Maďarský miliardár, filantrop, ale aj samozvaný strážca demokracie a ľudských práv. George Soros, 94-ročný finančník, ktorý za svoj život daroval na dobročinné účely viac ako 32 miliárd dolárov, dodnes vyvoláva v ľuďoch vášne, ktoré rozdúchavajú politické špičky. Prečo im tak prekáža? A aká veľká je skutočne Sorosova sféra vplyvu?
Patrí k najbohatším ľuďom sveta a bezpochyby aj k najmocnejším. Na vrchole svojho vplyvu na finančný svet dokonca položil na lopatky britskú libru, ktorú natoľko devalvoval, že spôsobil celonárodnú krízu. Ako sa však židovský chlapec, ktorý sa skrýval v nacistami okupovanej Budapešti, stal obávaným finančníkom?
Sorosov príbeh je zároveň príbehom dejín druhej polovice 20. storočia. Od vyrovnávania sa s povojnovými zverstvami cez nástup Sovietskeho zväzu, finančníkovu ohnivú podporu (často nespútaného) kapitalizmu až po boj s totalitnými režimami po celom svete a ďalšími formami ich znovuzrodenia začiatkom 21. storočia.
Či je George Soros kladnou alebo zápornou postavou tohto príbehu, to je na posúdenie čitateľov, lebo tak, ako je plný rozporov Sorosov príbeh, tak je plný rozporov aj jeho odkaz.
Nedá sa začať inde ako v predvojnovej Budapešti. George Soros, pôvodným menom György Schwartz, sa narodil 12. augusta v roku 1930 do židovskej rodiny matke Erzebet (neskôr sa premenovala na Elizabeth) a otcovi Tividarovi (Theodorovi).
Jeho otec mal na výchovu mladého chlapca významný vplyv, pracoval ako právnik a bol odborníkom na medzinárodný jazyk esperanto, ku ktorému viedol aj Györgyho.
Tividar bol zároveň aj spisovateľom, ako ho neskôr vykreslil jeho starší syn Paul: „Bol scestovaný, sčítaný, ovládal nemčinu, angličtinu, francúzštinu aj ruštinu, mal skvelý úsudok a poznal svet. Pokladám seba aj svojho brata za produkt našej rodiny, predovšetkým, nášho otca.”
Ich matka o mnoho rokov neskôr vo svojom skromne zariadenom newyorskom byte spomínala, ako „sedem či osemročný George napísal báseň, v ktorej svojho otca vykreslil ako boha, Zeusa,” vravela s úsmevom reportérovi Michaelovi Kaufmanovi, ktorý o vtedy už známom finančníkovi písal knihu.
George vnímal otca ako rozporuplnú figúru. „Bol to silný muž alebo slaboch? Dodnes som na pochybách. Na jednej strane bol statočný, čo pramenilo z čias prvej svetovej vojny, ktorú strávil ako zajatec na Sibíri, to ho určite poznačilo a verím tomu, že už viac nechcel nič podobné zažiť. Možno aj preto spohodlnel a oženil sa s mojou mamou. Odcudzil sa svojmu pôvodnému zámeru a stratil ďalšie ambície,” zaspomínal si v knihe Soros.
Narážal na to, že jeho otec, mladučký študent práva, ktorý sa na vojnu dobrovoľne prihlásil, azda aj v snahe rýchlejšie postúpiť v kariére, veľmi rýchlo zanevrel na kariéru vojaka.
A priženil sa do zámožnejšej rodiny bratranca svojho otca, ktorého v tom čase 11-ročnú dcéru Erzebet Szucsovú očaril, keď k ním prišiel na návštevu, ako inak, v uniforme.
Schwartzovci mali pohodlný život strednej vrstvy: chlapci chodili do škôl, hrali tenis, lyžovali a letá trávili spolu v rodinnom sídle na Ostrove Lupa na Dunaji, severne od mesta Budapešť.
Práve na tomto ostrove sa zrodila Sorosova záľuba v podnikaní aj v (na ten čas značne obmedzenom) zasahovaní do medzinárodných záležitostí.
Vtedy 9-ročný George vytvoril vlastný biznis: predával noviny Lupa miestnym obyvateľom a výťažok z predaja poslal do Fínska, aby „podporil tých, čo bojujú za slobodu, ako povedal otec”.
