Môže osobný krach jedného človeka spôsobiť bankrot v celom meste? Príbeh Williama Duera ukázal, že je to možné – a dokonca aj v New Yorku.
Keď sa William Duer ocitol v marci 1792 vo väznici New Gaol na dolnom Manhattane, bolo to pochmúrne a chátrajúce miesto. Bohatí väzni vrátane Duera bývali v izbách na vrchných poschodiach. Chudobnejší spali na chodbe alebo v pivnici podobnej žaláru. Väznicu New Gaol mnohí prirovnávali k ľudskému bitúnku a po meste sa šírila fáma, že v nej dokonca straší.
V apríli toho istého roka sa pred väznicou zhromaždil nahnevaný dav. Ľudia žiadali vydanie Duera, presnejšie jeho peňazí. Jeho veritelia sa tak snažili využiť poslednú šancu získať svoje peniaze späť.
Rozzúrený dav sa však k Duerovi nikdy nedostal. Napriek tomu bolo v New Yorku cítiť napätie ešte dlho. Charles Adams, syn budúceho prezidenta Johna Adamsa, popísal vtedajšiu náladu v meste nasledovne: „V meste je viditeľné utrpenie, ktoré tvorí hrozný kontrast k jeho prosperite. Mesto, ktoré sme ešte pred šiestimi týždňami považovali za najrozkvitnutejšie a najbohatšie v Amerike, teraz sužuje nešťastie a všeobecná skľúčenosť.”
Príčinou všetkého nešťastia v New Yorku bol najmä Duer. Ten si vo veľkom požičiaval, podnikal v Amerike aj v Európe. Keď sa jeho majetok zrútil, pre zložitú sieť úverov, ktorá bola základom jeho impéria, sa zrútil aj majetok veľa ďalších bohatých Američanov.
Dnes je Duer už takmer zabudnutým kúskom americkej histórie. Počas svojho života sa však nachádzal takpovediac v centre diania. Bol otcom zakladateľom, plukovníkom revolučnej vojny aj spolupracovníkom Georgea Washingtona, Henryho Knoxa, Johna Jaya a Johna Adamsa. Stal sa tiež prvým asistentom ministra financií a blízkym priateľom Alexandra Hamiltona.
Špekulant a podvodník
Okrem toho bol Duer podnikateľ, špekulant, podliak a podvodník a ako jeden z prvých založil Ponziho schému, do ktorej boli zapletení bohatí aj chudobní. Stihol tiež vyvolať prvú finančnú krízu v americkej histórii, čím neúmyselne prispel ku vzniku moderného trhu s cennými papiermi.
„Duerove výpočty vždy počítali so ziskom,“ poznamenal profesor Robert F. Jones v Duerovej biografii King of the Alley. „Úvahy o službe a vlastenectve boli až na druhom a veľmi vzdialenom mieste.“
Jeffrey Smith pre Forbes
Staré známe „kto vysoko stúpa, nízko padá“ sa nevyhlo ani Duerovi.
Narodil sa do vyššej vrstvy britskej spoločnosti v 40. rokoch 17. storočia. Jeho otec bol právnik v anglickom Devonshire, ktorého rodina počas anglických občianskych vojen pred sto rokmi utiekla do Západnej Indie. Po obnovení monarchie sa vrátili do Británie a Duerov starý otec z matkinej strany sa stal armádnym generálom.
Duer študoval na Eton College a po skončení štúdia odišiel do Indie ako pobočník lorda Clivea, vtedajšieho generálneho guvernéra Východoindickej spoločnosti. Tam však ochorel a musel sa vrátiť domov. Po návrate sa dozvedel, že jeho otec je mŕtvy.
Spolu s bratom zdedili majetok v karibskej Dominike, kde sa Duer presťahoval. V roku 1768 odišiel do New Yorku, kde chcel získať dodávateľov dreva. Dostal sa do partie kresličov, ku ktorej patrili aj budúci americký senátor a generál Philip Schuyler, Hamilton aj William Alexander.
Alexander bol bohatý obchodník a veterán z francúzskej a indiánskej vojny, ktorý sa napriek parlamentnému zákazu používať tento titul nechal oslovovať „lord Stirling“.
Ron Chernov v knihe Alexander Hamilton Williama Alexandra opísal ako boháča žijúceho na panstve v New Jersey, ktorému sa pripisuje zavedenie vinárstva do kolónií v New Jersey. S Duerom si pracovitý a rozhodný Alexander dobre rozumel, Duer sa dokonca oženil s jeho dcérou Kitty.
Duerovi sa podarilo získal majetok na vtedajšej hranici. Patril mu úsek pôdy pri pevnosti Fort Miller, ktorý bol len nedávno otvorený pre kolonistov. Od svojej sestry Henrietty si požičal 1 400 libier a časť tejto sumy, ktorá by dnes mala hodnotu asi 150-tisíc dolárov, vložil do domu vo Fort Miller.
