V detstve ju zasnúbili s Rudolfom II. Čakala naňho 30 rokov. Nakoniec sa však infantka Izabela Clara Eugenia namiesto do Prahy vydala do Holandska, zarobila na dovoze drahých látok a korenín, podporovala Rubensa aj Bruegela a stala sa jednou z najbohatších aj najvplyvnejších žien Európy 17. storočia.
Nie je to rozprávka, no je to tak trochu sviatočný príbeh – vonia škoricou a klinčekmi.
Kráľovské siroty
Narodila sa do bohatého, privilegovaného prostredia, jej otec vládol ríši, nad ktorou slnko nezapadalo, čím viac perál, brokátu a drahého kamenia mala na šatách, tým, samozrejme, lepšie.
Napriek tomu mladosť dvojice španielskych princezien, infantky Izabely Clary Eugenie a jej sestry Cataliny Michaely, dcér kráľa Filipa II. Španielskeho, spočiatku príliš šťastná nebola.
Ich matka, krásna francúzska princezná Alžbeta z Valois, zomrela v roku 1568, keď boli obe úplne maličké. Izabela mala dva roky, Catalina Michaela iba jeden rok.
Byť v neskorom stredoveku sirotou a navyše dievčaťom nebola veľká výhra, aj keď ste boli z kráľovského rodu. Izabela a Catalina však mali šťastie. Filip II. sa znovu oženil a dcéram priviedol macochu, ktorá sa čoskoro stala ich náhradnou milujúcou matkou.
Mladučká Izabela Clara Eugenia. Foto: Wikimedia (voľné dielo)
Tu sa dostávame k pozoruhodným príbuzenským väzbám v habsburskom kráľovskom rode druhej polovice 16. storočia.
Anna Rakúska bola najstaršou dcérou cisára Maximiliána II. a Márie Španielskej. Mária Španielska bola sestrou Filipa II., ten si tak vzal svoju vlastnú neter, no tým to nekončí.
Prípadne si pripravte papier na kresbu rodinnej schémy: otec nevesty Maximilián II. bol synom Ferdinanda Habsburského a Anny Jagelovskej. Filip II. bol synom Karola V., Ferdinand a Karol boli… bratia.
Ženích Filip II. tak bol v jednej osobe bratom nevestinej matky a bratrancom jej otca. Ťažko povedať, či tieto blízke príbuzenské väzby zapríčinili, že z piatich detí, ktoré Filip II. a Anna spolu mali, sa len jediné dožilo dospelosti. Bol to budúci cisár Filip III. Ostatné deti zomreli v útlom veku.
Princezná, ktorá čakala tri dekády
O to viac sa Anna Rakúska sústredila na výchovu nevlastných dcér. Najmä staršia Izabela získala vynikajúce vzdelanie, bola výbornou lingvistkou, ovládla plynulo osem jazykov, vyznala sa dokonca aj v matematike, geometrii, zemepise či účtovníctve.
Bola to navyše veľmi krásna žena, ako dokazujú jej portréty. Napríklad olej na plátne, ktorý vytvoril Alonso Sánchez Coello okolo roku 1585, nám ukazuje elegantnú oduševnenú princeznú s bystrým pohľadom.
Jej inteligenciu a vzdelanosť uznávali aj dvorania. Izabela bola napokon jediná osoba, ktorej cisár Filip dovolil, aby mu pomáhala v práci, triedila jeho listiny a napríklad prekladala talianske dokumenty do španielčiny, pretože Filipove jazykové znalosti boli, na rozdiel od znalostí jeho dcéry, na jeho dobu nedostačujúce.
Filip dcéru na oplátku zasväcoval do hospodárskych a finančných vecí. Izabela mala so svojím otcom veľmi blízky vzťah až do jeho smrti v roku 1598.
Izabela bola nielen krásna, ale aj bystrá. Foto: Wikimedia (voľné dielo)
V tom čase bola princezná už 30 rokov zasnúbená so svojím bratrancom Rudolfom II., cisárom a českým kráľom, ktorý bol zároveň mladším bratom Izabelinej nevlastnej matky Anny Rakúskej. Do ženenia sa však nehrnul a Izabele utekal čas.
Mala 32 rokov, čo bol v tom čase veľmi vysoký vek pre nevestu. Dievčatá zo šľachtických kruhov sa bežne vydávali v 15 až 17 rokoch, pokiaľ prežili početné pôrody, boli niektoré z nich v 32 rokoch niekedy dokonca už babičkami.
Potom sa však výstredný Rudolf rozhodol, že sa nikdy neožení a so španielskou sesternicou už vôbec nie. Na svoju dobu mimoriadne talentovaná, schopná a vzdelaná Izabela, žena s praktickou schopnosťou vládnuť, sa teda rozhodla vziať osud do svojich rúk.
