Umožňuje európska regulácia vytvoriť a spustiť sieť, ktorá bude konkurovať Facebooku? Rovnaká odpoveď platí na otázku, či je Európa schopná vyhrať obchodnú vojnu s USA.
Symbolicky sa Donald Trump ujme funkcie v rovnaký deň, ako sa v Davose začína Svetové ekonomické fórum s hlavnou témou „Spolupráca pre inteligentný vek“. Hoci je téma strojového učenia kľúčová pre budúcnosť svetovej ekonomiky, je zrejmé, že prostoreký Trump zatieni tému umelej inteligencie hneď v prvý deň v úrade.
Aj účastníci najväčšieho biznisového fóra čakajú najmä na to, ktoré z avizovaných opatrení skutočne spustí v prvých hodinách svojej vlády.
Núdzou proti kongresu
Podľa vlastných slov sa Trump chystá krátko po inaugurovaní vyhlásiť stav energetickej núdze, aby mohol jednoduchšie prijímať opatrenia bez kontroly Kongresu USA. Avizuje tiež obchodné vojny aj voči najbližším spojencom a opomenúť nemožno ani jeho absurdné územné požiadavky na Grónsko, Panamský prieplav či dokonca Kanadu.
Na rozdiel od umelej inteligencie nestavia staronový obyvateľ Bieleho domu na dátach, ale na spontánnych nápadoch. Ako pripomenul hneď po jeho víťazstve Forbes, keď horela v Paríži katedrála Notre-Dame, Trump napísal na vtedajšom Twitteri, že by ju mali hasiť vrtuľníkmi s bambi vakmi. Práve tento spôsob však hasiči odmietli, keďže tlak vody by mohol nenávratne zničiť cenné pamiatky.
Po piatich rokoch od požiaru je známa katedrála po oprave opäť prístupná verejnosti a svetu sú dostupné aj spontánne nápady staronového „najmocnejšieho muža sveta“.
Hasiace vaky majú svoj prenesený význam. Sú užitočné pri hasení lesných požiarov, ale v inom prostredí môžu napáchať viac škôd ako úžitku. Trump vyhral najmä preto, že svojim voličom sľúbil zdanlivo jednoducho vyzerajúce riešenia.
Teraz bude dôležité, či ich plánuje splniť alebo ich používa na posilnenie vyjednávacej pozície, aby mal z čoho ustupovať.
Predstavitelia biznisu sa tešia na Trumpove deregulačné opatrenia. Deregulácia sa však nerýmuje so slovom protekcionizmus, ktorý Donald Trump často spomína. Plánuje napríklad masívne vysťahovanie nelegálnych migrantov. To znie ako dobrý nápad, ktorý poteší tradičných voličov.
Nižšie v tomto článku nájdete aj príklady, do akej miery domáci zamestnanci reagujú na voľné miesta, ktoré vyvolal odchod nelegálnej pracovnej sily.
Ako pripomína španielsky El País s odvolaním sa na amerického profesora Roberta Lyncha z Washingtonskej univerzity, ekonomika by výrazným obmedzením nelegálnej práce prišla o 2,6 až šesť percent HDP.
Zaujímavá je v tejto súvislosti štúdia Moody’s Analytics pre The Wall Street Journal na príklade amerického štátu Arizona. Miestne prísne protimigračné zákony spôsobili pokles HDP o dve percentá. Zaujímavejšie je, že legálni zamestnanci obsadili len každé desiate miesto, ktoré sa uvoľnilo po nelegálnych pracovníkoch.
Podobnú skúsenosť s vyháňaním lacnej pracovnej sily poznáme aj v Európe. Pamätáme si, ako sa časť Britov tešila z brexitu až do chvíle, kým hrozilo, že nebudú mať šumivé víno na Silvestra, lebo im ho nebude mať kto doviesť pre nedostatok vodičov.
Clá ako motor inflácie
Problémom môže byť aj snaha chrániť domácu ekonomiku. Analytik INESS Martin Vlachynský pripomína, že takzvaný „Smoot-Hawley Tariff Act“ a „následná reťazová reakcia odvetných krokov viedla v roku 1930 ku kolapsu medzinárodného obchodu a ku globálnej ekonomickej depresii“.