Postavil pílu, sklady a obchod, kde sám obchodoval. Usiloval sa získať kontrakt na zásobovanie britských vojenských staníc pri Veľkých jazerách, čo sa mu ale nikdy nepodarilo. Z jeho pozemkov v New Yorku si nechal dovážať drevo do Karibiku, čím vytvoril prosperujúci kruh, ktorý neustále obohacoval jeho vlastné impérium.
Ťažil aj z vojny
Po začiatku americkej vojny za nezávislosť politický oportunista Duer pracoval pre vládu New Yorku a neskôr pre druhý kontinentálny kongres. Počas vojny zastával rôzne stredne dôležité funkcie. Bol napríklad poverený obsluhou francúzskeho hodnostára, markíza Phillippa duCoudraya, keď vlastenci dúfali, že získajú Francúzsko za spojenca. Duerov vzťah s duCoudrayom netrval dlho. Pod Duerovou ochranou sa aristokrat nešťastnou náhodou utopil.
Počas vojny začal Duer hľadať spôsoby, ako sa obohatiť. Chcel nakúpiť veľké množstvo kontinentálnej meny v domnienke, že sa po vlasteneckom víťazstve výrazne zhodnotí, ale nepodarilo sa mu na to nazhromaždiť dostatočne veľký kapitál. Úspešnejší bol pri nákupe poľnohospodárskej pôdy odobratej koloniálnym lojalistom za požičané peniaze, pri nákupe obilia pre francúzske vojská v Amerike a pri zásobovaní kontinentálnych síl.
Keď Amerika získala nezávislosť, jeho ambície rástli. Neuspokojil sa so štátnymi dodávateľskými zmluvami. Neúspešne sa pokúšal vytvoriť obchodnú cestu do Indie. Potom založil spoločnosť Scioto. Využil svoje kontakty s kongresmanmi, aby získal 5 miliónov akrov v Ohiu, ktoré by dnes mali hodnotu takmer 85,5 milióna dolárov, a potom sa túto pôdu pokúsil predať francúzskym farmárom, ktorí chceli emigrovať. Jeho agenti však v Paríži zlyhali a celá operácia stroskotala. Je ťažké spočítať, koľko na nej všetci investori a spoločníci stratili. Profesor Jones z Fordhamskej univerzity odhaduje, že išlo o minimálne 2 milióny dolárov.
Duer napriek zlyhaniam naďalej pôsobil veľmi sebavedomo. Navštevoval luxusné obchodné večere a pozýval hostí na svoje panstvo. Duer nevedel nič robiť s mierou. Popri všetkom bol aj správcom kostola Trinity Church a členom Obchodnej komory. Patril do Spoločnosti Cincinnati, bratskej organizácie veteránov revolučnej vojny a do politickej skupiny Whig Society. Keď sa novozvolený prezident Washington plánoval presťahovať do New Yorku, Duer s priateľom osobne vybrali a zariadili prezidentov dom. Duerova manželka a svokra zas pomáhali plánovať slávnostné privítanie Washingtona. Martha Washington ich za to pozvala na svoju prvú slávnostnú recepciu.
Duer zohral úlohu aj v novej vláde. Po tom, ako sa Hamilton stal v roku 1789 ministrom financií, nastúpil Duer k svojmu priateľovi ako asistent tajomníka ministerstva.
V tom čase však už začal jeho pád. Obchodoval so štátnymi cennými papiermi, požičiaval si ďalšie peniaze, aby mohol obchodovať s ďalšími a používal splatné zmenky na platenie úrokov a iných veriteľov. V tom pokračoval aj počas spolupráce s Hamiltonom. So štátnymi dlhopismi teda obchodoval v čase, keď takéto aktivity Kongres zakázal.
Jeffrey Smith pre Forbes
Čoskoro prišli aj vážnejšie obvinenia. Duer odišiel z ministerstva financií v roku 1790. Ďalej nasledovala kľukatá cesta nadol. Robert Sobel, profesor z Hofstry, to v knihe Panic on Wall Street opísal: „V roku 1791 Duer vo veľkom investoval a stávkoval na rast a pokles cenných papierov, najmä na nedávno vydané akcie Bank of the United States. Hamilton vedel, čo jeho priateľ robí a Duerovi napísal, že má oňho vážne obavy a mal by si dávať pozor.“
Akcie Bank of the United States vzrástli z 25 dolárov v júli 1791 na maximá okolo 250 dolárov v New Yorku a viac ako 300 dolárov vo Filadelfii. „Nedá sa povedať, kedy sa vášeň pre hazard zastaví,“ napísal Thomas Jefferson v júli toho roku Jamesovi Madisonovi. Koncom októbra akcie klesli späť na 170 dolárov.