To všetko mohlo pokračovať aj ďalej, keby celú túto idylku neprekazila druhá svetová vojna.
Po tom, čo sa Európou prehnala vlna nacizmu, sa Tividar rozhodol premenovať rodinu na „Soros”, keď sfalšoval dokumenty, podľa ktorých sa židovská rodina vydávala za kresťanov.
Soros znamená v maďarčine „ďalší”, v esperante zas „bude stúpať”. Tento palindrom, čiže slovo, ktoré sa číta rovnako zľava aj sprava, sa sčítanému Tividarovi zapáčil natoľko, že tak premenoval rovno celú rodinu.
Či mladý George vnímal otca ako hrdinu alebo slabocha, nemožno mu uprieť, že sa pokúsil svoju rodinu, manželku a synov Györgyho a o štyri roky staršieho Pála (neskôr známeho ako „neviditeľný filantrop” Paul Soros) ochrániť najlepšie, ako mohol.
Sorosovci sa celý rok 1944 skrývali, často osamote, aby boli menej podozriví, v tom čase už Nemcami okupovanej Budapešti. Stretávali sa len občas a pod rúškom tmy.
Paula dokonca chytili vojenské jednotky, keďže ho podozrievali, že bol nemeckým dezertérom a poslali ho s tisíckami ďalších mužov na pochod na východ, z ktorého v poslednej chvíli utiekol.
Sorosovcom sa podarilo prežiť len vďaka prezieravosti ich otca, hoci na celej rodine sa táto skúsenosť podpísala. Paul aj George ju obaja neskôr vo svojich memoároch označili za „definujúcu” pre ich ďalší život.
Práve v tom čase sa zrodilo aj Sorosove zjavné pohŕdanie pravidlami, ktoré bolo opäť zakorenené vo filozofii jeho otca. „Sú časy, v ktorých pravidlá neplatia, pretože ak ich budete nasledovať, zahyniete,” spomínali obaja bratia.
George sa už v mladom veku vyznačoval vynaliezavosťou. Ako tínedžer začal zarábať na kurzových poplatkoch, keď vyberal zahraničné meny a prevádzal ich na maďarské forinty. Všimol si, že rôzne zmenárne v Budapešti majú rôzne kurzy, a keď sa mu podarilo nájsť výhodnejší, dokázal si zarobiť na poplatkoch.
Po vojne v roku 1947, v tom čase 17-ročný George Soros opustil rodné Maďarsko a vybral sa študovať na London School of Economics.
Starší z bratov, Paul, emigroval do Spojených štátov amerických v roku 1948. Ako skúsený lyžiar cestoval spolu s maďarským olympijským tímom lyžiarov cez Švajčiarsko.
Georgovi sa síce podarilo uniknúť skôr, ale musel sa pretĺkať sám a bez finančnej podpory od rodiny. Popri štúdiu pracoval na farme, na britských železniciach a roznášal drinky v britských kluboch ako čašník. Keď na to prišiel jeden z jeho univerzitných profesorov, nahlásil ho charite, ktorá mu vzápätí poslala na podporu 40 libier. Mladého Sorosa toto gesto dojalo a veľmi dobre si ho zapamätal.
Vo svojich neskorších pamätiach spomínal, ako sa mu po nociach sníval ten istý sen: vracia sa do vojnou zničenej Budapešti a nevie z nej nájsť žiaden únikový východ. Toho sna sa zbavil až po desiatich rokoch, odkedy sa pridal k bratovmu exilu v Spojených štátoch amerických.
Mladý George Soros na Wall Street v roku 1964. Foto: Open Society Foundations (archív)
Do krajiny dorazil v roku 1956, teda v rovnakom roku, ako sa v jeho rodnej Budapešti uskutočnilo povstanie, ktoré Sovieti krvavo potlačili, a pri ktorom prišlo o život vyše 2 500 ľudí a ďalších takmer 20-tisíc bolo zranených.
Práve v tomto roku sa Elizabeth a Tividarovi podarilo opustiť Maďarsko a pridať sa k synom v Spojených štátoch amerických, ktorým sa, ako Elizabeth neskôr spomínala vo svojich memoároch „začínalo významne dariť”.