Avizované clá v prvom rade znamenajú vyššie ceny a obavy z inflácie sú v USA čoraz silnejšie. Už pred voľbami prieskum MLIV Pulse naznačil, že Kamala Harris bola menej inflačnou kandidátkou ako Trump. Obavy z vysokej inflácie potvrdzujú aj aktuálne vysoké úrokové sadzby na hypotékach.
Samostatnou otázkou je, čo by vyvolala Trumpova snaha dosadiť si na čelo Fedu vlastného človeka. Ako pripomína bývalý hlavný ekonóm MMF Kenneth Rogoff pre Projekt Syndicate, hoci Trump tvrdí, že nebude chcieť odvolávať Jeroma Powella, niet pochýb, že by ho rád poslal preč.
„Trumpov antagonizmus voči Powellovi je mätúci vzhľadom na to, že Powell odvádza skvelú prácu,“ poznamenal. Rogoff pripomína, že FED je chránený istotou, že akýkoľvek pokus o prekonanie jeho nezávislosti by otriasol finančnými trhmi. „Ak odstránenie Powella neprichádza do úvahy, Trump by mohol vymenovať ,tieňový´ výbor pre voľný trh, aby podkopal Powellovu autoritu a tlačil na FED,“ uviedol Rogoff.
Dodal tiež, že nezávislosť centrálnej banky je pravdepodobne najdôležitejšou inováciou makroekonomickej politiky od revolúcie na strane ponuky v 70. rokoch. Dobrou správou podľa neho je, že napriek všetkej svojej vrtošivosti je „Trump v konečnom dôsledku pragmatikom, nie ideológom. Dlhodobé dôsledky podkopania nezávislosti Fedu by neboli v záujme nikoho vrátane jeho vlastného“.
Dopady na Európu
To sú pozitívne slová. Aj preto možno dúfať, že Trump má iba silné reči, aby mal ľahšiu vyjednávaciu pozíciu a mal z čoho ustupovať.
Čo to však znamená pre Európu?
Je jasné, že Trump chce, aby starý kontinent odoberal viac stlačeného plynu LNG. Na rozdiel od Slovenska, ktoré je aktuálne najviac závislé od ruského plynu, si väčšina Európy už dlhšie budovala alternatívne zásobovanie. To je aj príklad susedného Česka. Tu by sa mohli záujmy Európy a USA prekrížiť.
Ak však Trump predsa len zavedie vysoké clá napríklad na čínske výrobky, existuje obava, že Peking začne viac zásobovať Európu, a tak poškodí domácich výrobcov. Recipročné clá v konečnom dôsledku vyriešia len málo a vyženú vyššie infláciu.
Riešenie netreba hľadať v regulácii, ale v deregulácii. Skúsme si to ilustrovať na zdanlivo nesúvisiacom príklade sociálnych sietí. Otázkou dňa je, či by v Európe mohol vzniknúť konkurenčný projekt pre Facebook a Instagram. Samozrejme, nie z popudu eurobyrokratov a rozhodne nie za eurofondy, ale niekde v garáži ako aktivita pár študentov.
Je zrejmé, že silnou prekážkou by bola silná všadeprítomná regulácia. To je veľavravné. A netýka sa to len IT a sociálnych sietí. Európa potrebuje byť konkurencieschopná vo všetkých oblastiach. Namiesto toho si pod pláštikom úradníckej ochrany často vytvára prekážky doma. Trebárs aj príliš prísnou zelenou politikou.
V prípade Trumpovej politickej šou možno očakávať dva scenáre. Buď iba straší a ako biznismen v skutočnosti túži po intenzívnejšom obchode. To by bola dobrá správa pre celý svet.
Ak však pre vidinu „veľkej Ameriky“ urobí z USA byrokratického molocha uzatvoreného v protekcionistickej bubline, je to nielen hrozba, ale aj príležitosť. Európa preto musí byť pripravená. Písať v Bruseli reguláciu, ktorá vstúpi do platnosti, až keď Trump nebude v politike, určite nevystačí.
