Anthonymu Gignacovi sa tri dekády darilo vydávať sa za člena saudskoarabskej kráľovskej rodiny. Prezradila ho až nepremyslená objednávka jedla počas obchodnej večere.
Posledné tri mesiace strávil Anthony Gignac oblečený vo väzenskej uniforme vo federálnej väznici v Miami. Bol sám, ďaleko od sveta, v ktorom strávil väčšinu svojho dospelého života ako Sultán Bin Khalid Al-Saud.
49-ročný Gignac sa vyše 30 rokov vydával za saudskoarabského kráľa, aby si mohol dovoliť honosný životný štýl. Jazdil na aute značky Ferrari s falošnými diplomatickými značkami, nosil šperky Rolex a Cartier, vlastnil penthouse na Fisher Islande, mal nóbl čivavu menom Foxy a všetkým sa verejne prezentoval na Instagrame.
V novembri 2017 sa však Gignacova idylka zrútila. Po jedenásty raz bol zatknutý za rôzne podvody, ktorých sa dopustil od roku 1988. Tento raz však obvinenie definitívne ukončilo jeho kariéru a zároveň sériu jedného z najpôsobivejších podvodov v histórii.
Gignac bohatých a slávnych ľudí nielen okrádal. Dokázal ich aj presvedčiť, že je jedným z nich. Vydával sa za kráľovsky bohatého človeka, ktorý má peňazí na rozdávanie. Všetko to však boli špinavé peniaze.
Gignac sa v máji priznal k vydávaniu sa za zahraničného diplomata, krádeži identity s priťažujúcimi okolnosťami, podvodu a sprisahaniu s cieľom spáchať podvod. Bol odsúdený na 18 rokov a osem mesiacov väzenia. Dokopy obral až 26 ľudí z celého sveta o takmer 8 miliónov dolárov.
Jednou z obetí jeho podvodov bola návrhárka z Fort Lauderdale Perla Lichi. Tá je na Blízkom východe známa navrhovaním zdobených palácov pre kráľovské rodiny vrátane rodiny Al Thani, vládnucej rodiny Kataru či dcéry šejka Zayeda bin Sultana Al Nahyana.
Pracovala dokonca aj pre členov rodiny Al-Saud, vládnucej kráľovskej rodiny Saudskej Arábie, o ktorej Gignac podvodne tvrdil, že do nej patrí. Vďaka tomu a svojej charizme sa mu podarilo s návrhárkou nadviazať úzke priateľstvo.
Správal sa, akoby ma poznal odjakživa
„Navrhla si viacero palácov mojich priateľov na Blízkom východe,“ spomína si Lichi na slová, ktorými ju Gignac presvedčil počas prvého telefonátu v roku 2017.
Lichi vtedy nevedela, že Gignac bol čerstvo prepustený na podmienku za vydávanie sa za zahraničného diplomata a pokus o bankový podvod. Čerstvo na slobode zamieril do Miami pod zámienkou investovania stoviek miliónov dolárov do historického hotela Fontainebleau, ktorý vlastnil miliardár Jeffrey Soffer.
Gignacove plány sa v Miami rozbehli vo veľkom. Našiel kondomínium za 33 miliónov dolárov v Palazzo Della Luna na Fisher Islande, jednej z najdrahších adries v USA, a od Lichi chcel, aby ho navrhla v palácovom štýle podobnom saudským kráľovským palácom.
Lichi priznáva, že Gignac ju pozval do svojho bytu, kde bol okrem nich aj ochrankár, slúžka a malý psík vyzdobený diamantmi.
„Gignac bol posiaty šperkami a správal sa, akoby ma poznal odjakživa,“ rozpráva Lichi. „Pri prvom stretnutí mi podal ruku, čo ma veľmi prekvapilo. Nie je zvykom, aby niekto zo saudskej kráľovskej rodiny podával ruku. Pomyslela som si, že ten chlap musí byť naozaj amerikanizovaný. Tiež ma nezdravil po arabsky, čo bolo nezvyčajné.“
Po tom, čo Lichi súhlasila, že sa projektu ujme, poslal jej Gignacov dnes už zosnulý obchodný partner Carl Williamson zmluvu o mlčanlivosti. Zároveň ju varoval, že ak ju sultán kontaktuje, musí mu hneď odpovedať.
O niekoľko dní neskôr Gignac Lichi požiadal, aby sa s ním stretla na obede v hoteli Fontainebleau, pričom sa priviezol v Rolls Royce a chválil sa, že sa chystá kúpiť celý hotel.
Courtesy of Perla Lichi
„Nedokázala som ho prinútiť, aby sa sústredil. Počas obeda som od neho nedostala žiadne jasné odpovede,“ hovorí Lichi.
„Mala som pocit, že má buď poruchu pozornosti, alebo je nadopovaný liekmi. Ale úprimne povedané, bol naozaj priateľský a zábavný.“
Rolu zahral presvedčivo
Počas obeda žiadnu zmluvu nepodpísali. Namiesto riešenia projektu ju Gignac zaviedol do obchodu Rolex, kde si nechal odložiť hodinky.
