Americká spoločnosť U. S. Steel Košice v ostatných týždňoch dostala tri negatívne správy. Kým dve z nich sa týkajú samotnej oceliarne, tretia celého oceliarenského sektora.
Košická huta definitívne príde o stámilióny eur z Plánu obnovy a odolnosti SR na svoju dekarbonizáciu, keďže kabinet Roberta Fica schválil jeho revíziu.
Osud huty ostáva naďalej otvorený aj preto, že začiatkom januára 2025 americký prezident Joe Biden stopol predaj jej matky, americkej korporácie U. S. Steel Corporation japonskej Nippon Steel Corporation.
Navyše, hutníci zažívali ku koncu roka na Slovensku krízu. Výroba kovov sa v novembri 2024 podľa Štatistického úradu SR výrazne prepadla, čo bol jeden z najvýznamnejších negatívnych vplyvov na vývoj priemyslu na Slovensku.
Ten ako celok v novembri stagnoval.
V rokoch 2021 až 2022 dosahoval U. S. Steel Košice rekordné zisky, za toto obdobie spolu takmer miliardu eur. V rokoch 2019 až 2020 a 2023 bola spoločnosť v strate. Najvyššiu stratu vykázala spoločnosť za rok 2019 – viac ako 63 miliónov eur.
Písal sa rok 2023. U. S. Steel Košice uspel v grantovej výzve na dekarbonizáciu výroby ocele inštaláciou elektrických pecí a z Plánu obnovy a odolnosti SR má získať takmer 300 miliónov eur, oznámili ministri vlády Ľudovíta Ódora.
„Debata preberania U. S. Steel dosiahla v USA geopolitický rozmer. Niekedy sme obeťami väčších rozhodnutí,“ povedal vicepremiér pre Plán obnovy a odolnosti SR Peter Kmec na zasadnutí eurovýboru na začiatku januára k revízii plánu.
„Súčasní majitelia čakajú na finálne rozhodnutie a nový potenciálny manažment i nový majiteľ tiež chce najprv vedieť, či transakcia bude ukončená, až potom rozhodne, čo ďalej s americkými prevádzkami aj s košickou dekarbonizáciou,“ citovala v septembri 2024 agentúra SITA Miroslava Kiraľvargu, viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania U. S. Steel Košice.
O procesoch v „čakárni“, ktoré sú pozastavené z dôvodu možnej zmeny akcionára, hovorí aj šéf odborov košickej huty Juraj Varga. Ide o jeden z viacerých dôvodov, pre ktorý U. S. Steel Košice o peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR príde.
Na dekarbonizáciu už nezostával čas
Medzi ďalšie dôvody patril čas, keďže celý proces výmeny pecí sa mal zrealizovať do začiatku roka 2026. Americká korporácia tiež podľa podpredsedu vlády Kmeca nevedela garantovať doplatenie zvyšku peňazí.
Huta mala okrem plánu obnovy získať na dekarbonizáciu aj ďalších 300 miliónov eur z modernizačného fondu, spolu teda až 600 miliónov eur od štátu. Zvyšnú sumu – asi 1,2 miliardy eur – by hradil U. S. Steel.
Aj preto je podpora štátu pre košickú hutu nesmierne dôležitá. „Bez prostriedkov z Plánu obnovy by U. S. Steel Košice nemal vlastné peniaze na dekarbonizačné plány a od matky by ich nedostal,“ hovorí Boris Tomčiak, analytik spoločnosti Finlord.
Železiarne v Košiciach sú podľa Tomčiaka z hľadiska ziskovosti či produktivity na európskom priemere. „Pomáha im lokácia, keďže svojimi produktami dokážu zásobovať strednú Európu a produkty dokáže umiestňovať i v ďalších krajinách Európy,“ dodal Tomčiak.
Košická huta je jedna z dvoch „preživších” oceliarní v okruhu 750 kilometrov.
Neistota v Košiciach
Rozhodnutie vlády o revízii plánu prišlo v čase, keď v Košiciach panuje neistota. Fabrika má prechádzať akcionárskymi zmenami.
Ešte koncom roka 2023 oznámil Nippon Steel kúpu americkej korporácie U. S. Steel Corporation, ktorej súčasťou je aj košická huta. Má ísť o fúziu za takmer 15 miliárd dolárov.
Obchod sa však nateraz odkladá, keďže americký prezident Biden predaj americkej korporácie Japoncom stopol. Zároveň je v aktuálnom období oceliarsky priemysel v kríze. Výroba kovov sa na Slovensku v novembri 2024 medziročne prepadla o viac ako pätinu.