Soros ako finančník
V Amerike začali Sorosovci písať celkom iný príbeh. Paul Soros uplatnil svoj technický talent a vyštudoval Polytechnickú univerzitu v Brooklyne, hoci ho prijali aj na MIT, Harvard aj Stanford, kde si však nemohol dovoliť školné.
Neskôr založil vlastný biznis v nákladnej doprave. Sorosovci mali zjavne talent a podnikavosť po svojom otcovi. To sa mnohonásobne potvrdilo pri Georgeovi, ktorého zlákal svet finančníctva.
Už v Londýne získal svojou neoblomnosťou prácu v banke Singer & Friedlander, následne po presťahovaní sa do New Yorku vystriedal niekoľko amerických bánk, pre ktoré analyzoval európske aktíva.
Po tých sa na druhom brehu Atlantiku zvyšoval dopyt spolu s v tom čase rozmáhajúcim sa Európskym spoločenstvom uhlia a ocele, ktoré predznamenalo vznik Európskej únie.
Prepracoval sa až na pozíciu viceprezidenta v banke, avšak táto práca ho pramálo zaujímala: chcel na finančných trhoch viac experimentovať a aplikovať poznatky z filozofie, ktorú študoval v Londýne a prepájal so svetom peňazí.
Najprv svoje stratégie skúšal vo fonde, v ktorom spravoval 100-tisíc dolárov, a keď sa ukázalo, že dokázal dosiahnuť nadpriemerné výnosy, založil si vlastný fond Double Eagle. Ten neskôr premenoval na Quantum Fund a dodnes z neho pochádza väčšina jeho majetku.
Raketový rast
V začiatkoch Sorosovho podnikania v ňom spravoval aktíva za zhruba 12 miliónov dolárov, v roku 2011, teda na vrchole svojho bohatstva, už mali aktíva uložené vo fonde hodnotu 25 miliárd dolárov.
Ako sa ale Soros stal jedným z najúspešnejších amerických investorov? A ako sa mu, preboha, podarilo položiť na lopatky britskú libru?
George Soros sa stal jedným z najúspešnejších investorov. Foto: Open Society Foundation (archív)
Podporený prvotným úspechom vložil do tohto fondu 250-tisíc dolárov z vlastných peňazí a pridal ich ku štyrom miliónom dolárov, ktoré vyzbieral od investorov.
George Soros spolu so spoločníkom z Quantumu Jimom Rogersom pokračoval niekoľko rokov v zhodnocovaní kapitálu závratným tempom. Medzi rokmi 1973 a 1980 zhodnotili portfólio fondu o 4,2 tis. percent, kým index S&P narástol o 47 percent.
Quantum sa stal jedným z prvých skutočne globálnych investičných fondov, pričom Soros s Rogersom získali každoročne až 20 percent zo zisku.
Muž, ktorý položil libru
No neboli neomylní. V roku 1987 prišiel fond o 800 miliónov dolárov pre ich pozície v Japonsku. Pre Sorosa to bolo pokorujúce.
Najväčší „zárez” vo finančnom svete učinil Soros v roku 1992, keď jeho fond Quantum zarobil za jediný deň miliardu dolárov.
Tesne pred vstupom Veľkej Británie do Európskeho mechanizmu výmenných kurzov, stavil totiž masívne proti libre, ktorá zareagovala výrazným prepadom hodnoty. Nebol síce jediný, kto urobil túto odvážnu stávku proti britskej mene, ale rozsah, v akom to urobil, bol nehorázny: stavil celých 10 miliárd dolárov, ktoré mal v tom čase uložené vo fonde.
Bol totiž presvedčený, že libra bola nadhodnotená a inflácia bola privysoká, trikrát vyššia ako v Nemecku, pričom hodnota libry sa priamo odvíjala od nemeckej marky. V snahe zostať súčasťou tohto spoločenstva musela britská vláda zvýšiť úrokové sadzby, aby zachovala hodnotu libry. Ani to však nepomohlo.