Podvádzal aj spoločníkov
Koncom roka 1791 Duer uzavrel dohodu s ďalším newyorským špekulantom Alexandrom Macombom, ktorý zarobil na kožušinách a vlastnil dom, ktorý Duer našiel pre Washingtona. Duer a Macomb sa dohodli, že spoja svoje sily a odkúpia ešte viac akcií v Bank of the United States aj Bank of New York. Duer by sa staral o väčšinu obchodov, ale transakcie by sa uskutočňovali na Macombovo meno a akcie by boli vedené na Macombovom účte.
Duer nakupoval akcie Bank of New York, čo pomohlo zvýšiť ich cenu. Medzitým ich však predával zo svojich osobných účtov a obchodoval s požičanými akciami. Hral na všetky možné strany, vrátane tých, ktoré boli v rozpore s jeho partnerstvom s Macombom.
Ceny akcií na začiatku nového roka stúpali a Duer si vytvoril veľmi výhodnú pozíciu. Ak by ceny v marci naďalej rástli, stal by sa najbohatším mužom v Amerike.
To sa ale nestalo. Akcie začali klesať približne v tom istom čase, keď Bank of United States spustila zmrazenie úverov, čo znamenalo Duerov koniec.
Bol nútený zháňať pôžičky od každého okolo a všetci mu za vysoké úroky najskôr naozaj požičiavali. V marci však nastal obrat. Dvadsiateho tretieho marca bol Duer uväznený vo väznici New Gaol a prišiel o všetko.
Jeffrey Smith pre Forbes
Duer nemal prakticky žiadne prostriedky na to, aby niekomu niečo vrátil. Peniaze od neho so zbraňou v ruke úspešne vymáhal len Pierre de Poyster, ktorému bol Drue dlžný v prepočte na dnešné peniaze asi 40-tisíc dolárov.
Všeobecný bankrot
Duer obchodoval takmer s každým v New Yorku. Jeho krach teda znamenal krach tisícov ďalších ľudí a v meste spôsobil všeobecný bankrot, ako poznamenal Charles Adams v liste svojej matke. Duerov hlavný obchodný partner Macomb skončil vo väzení mesiac po Duerovi napriek tomu, že svoje partnerstvo s ním oľutoval.
Dav pred Duerovým väzením pravdepodobne predstavuje vrchol toho, čo sa dnes nazýva panika z roku 1792.
Alexander Hamilton následne podnikol kroky na stabilizáciu trhu s cennými papiermi, pričom manévroval s vládnymi nákupmi amerických cenných papierov. V máji sa 24 maklérov zhromaždilo na Wall Street 68, aby podpísali krátku dohodu, ktorá bola priamou reakciou na Duera a jej cieľom bolo najmä vylúčiť špekulantov z trhu. Duerov príbeh ich viedol k tomu, aby videli výhody formálne organizovaného trhu s cennými papiermi. Táto skupina maklérov niekoľko desaťročí vykonávala svoju činnosť na druhom poschodí neďalekej kaviarne Tontine. V roku 1817 svoju činnosť ešte viac formalizovali a vzniklo tak to, čo sa dnes nazýva Newyorská burza cenných papierov.
Je tiež možné, že Duer a finančná panika, ktorú vyvolal, viedli aj k myšlienke maximálne dvojitého prezidentského mandátu. Profesor Jones predpokladá, že tieto udalosti mali vplyv na Georgea Washingtona a prinútili ho kandidovať na ďalšie funkčné obdobie, čo bolo rozhodnutie, ktoré na jar 1792 čakal málokto.
Koľko presne Duer stratil? Zachovalo sa len málo listov alebo záznamov, o čo sa pravdepodobne múdro pričinil on sám. Jones sa domnieva, že ide o milióny, čo bola obrovská suma v čase, keď priemerný robotník zarábal asi 70 centov denne.
Duer strávil zvyšok života vo väzení. V roku 1798 ho na chvíľu prepustili po tom, ako požiadal Hamiltona o pomoc, aby unikol epidémii žltej zimnice vo väzení, ale išlo len o dočasnú úľavu.
Začiatkom roka 1799 ochorel a napísal Hamiltonovi list, v ktorom opísal príznaky, ako sú črevné kamene a neschopnosť močiť. „Predpokladám, že v priebehu tohto roka pravdepodobne skončím svoju úbohú existenciu. Moje dni sú také smutné, že sa ani nedajú opísať a moje noci sú mizerné,“ napísal. Asi o mesiac neskôr bol chátrajúci Duer opäť prepustený na kauciu 45-tisíc dolárov, ktorú zaňho zložili dvaja priatelia. Zomrel v máji 1799.
Okrem mnohých väčších dlhov mal v čase svojej smrti pravdepodobne dlh vo výške 1 400 libier. Mal 30 rokov na to, aby tieto dlhy nazhromaždil. Svojej sestre Henriette však pôžičku, ktorá naštartovala jeho kariéru, nikdy nevrátil.
Článok vyšiel na Forbes.com, autorom je Abram Brown.