Obchodníčka a vládkyňa
Rok po smrti otca sa Izabela, vtedy už 33-ročná, vydala 18. augusta 1599 za Rudolfovho mladšieho brata Albrechta VII. Habsburského, miestokráľa Španielskeho Holandska, miestokráľa Portugalska a tiež toledského arcibiskupa a kardinála.
Do krásnej a múdrej Izabely sa Albrecht, vtedy 40-ročný, podľa dochovaných listov vášnivo zamiloval. Nechal sa teda pápežom Klementom VIII. vyviazať z cirkevnej služby a konala sa svadba. Tá začala mimoriadne šťastné manželstvo, z ktorého vzišli tri deti: dvaja synovia a dcéra.
Od začiatku roka 1601 spravoval pár Španielske Holandsko spoločne: Albrecht ako suverénny vládca, Izabela ako spoluvládkyňa. Albrecht okamžite spoznal a pochopil manželkine vlastnosti, schopnosti aj talent pre obchod a podnikavého ducha – a dal jej nebývalo voľnú ruku v mnohých, najmä obchodných rozhodnutiach.
Izabela sa vo vedúcej úlohe ukázala ako emancipovaná, nebojácna a smelá dáma a na svoju dobu neskutočne moderná.
Zlatá škorica
Vzhľadom k hlbokým znalostiam politiky, geografie, práva, obchodu, umenia a tiež vďaka svojej jazykovej vybavenosti dokázala rýchlo pochopiť a podporiť vznik i rozvoj takzvanej Zjednotenej Východoindickej spoločnosti, niekedy označovanej aj za Holandskú spoločnosť alebo Holandskú Východoindickú spoločnosť, ktorá do Európy od roku 1602 vo veľkom dovážala vzácne korenie, exotické drevo a ďalšie produkty z oblasti Cejlónu a Indonézie.
Tejto spoločnosti bol od vlády, ktorú predstavovala Izabela Clara Eugenie, zaručený obchodný monopol medzi Mysom Dobrej nádeje a Magellanovým prielivom s právom uzatvárať zmluvy s ostatnými štátmi, v novoobjavených oblastiach vymenovať správnych úradníkov a predovšetkým – obchodovať s komoditami.
Vláda nad Cejlónom vyniesla Holanďanom monopol na tamojšie drahé kamene, perly a predovšetkým škoricu, jednu z najžiadanejších komodít vtedajšej doby. Práve dovoz škorice sa ukázal byť pravou zlatou baňou, na ktorej holandská miestodržiteľka, vtedy už aj akcionárka Východoindickej spoločnosti, závratne zbohatla.
Izabela v neskoršom veku na portréte od Rubensa. Foto: Wikimedia (voľné dielo)
A nebola len jednou z najbohatších žien vtedajšej Európy – Izabela mala tiež obrovský vplyv z politického pohľadu. Po Albrechtovej smrti v roku 1621 bola totiž menovaná miestodržiteľkou Španielskeho Holandska a guvernérkou zastupujúcou španielskeho kráľa.
Oblasti vládla od roku 1599 až do svojej smrti v decembri 1633. Vláda Izabely Clary Eugenie je považovaná za zlatý vek Španielskeho Holandska, ktoré sa rozkladalo na územiach dnešného Belgicka, Holandska, Luxemburska a časti severného Francúzska. Po štyroch desaťročiach nepokojov priniesla oblasti potrebný mier a ekonomickú stabilitu.
Mecenáška umenia
Jej dvor v Bruseli sa stal jedným z významných umeleckých a politických centier Európy. Brusel sám sa stal spojnicou medzi ostatnými habsburskými dvormi a tiež v divokých a nestabilných časoch tridsaťročnej vojny akýmsi bezpečným, neutrálnym európskym „štátom v štáte“.
Zásadné diplomatické rokovania medzi Madridom, Viedňou, Parížom, Londýnom, Lisabonom, Štajerským Hradcom, Innom a Haagom prebiehali práve v Bruseli.
Bohatá holandská miestodržiteľka sa navyše stala významnou mecenáškou umenia. A medzi tými, ktorých pravidelne podporovala, boli mená ako Peter Paul Rubens či Pieter Bruegel mladší. Rubens ju tiež opakovane portrétoval – všetky jej podobizne z neskoršieho veku pochádzajú práve od neho.
Izabela Clara Eugenia, jedna z najzaujímavejších žien Európy 17. storočia, zomrela 1. decembra 1633 v Bruseli. Mala 67 rokov.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Irena Cápová.