Na trhoch pokračoval masívny výpredaj libry, ktorá rýchlo strácala hodnotu. Británia bola potupená, no okrem medzinárodnej hanby si to odniesla ekonomika: úrokové sadzby zostali vysoké, nezamestnanosť stúpala, verejné investície dostali stopku a k tomu všetkému sa pridali spoločenské nepokoje a strata dôvery vo vládu.
Maďarský miliardár George Soros a niekdajšia ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Madeline Albright, československého pôvodu. Foto: Open Society Foundations (archív)
Británia musela vo výsledku opustiť spoločenstvo, ktoré vznikalo za účelom predstavenia spoločnej európskej meny. Od toho dňa, ktorý je odvtedy známy ako Čierna streda, o väčšie monetárne zbližovanie s Úniou ani nepokúsila.
Soros sa tak stal známym ako muž, ktorý priviedol k bankrotu britskú banku. Bohatý bol už predtým, no až po Čiernej strede môžeme s určitosťou povedať, že sa stal miliardárom.
Niektorí na základe tohto ťahu obdivujú jeho predvídavosť a silu, s akou dokázal pohnúť trhmi, ďalší odsudzujú jeho bezohľadnosť a sebecké motivácie.
Tak či onak, meno George Soros už poznal každý. A to bolo ešte predtým, ako začal výraznejšie zasahovať do politického diania.
Samozvaný záchranca demokracie
„Mám výnimočné postavenie. Môj úspech vo finančnom svete mi dal väčšiu mieru nezávislosti ako druhým. Vďaka tomu môžem zaujať postoj aj k témam, ktoré sú kontroverzné. Vlastne, je to moja povinnosť,” nechal sa počuť podľa amerického Forbesu Soros.
Túto povinnosť zobral smrteľne vážne. Značne ovplyvnený filozofiou Karla Poppera, ktorého obdivoval už od vysokoškolských čias, založil Nadáciu Otvorenej spoločnosti (Open Society Foundations), pomocou ktorej dodnes pomáha vo viac ako 120 krajinách sveta.
Soros v roku 1993 v Sarajeve. Foto: Open Society Foundation (archív)
Popper totiž neoblomne veril v otvorené spoločnosti, ktoré sa riadia demokratickými princípmi, slobodou prejavu a rešpektovaním práv jednotlivca, a práve z toho sa stali základy, na ktorých vyrástla Sorosova celosvetová dobročinnosť.
Soros je jedným z mála miliardárov, ktorí viac peňazí z toho, čo zarobili, darovali na charitu, než si ich ponechali. Rokmi bolo jasné, že všade, kde sa niečo deje, budú nejako zapojené aj Sorosove nadácie.
Prichádza filantrop
Už v roku 1979 začal štipendiami podporovať deti z Juhoafrickej republiky, od 80. rokov 20. storočia masívne financoval akademické výmenné pobyty študentov z vtedajšieho komunistického Maďarska.
Vďaka podobnému štipendiu sa na Oxford dostal aj neskorší maďarský premiér Viktor Orbán, vtedy ešte len ako usilovný študent. Orbán neskôr urobil vo svojej politickej kariére zo Sorosa svojho úhlavného nepriateľa.
Značné prostriedky posielal Soros aj do Ruska, kde až do pádu komunistického režimu financoval napríklad vybavenie fotokopírkami, aby oslabil moc komunistickej strany, ktorá inak kontrolovala šírenie informácií v krajine.
Neskôr financoval liečbu tuberkulózy, ktorá sa v tom čase nekontrolovateľne šírila po ruských väzniciach. Nákazou trpel každý štvrtý väzeň v Rusku.
Po páde Berlínskeho múru vytvoril Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti, ktorá bola tým najprogresívnejším akademickým miestom v krajinách bývalého Sovietskeho bloku. Študentov navyše podporoval štedrými štipendiami.
Soros otvára Stredoeurópsku univerzitu v Budapešti v roku 1993. Foto: Open Society Foundation (archív)
Soros sa angažoval v mnohých témach: v Spojených štátoch amerických nahlas kritizoval často násilnú vojnu proti drogám a volal po zmiernení trestných sadzieb či dekriminalizovaní marihuany, ozýval sa aj ako podporovateľ zväzkov párov rovnakých pohlaví.
Jeho politické postoje boli zrejmé: stal sa jedným z najštedrejších podporovateľov americkej Demokratickej strany.
