o to, aby firma uspela.
Falošné sľuby
Bennett začala svoju maklérsku kariéru v roku 1987 v spoločnosti Wheat First Securities. Do roku 1996 bola registrovaná v spoločnosti Legg Mason Wood Walker, kde spravovala účty niektorých klientov, ktorí s ňou zostali celé desaťročia a nakoniec sa stali investormi spoločnosti DJBennett.com. V roku 2006 si založila vlastnú investičnú spoločnosť Bennett Group Financial Services.
Začala zháňať vlastných klientov a investorov do stránky DJBennett.com, kde predávala oblečenie a doplnky luxusných značiek ako Barbour, Arc’teryx a Porsche. Podľa prokuratúry tieto investície získavala vo forme vlastných alebo konvertibilných zmeniek, za ktoré ponúkala úrok 15 percent. Investorom sľubovala, že ich peniaze použije len na náklady na prevádzku a rozvoj podniku.
Polícia našla v Bennettovej byte skrine preplnené luxusným oblečením a doplnkami.
Michael Fox, 70-ročný riaditeľ múzea z Arizony, ktorý sa staral o svoju chorú manželku, spočiatku váhal, či investovať. Podľa súdneho svedectva sa s Bennett zoznámil v roku 2003, keď hľadal niekoho, kto by mu pomohol spravovať dôchodkový program pre zamestnancov jeho múzea. Bennett nakoniec spravovala aj jeho osobné dôchodkové úspory a v marci 2015 ho oslovila, aby sa stal investorom jej stránky.
Fox jej vysvetlil, že si investíciu nemôže dovoliť, lebo nevie, ako sa bude vyvíjať zdravotný stav jeho manželky a aké budú náklady na liečbu. Nakoniec však ustúpil a Bennett previedol celkovo 850-tisíc dolárov. Fox vypovedal, že kvôli investícii si dokonca požičal 75-tisíc dolárov zo svojej životnej poistky. V čase súdneho procesu sa mu nevrátila žiadna z investícií.
Na súde prokurátori tvrdili, že Bennett poskytla investorom nepravdivé finančné výkazy, aby ich presvedčila, že jej spoločnosť je zisková. Stránka DJBennett.com mala pritom značné problémy a už v roku 2013 začala faktorizovať svoje pohľadávky. Faktoring faktúr je druh financovania, ktorý umožňuje podniku získať peňažnú zálohu na faktúry, ktoré ešte nedostal.
Prokurátori na súdnom procese tvrdili, že Bennett nadhodnocovala úspešnosť stránky DJBennett.com, aj keď bola v miliónových stratách. Obhajcovia svoju klientku bránili tým, že za niektorými nepravdivými vyhláseniami mohol stáť Brad Mascho, finančný riaditeľ spoločnosti Bennett, a že samotná Bennett si nemusela byť vedomá ich nepravdivosti.
Mascho bol v auguste odsúdený na 30 mesiacov vo federálnom väzení. Podľa ministerstva spravodlivosti priznal, že klamal na Bennettovej naliehanie.
Všímavý bankár
Komisia pre cené papiere a burzy sa začala Bennettovej prípadom zaoberať po tom, čo zamestnanec banky Old Line Bank nahlásil podozrivý incident. Osemdesiatročná žena chcela previesť viac ako 32-tisíc dolárov holdingovej spoločnosti kontrolovanej Bennett ako súčasť investície do DJBennett.com.
Po prečítaní zverejnených informácií sa banka obávala, že investícia je pre osobu v tomto veku príliš riskantná. Banka sa bližšie pozrela na Bennettovej záznamy a zistila, že v roku 2015 ju Komisia obvinila z podvodu po tom, ako vo svojej rozhlasovej relácii vysoko nadhodnocovala spravované aktíva a investičné výnosy. Nepravdivo tvrdila, že spravuje viac ako 2 miliardy dolárov, hoci v skutočnosti jej firma spravovala približne 400 miliónov.
Komisia pre cenné papiere a burzy tiež tvrdila, že Bennett nepravdivo prezentovala seba a svoju firmu pre časopis Barron’s, vďaka čomu sa neprávom umiestnila na piatom mieste v zozname 100 najlepších finančných poradkýň tohto časopisu.
Podľa agentúry Reuters Bennett obvinenia poprela a na administratívne vypočutie Komisie sa nedostavila. V marci 2016 Komisia zakázala Bennettovej činnosť v odvetví cenných papierov a nariadila jej pokutu vo výške 650-tisíc dolárov.
Zdalo sa, že klamanie bankám a investorom bolo pre Bennett starým zvykom. Jedno zo 17 obvinení, pre ktoré ju nakoniec uväznili, sa týkalo úverovej linky vo výške 750-tisíc dolárov, ktorá jej bola poskytnutá v máji 2015, za ktorú Bennett ručila. Podľa súdnych dokumentov Bennett poslala banke falošné výpisy, v ktorých uviedla, že má prístup k maklérskemu účtu v hodnote viac ako 4 milióny dolárov, aby si zabezpečila úver od banky. Skutočná hodnota účtu bola pritom len 35 dolárov. V nasledujúcom roku začala Bennett splácať úver peniazmi od ďalšieho investora z Floridy.
Lži a výhovorky
Niet divu, že investori sa začali hnevať, keď sa neobjavili výnosy, ktoré im Bennett sľubovala. Jednému po opakovanom vyhrážaní z jeho strany investovanú sumu vo výške 775-tisíc dolárov vrátila, ale z prostriedkov iných investorov.
Počet telefonátov od nespokojných klientov narastal a v Bennettovej kancelárii počas razie v roku 2017 našla polícia zoznam výhovoriek pre nespokojných investorov.
Bennett podľa prokurátorov opakovane klamala o služobných cestách do Číny, keď neodpovedala na e-maily od investorov a veriteľov. Podľa súdnych dokumentov FBI neposkytla žiaden záznam o medzinárodných cestách v období, keď tvrdila, že je v zahraničí.
„Zničila si mi život!“
Po vynesení rozsudku federálny sudca nariadil, aby Bennett zaplatila svojim obetiam náhradu vo výške 14,5 milióna dolárov. Svoje peniaze však tak skoro neuvidia.
Jean Dalmas, 60-ročná investorka z Baltimoru, a jej manžel investovali všetky svoje dôchodkové úspory do Bennettovej maklérskej spoločnosti. Previedli peniaze zo svojich dôchodkových a iných účtov a investovali 150-tisíc dolárov do stránky DJBennett.com po tom, čo im Bennettová poradila, že akciový trh nie je veľmi bezpečný a že investovanie do jej online podniku bude lepším rozhodnutím.
„Povedala nám, že firma je zdravá. Hovorila, že aj ona má vo firme milióny a je osobne zodpovedá voči všetkým ľuďom, ktorí vlastnia zmenky.“ vypovedala Dalmas pred súdom.
„Dawn Bennett, zničila si mi život,“ povedala Dalmas pri vynesení rozsudku. „Obávam sa, že sa nikdy nedostanem do dôchodku.“
„Zradila moju dôveru, dôveru mojej rodiny,“ povedal Mark Hale, investor, ktorý podľa agentúry AP kvôli Bennettovej schéme prišiel o približne 200-tisíc dolárov. „Stali sme sa jej obeťou a mnohí z nás sa z toho nemôžu spamätať.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Sarah Hansen.
