Pri vybavovaní objednávok v sklade nachodia zamestnanci aj desať kilometrov za smenu. Roboti slovenského startupu Brightpick túto prácu ako prví na svete dokážu úplne zastúpiť, čo firmám zásadne uľahčuje prevádzku, najmä kvôli nedostatku pracovníkov.
Prelomové riešenie získalo od investorov už viac ako miliardu českých korún (takmer 40 miliónov eur). Slovák Ján Žižka vymyslel AI robota, ktorý dokáže samostatne vybavovať objednávky z e-shopu priamo v uličkách skladu.
Stretávame sa v pražskom sklade lekárenského reťazca Dr. Max, kde sú roboti Brightpick Autopicker práve uprostred pracovného nasadenia.
Namiesto očí majú 3D senzor, namiesto rúk výsuvné rameno a namiesto nôh pojazdnú základňu.
„Inšpirovali sme sa ľudským telom, ale snažili sme sa odstrániť slabiny, ktoré napríklad u humanoidov pretrvávajú. Hlavným dôvodom bývajú nohy. Nedávno som celý let z Ameriky premýšľal, ako vyriešiť nohy, aby humanoid nezakopával a nespôsobil niekomu zranenie alebo škodu. Žeby pomohli airbagy?“ zamýšľa sa nad výzvami robotiky štyridsaťročný vynálezca Žižka, ktorý za celým zázrakom stojí.
Medzi regálmi sa pohybuje desiatka robotov, práve k nám mieri jeden, na ktorého podvozku svieti meno Eliška.
„Celosvetovo sme nasadili viac ako tristo robotov a každý má svoje vlastné meno. Po prvé to slúži na ich lepšiu identifikáciu, po druhé im to dodáva ľudský rozmer. S rastúcim počtom robotov nám však mená začínajú dochádzať,“ usmieva sa Ján Žižka a v očiach má pri pohľade na Elišku spokojný výraz.
Akoby ju chcel až otcovsky potľapkať po chrbte.
Robotická alchýmia
Aká alchýmia sa teda skrýva za poslušne pracujúcimi robotmi? Objednávka od zákazníka sa dostane do systému a robot dostane zoznam výrobkov, ktoré majú byť súčasťou balíčka.
V tomto prípade ide prevažne o krabičky s liekmi, ktoré sú umiestnené v šedých plastových krabiciach vyskladaných v regáloch približne do trojmetrovej výšky. Systém pomocou umelej inteligencie naplánuje robotovi trasu a ten môže vyraziť.
Najprv si vyzdvihne modrú krabicu, do ktorej bude objednávku skladať. Mieri k prvej zastávke, nájde krabicu so správnym výrobkom, vysunie ju a za pomoci umelej inteligencie a robotického ramena s prísavkou presunie tovar do modrej krabice.
Práve kombinácia prísavky a podtlaku, ktorým výrobok ľahko nasaje ako vysávač, sa osvedčila lepšie ako akékoľvek naberacie kliešte, ktorými by sa tovar mohol poškodiť. Keď objednávku zostaví, zamieri k pásu, kde ju odovzdá na expedíciu.
Ak sa vyskytne problém, s ktorým si nevie rady, zobrazí požiadavku na zabudovanom tablete a zamieri k operátorovi, ktorý pri počítači dohliada na celý proces. V reálnom čase vidí na monitore celý sklad a jednotlivé roboty, ktoré sa pohybujú v uličkách. Každý z nich má v sebe zabudovanú kameru, ktorá sníma aktuálny stav objednávky.
Práve vďaka prehľadnému a komplexnému systému, ktorý obsahuje nielen roboty, ale aj softvér na ich riadenie, zaujal Brightpick e-shopy po celom svete. Zbiera globálne ocenenia tak v oblasti robotiky, ako aj logistiky, čo nemá obdoby.
Jediné mobilné riešenie
„Podobné roboty už vyvíja viacero firiem, ale my sa odlišujeme práve komplexnosťou riešenia a jeho jednoduchosťou. Sme jediným mobilným robotom na svete, ktorý dokáže autonómne vybavovať a konsolidovať objednávky priamo v uličkách skladu, rovnako ako by to urobil živý pracovník,“ tvrdí Žižka s tým, že robot dokáže znížiť nároky na pracovnú silu až o osemdesiat percent.
„Práve toto silno rezonuje u našich zákazníkov, pretože nájsť pracovníkov do skladu je pre nich často problém číslo jedna,“ dodáva slovenský vynálezca.
Riešenie od Brightpicku využíva vo svojom sklade napríklad aj Rohlík českého milionára Tomáša Čupra. Roboti zvládajú vychystávať približne tri štvrtiny potravín. Krehké tovary, ako sklo, ovocie či zeleninu, pripravujú ľudia, ku ktorým si robot pre príslušné položky príde v rámci svojej trasy.
Podnikanie je nastavenie mysle
Ján Žižka študoval informatiku a neskôr počítačové videnie na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde podľa vlastných slov získal špičkové technické vzdelanie. Zásadnú skúsenosť mu však priniesol rok 2011, ktorý v rámci doktorandského štúdia strávil na technologickom inštitúte MIT v Bostone.