„Na medzinárodnom trhu sú miestne firmy znevýhodnené voči svojim americkým a ázijským konkurentom. Tento trend nie je viditeľný len v Českej republike, ale v celej Európe, pričom problémy priemyslu sú jedným z dôvodov ekonomickej stagnácie v Českej republike, respektíve celej Európy,“ hovorí Martin Kron, analytik Raiffeisen Bank Česká republika.
Napríklad európske veľkoobchodné trhové ceny elektriny sa v roku 2021 – pred vypuknutím vojny na Ukrajine – pohybovali okolo 50 až 60 eur za megawatthodinu.
Po jej vypuknutí cena elektriny výrazne vzrástla. Priemerné trhové ceny v roku 2023 sa pohybovali okolo 150 až 200 eur za megawatthodinu. V roku 2024 ceny mierne klesli, no stále boli vyššie ako pred agresiou Ruska na Ukrajine.
Stále veľký zamestnávateľ
U. S. Steel Košice je najväčším zamestnávateľom v Košickom kraji. V roku 2023 v ňom aktívne pracovalo približne 7 700 ľudí a u subdodávateľov pracujú ďalšie tisíce ľudí.
Priemerná mzda v U. S. Steel Košice za prvých deväť mesiacov roka 2024 bola 2 190 eur, za celý rok nie je známa. Na platy minula fabrika v roku 2023 viac ako 320 miliónov eur. V tejto sume sú zarátané aj náklady na zdravotné a ostatné sociálne poistenie.
Potenciálne zatvorenie huty by tak mohlo mať negatívne dopady na región, kde fabrika sídli.
„Okamžité zatvorenie výroby by bolo krátkodobo veľmi nepríjemné pre celý región východného Slovenska. Dá sa preto očakávať, že aj keď nie je ziskovosť železiarní vysoká a zamestnanie ľudí v iných firmách by mohlo v dlhodobom horizonte zvýšiť ekonomickú silu regiónu, tak sa vláda bude snažiť o udržanie výroby,“ hodnotí Tomčiak.
Huta posilňuje životný štandard obyvateľstva v regióne aj s dodávateľskými zmluvami s miestnymi firmami či podporou kultúry a športu. U. S. Steel Košice sponzoruje napríklad košický hokejový klub HC Košice či Medzinárodný maratón mieru.
Ministerstvo aj U.S. Steel: nekomentujeme
Svoju aktuálnu situáciu U. S. Steel Košice komentovať nechce. „Podnikáme vo vysoko konkurenčnom prostredí, a preto nebudeme odpovedať na otázky týkajúce sa budúcnosti košických oceliarní,“ povedal Ján Bača, hovorca U. S. Steel Košice.
Podobne nekomentovalo situáciu ani ministerstvo hospodárstva. Tvrdí, že vývoj okolo pripravovanej zmeny majiteľa spoločnosti U.S. Steel pozorne sleduje.
„Po definitívnom rozhodnutí bude ministerstvo hospodárstva obratom rokovať s novým alebo staronovým majiteľom košickej oceliarne o jej budúcnosti,“ povedala hovorkyňa ministerstva Mária Pavlusík.
Rozhodnutie Joea Bidena môže podľa Deutsche Welle rozšíriť čínsky vplyv na globálny oceliarsky sektor a dokonca podnietiť Európsku úniu, aby hľadala zahraničné investície od spoločností ako Nippon Steel pre svoje oceliarske firmy.
Dopad sporov okolo predaja
Spormi okolo predaja celej korporácie, respektíve zablokovaním prevzatia zo strany Nippon Steel, aktuálne žije nielen košická huta. „Zablokovanie predaja tomuto záujemcovi považujem za zlú správu pre Košický kraj,“ zhodnotil predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.
Súčasní majitelia podľa neho dlhodobo dokazujú, že nie sú ochotní investovať do inovácií vo fabrike tak, aby si fabrika zachovala a zvyšovala produkciu, zväčšovala portfólio výrobkov a tým aj konkurencieschopnosť.
Na druhej strane, analytik Tomčiak má opačný názor. Dopad na košickú hutu je z jeho pohľadu možno až mierne pozitívny. Zvolený prezident Donald Trump chce podporovať americký oceliarsky priemysel, takže zisk U. S. Steel by sa mohol zvýšiť.
„Takto bude i viac prostriedkov na rozvoj výroby v Košiciach. Ak sa spojenie nezrealizuje, tak sa z hľadiska vzťahu košickej pobočky k USA matke nič nestane,“ povedal Tomčiak.
Obe spoločnosti chcú stopnutie predaja ešte zvrátiť. Zastavenie predaja napadla americká korporácia aj japonský Nippon Steel. Spoločnosti podali federálnu žalobu ako posledný pokus o záchranu dohody, ktorá čelila politickému odporu zo strany najvyšších predstaviteľov demokratov aj republikánov vrátane Trumpa.