Podľa slov Lichi by jej projekt pre Gignaca mal vyniesť niečo medzi 6 a 7 miliardami dolárov. Gignac však projekt neustále odkladal. Napriek tomu sa spriatelili, brával ju na luxusné večere a plavby na jachte. Dokonca pre ňu pripravil narodeninovú oslavu vo vychytenej reštaurácii.
Podľa amerických prokurátorov hral Gignac svoju rolu člena saudskej kráľovskej rodiny naozaj presvedčivo. Dlhé roky lákal investorov z celého sveta na investície do neexistujúcich podnikov vrátane farmaceutickej spoločnosti v Írsku či kasína na Malte.
Ponúkal im aj svoj údajný podiel v ropnej megaspoločnosti Saudi Aramco, všetko prostredníctvom podvodnej investičnej spoločnosti Marden Williams International. Veľa tiež míňal nielen na seba, ale aj na svojich priateľov.
Priateľstvo s Gignacom však napriek zdanlivému luxusu pre Lichi nebolo prechádzka ružovou záhradou. „Bol zábavný, ale aj nesmierne dotieravý,“ spomína Lichi.
„Rozčuľoval sa a chytal záchvaty hnevu. Keď som sa nemohla zúčastniť nejakej akcie, na ktorú ma pozval, nevedel sa s tým zmieriť.“
Lichi sa nakoniec vzdala nádeje, že Gignac byt v Palazzo Della Luna niekedy naozaj kúpi. Napriek tomu zostali priateľmi. Gignac s ňou pravidelne komunikoval a otvorene sa zaujímal o jej život. O sebe hovoril iba zriedkavo.
Palazzo della Luna na Fisher Islande.
Ťažké detstvo
Keby vedela, kto v skutočnosti Gignac je, bola by v šoku. Pôvodne sa volal Anthony Moreno a narodil sa v Bogote v Kolumbii. Rodičia ho opustili a v siedmich rokoch si ho adoptovali manželia z Michiganu.
Jedna z jeho právničiek, Karen J. Davis Roberts, opísala Gignacovo ťažké detstvo takto: „Kým väčšina päťročných detí chodila do škôlky a v noci sa túlila vo svojich teplých postieľkach, Tony si v uliciach Bogoty zháňal jedlo, v prípade potreby kradol a hľadal bezpečné a teplé miesto, kde by si mohol odpočinúť a postarať sa o svojho trojročného brata.“
Gignacovo nutkanie vydávať sa za niekoho iného a prikrášľovať svoj život podľa advokátky pramenilo z myšlienky, že keby mal moc a peniaze, už nikdy by neostal sám.
Lichi priznáva, že sa Gignacovi darilo ukrývať pred ňou svoju skutočnú tvár, hoci jej partner bol voči nemu podozrievavý. Hovorí, že nepoznala ani jeho skutočný vek, pretože jej povedal dva rôzne dátumy narodenia. „Vždy sa dokázal vyhnúť akýmkoľvek priamym otázkam. Dával si pozor na slová a vedel konverzáciu rýchlo otočiť. Veľa rozprával iba o svojom psovi.“
Lichi napriek niekoľkým varovným znakom cítila, že Gignac potrebuje najmä lásku. „Povedal mi, že mu pripomínam jeho matku, často rozprával, aký je osamelý,“ spomína. „Pred Dňom vďakyvzdania plakal, že je sám, tak som ho pozvala na večeru s mojou rodinou.“
Gignac k nim však na večeru neprišiel. Zatkli ho totiž na Medzinárodnom letisku Johna F. Kennedyho v New Yorku, keď sa s falošným pasom vracal z cesty po Londýne, Hongkongu, Dubaji a Paríži, ktorú neopatrne dokumentoval na Instagrame.
Jeho vláda ako Sultána Bin Chálida Al-Sauda sa definitívne skončila, keď sa snažil presvedčiť Jeffreyho Soffera, že má záujem investovať 440 miliónov dolárov výmenou za 30-percentný podiel v hoteli Fontainebleau.
Po ceste Gignac údajne vylákal od Soffera dary v hodnote 50-tisíc dolárov. Prezradilo ho až to, že si pri obchodnej večeri objednal prosciutto, čo je pre moslimského saudského princa rozhodne nemysliteľné.
Čoskoro sa Gignacovým prípadom začalo zaoberať ministerstvo zahraničných vecí, čím sa začalo federálne vyšetrovanie.
To postupne odhalilo falošné diplomatické poznávacie značky kúpené na platforme eBay, falošné diplomatické bezpečnostné odznaky pre Gignacovu ochranku, neoprávnené kreditné karty a sfalšované dokumenty od vysokopostavených saudských úradníkov.
Po zatknutí sa Gignac Lichi ozval a poďakoval jej za to, že je jeho priateľkou a neodsudzuje ho. Hoci sa mu Lichi zdôverila, že bola šokovaná a cítila sa trochu zradená, nakoniec uznala, že túto nezvyčajnú skúsenosť berie ako kompliment.
„Khalid si vždy zo všetkého vyberal len to najlepšie,“ hovorí. „A vybral si Perlu Lichi.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je Elisabeth Brier.