„Nemám pocit, že by boli Američania výrazne múdrejší ako my, aj keď tam boli ľudia z Harvardu a Stanfordu. Ten zásadný rozdiel bol v podnikateľskom nastavení mysle,“ poznamenáva Žižka.
„Zatiaľ čo na matfyze som ani raz nepočul slovo podnikanie, tam nás cielene viedli k tomu, aby sme svoje projekty a vynálezy dokázali pretaviť do biznisu. Mali sme predmet, kde nás učili, ako založiť startup a získať investorov. Získal som tam sebavedomie a vieru, že môžem dokázať čokoľvek,“ dopĺňa Žižka, ktorý má dnes na konte viac než 20 patentov z oblastí 3D senzorov a mobilných robotov.
Inšpirovaný Amerikou založil spolu s ďalšími v roku 2013 firmu Photoneo, kde na základe vlastnej patentovanej technológie vyvinul 3D kameru s najvyšším rozlíšením a presnosťou na svete. Tá sa najčastejšie využíva v automobilovom priemysle, napríklad vo fabrikách General Motors alebo Volkswagen.
Racionálna úvaha
Práve tento senzor je súčasťou robota Brightpick, ktorý sa používa v skladoch. „Premýšľal som, ako senzor užitočne využiť, a napadlo mi toto. Nie je za tým žiadny špeciálny príbeh, skôr racionálna úvaha,“ vysvetľuje Žižka.
Podnikateľ dnes zamestnáva 300 ľudí, z toho približne deväťdesiat percent na Slovensku. Jeho firma robotov nielen navrhuje, ale aj kompletne vyrába priamo v Bratislave. Odtiaľ ich dodáva zákazníkom do celého sveta.
Startup od roku 2021 získal na svoj rozvoj už 47 miliónov dolárov. Už predtým do neho investovali fondy ako Credo Ventures, RSJ či Earlybird Venture Capital.
Najnovšia investícia vo výške 12 miliónov dolárov prišla tento november, keď firmu podporil fond EBRD Venture Capital Európskej banky pre obnovu a rozvoj.
K nemu sa pripojili zakladatelia spoločnosti Avast Pavel Baudiš a Eduard Kučera, zakladateľ spoločnosti ESET Miroslav Trnka a investori Maximilian Kolowrat-Krakowský a Juraj Ďuriš. Peniaze plánuje Brightpick využiť hlavne na rozšírenie aktivít a upevnenie pozície na americkom trhu.
„Rast na americkom trhu bol vždy naším cieľom, zároveň tam teraz vidíme najväčší záujem. Očakávame, že Amerika by mala tento rok generovať približne polovicu nášho obratu,“ prezrádza zakladateľ. O konkrétnych číslach ohľadom tržieb hovoriť nechce kvôli možným ďalším investičným kolám.
Jeden AI robot podľa neho stojí približne toľko ako drahšie auto, ale to nie je rozhodujúca indícia. Väčšina zákazníkov si totiž robotov nekupuje, ale platí firme za službu vrátane prenájmu robotov a celého systému.
Globálna expanzia
„Zákazníci platia za jeden pick, teda za každú položku, ktorú robot vychystá. My sa im staráme o celý ekosystém,“ vysvetľuje zakladateľ. Za obstaranie systému do veľkého skladu s približne päťdesiatimi robotmi, serverom a nepretržitým servisom zákazník zaplatí podľa Žižku až tri milióny eur. „Je to dosť veľká suma na to, aby sme o každú zákazku bojovali,“ dodáva.
V Spojených štátoch nedávno nasadili systém vo sklade potravinárskej firmy SpartanNash alebo vo firme The Feed, ktorá vyrába výživu pre športovcov. Brightpick im dokáže vychystať približne 70 percent portfólia.
Čomu vďačia za úspech
Úspech firmy a dominantnú pozíciu na globálnom trhu pripisuje Žižka tomu, že projekt dobre pripravili z biznisovej stránky, zvládli exekutívu, marketing a veľký dôraz kládli na škálovateľnosť produktu.
„Aj keď škálovať fyzický produkt je ťažšie, predsa len sme limitovaní dopravou tovaru. Veľké dodávky posielame do zámoria v kontajneri loďou, menšie jednotky kusov potom lietadlom,“ opisuje Žižka.
V blízkej budúcnosti chcú zlepšiť hlavne rýchlosť a efektivitu robota, ktorý je v súčasnosti stále o niečo pomalší než človek. Podľa Žižku by sa na úroveň priemerného zamestnanca mohli roboti dostať už počas budúceho roka.
Ich výhodou už dnes je, že teoreticky môžu byť v prevádzke takmer nepretržite. „Zatiaľ sa to nedeje, pretože roboti dnes môžu pracovať len vtedy, keď na nich môže dohliadať človek. Myslím si však, že spoločnosť k tomu raz dospeje. Nie je otázkou či, ale kedy. Sklady budú raz plné samostatne pracujúcich robotov,“ sľubuje slovenský vynálezca.
Článok vyšiel na stránke Forbes.cz, autorkou je Aneta Šaferová.