Soros všade, kde sa niečo deje
V polovici 90. rokov prispel vyše 100 miliónmi dolárov na otvorenie nových škôlok a predškolských zariadení, ktoré začali po páde Sovietskeho zväzu kolabovať. Ďalších 200 miliónov dolárov venoval na štipendiá a granty pre zhruba 30-tisíc vedcov z bývalého Sovietskeho zväzu.
Ďalších zhruba 150 miliónov dolárov poslal na podporu Juhoafrickej republiky po konci apartheidu, ktorý dlhodobo odsudzoval. Pomáhal aj počas covidu, a to vyše 200 miliónmi dolárov, rovnako pokračuje v pomoci na Ukrajine, odkedy ju zasiahla ruská agresia.
Sčítané a podčiarknuté: počas 30 rokov podporili Sorosove nadácie grantmi a štipendiami desaťtisíce projektov, udelili vyše 20-tisíc štipendií v 48 krajinách sveta. Celkovo na dobročinné účely cez svoje nadácie venoval 32 miliárd dolárov.
George Soros a Nelson Mandela. Foto: Open Society Foundation (archív)
Sorosove nadácie boli skrátka všade tam, kde sa niečo dialo. Či už išlo o prírodné katastrofy, politické prevraty, genocídy, vojnu či iné systematické porušovanie demokratických princípov a zásad, potláčanie ľudských práv, všade prúdili Sorosove milióny. Napokon, ako raz povedal, považoval to za svoju povinnosť.
V zuboch politikov
George Soros je dodnes „politickou kartou”, ktorú vyťahujú populisti predovšetkým v postsovietskych krajinách, keď chcú živiť naratív „zásahov zo zahraničia”. Maďarský premiér Viktor Orbán rozbehol kampaň proti finančníkovi už v roku 2009, ale až v roku 2016 si zaumienil navždy vyhnať Georgea Sorosa z Maďarska.
O dva roky neskôr sa musela Stredoeurópska univerzita, ktorú Soros založil v centre Budapešti, presídliť do Viedne. Sorosa v posledných rokoch vykresľujú ako ľavicové, tak aj pravicové strany, za manipulátora, ktorý z úzadia ťahá nitkami demokracie.
CEU / Daniel Vegel
George Soros na otvorení Stredoeurópskej univerzity vo Viedni. Foto: CEU / Daniel Vegel
Aj slovenský premiér Robert Fico naznačoval, že americký finančník zasahuje do demokratického diania na Slovensku, čo podkladal stretnutím vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku so Sorosom v roku 2017 v New Yorku. Médiám a neziskovým organizáciám slovenský premiér taktiež rád pripisuje prepojenia s americkým finančníkom.
SITA/AP
Soros a Juncker na maďarskom bilborde. Foto: SITA/AP
Pochybné prevody
Soros si odniesol k srdcu otcove slová o tom, ako pravidlá neradno zakaždým slepo poslúchať. Sám sa ich snažil počas kariéry ohýbať a obchádzať tak, ako mu to vyhovovalo.
V roku 1988 sa na popud istého francúzskeho finančníka chcel zapojiť do iniciatívy viacerých investorov, ktorí chceli skúpiť akcie francúzskej banky Sociéte Générale. Soros sa nakoniec rozhodol konať sám: nakúpil akcie štyroch veľkých francúzskych spoločností, okrem Sociéte Générale aj Suez, Paribas a Compagnie Générale d’Électricité.
Už nasledujúci rok začali francúzske úrady prešetrovať, či konal na základe nelegálnych informácií, a hoci ho neuznali vinným, podozrenie sa s ním ťahalo dlhé roky. Následne v roku 2006 Najvyšší súd vo Francúzsku uznal Sorosa vinným a vyrubil mu pokutu vo výške 940-tisíc eur. Soros sa nasledujúce roky odvolával, ale bezvýsledne.
George Soros nemá pravidlá veľmi v láske. Foto: Open Society Foundations (archív)
V roku 2011 sa Quantum v snahe vyhnúť sa novým reguláciám Americkej komisie pre cenné papiere (SEC) pretransformoval z hedžového fondu na family office a prestal spravovať cudzie aktíva. Investorom vrátil zhruba 750 miliónov dolárov a pokračoval v správe približne 24 miliárd rodinného majetku.
Nová regulácia totiž vyžadovala, aby sa fondy, ktoré spravujú viac ako 150 miliónov dolárov v aktívach, podrobili jej preskúmaniu a pravidelne zverejňovali informácie o svojich investíciách a zamestnancoch.
Financial Times trefne poukázal, že Soros vynaložil veľké úsilie na to vyhnúť sa väčšiemu drobnohľadu úradov. Čo bolo komické, vzhľadom na to, že jeho Nadácie otvorenej spoločnosti stáli často v prvom rade, pokiaľ išlo o hlásenie transparentnosti po celom svete.
Týmto krokom dal Soros zároveň bodku za svojou 40-ročnou kariérou finančníka, ktorý prekonával trhy na základe neochvejného inštinktu.
George Soros hýbal trhmi aj vládami. Foto. Open Society Foundations (archív)
No pochybným prevodom nebol koniec. V roku 2018 vzbudil pozornosť médií, keď previedol 18 miliárd dolárov zo svojho family office na Nadácie otvorenej spoločnosti, aby sa vyhol plateniu daní.
Konzervatívny komentátor Wall Street Journal Steven Moore to dokonca označil za „najväčší daňový únik v histórii Spojených štátov amerických, ktorý si nikto ani len nevšimol”. Podľa ďalších sa tak snažil zabezpečiť, aby jeho potomkovia po jeho smrti nezaplatili milióny na daniach z dedičstva.
Sorosov majetok sa následne značne scvrkol, čím sa prepadol o niekoľko desiatok priečok nižšie v rebríčku najbohatších ľudí sveta podľa Forbesu.
Forbes aktuálne odhaduje Sorosov majetok na 7,2 miliardy amerických dolárov, vďaka čomu je v súčasnosti 409. najbohatším mužom sveta. Medzi 400 najbohatšími Američanmi sa však zaradil každý rok za posledné tri dekády.
Nástupca: Soros mladší
George Soros má päť detí. Ako sa hovorí, jablko nepadlo ďaleko od stromu, väčšina z jeho potomkov pokračuje v riadení rodinného impéria.
Sorosovi synovia Robert a Jonathan z prvého manželstva s nemeckou emigrantkou Annaliese Witschakovou dlho pôsobili v správe rodinného majetku. Obaja spolupredsedali rodinnému fondu Soros Fund Management, no potom sa vydali vlastnými smermi a založili si svoje investičné fondy.
George Soros prenechal velenie Nadácii otvorených spoločností synovi Alexovi. Foto: Open Society Foundations (archív)
Druhý najmladší Sorosov syn z druhého manželstva s americkou historičkou Susan Weberovou Alexander je zdanlivo najbližšie otcovej celoživotnej misii. V roku 2023 mu v tom čase 93-ročný Soros odovzdal vedenie Nadácie otvorených spoločností.
V tom čase 36-ročný Alex Soros oznámil, že plánuje „výrazne“ znížiť počet zamestnancov nadácie a presunúť svoju pozornosť zo západnej Európy na USA a Ukrajinu. Podobne sa filantropii venuje aj jediná Sorosova dcéra Andrea.
Najmladší Sorosov syn Gregory označuje sám seba za obchodníka s akciami, avšak bez nejakého väčšieho vplyvu. Jeho instagramový účet je plný motivačných citátov a fotiek so superšportovými autami.
George Soros a Tamiko Bolton, miliardárova tretia svadba. Foto: SITA/AP
George Soros si v roku 2013 vzal ako 83-ročný v tom čase takmer o 40 rokov mladšiu konzultantku Tamiko Bolton, spolu s ktorou pracoval vo svojej nadácii.
Aj po dekádach života v exile však zostáva Soros verný svojim maďarským koreňom, hoci ho tamojšie politické špičky považujú za „persona non grata”.
Na svadbe mu hral budapeštiansky symfonický orchester pod taktovkou skladateľa a dirigenta Ivána Fischera, Sorosovho blízkeho priateľa.
Soros zostáva verný svojmu pôvodu a svojej misii bez ohľadu na to, či sa to páči politikom.
