Dedič bohatej rodiny prisťahovalcov presvedčil súd, že namiesto väzenia potrebuje psychiatrickú liečbu.
Robert Richards sa 6. februára 2009 priznal k znásilneniu svojej trojročnej dcéry. „Cítim sa hrozne,“ povedal sudcovi. „Nič neospravedlní to, čo som urobil.“
Jeho právnik, ktorý dvojmetrového a asi 140-kilogramového Richardsa označil za jemného človeka, tvrdil, že vo väzení by sa nemal dobre. Richards odišiel z Najvyššieho súdu Delaware ako človek na slobode. Priznal sa k obvineniu zo znásilnenia štvrtého stupňa, zaplatil pokutu 4 395 dolárov a sľúbil, že sa bude liečiť.
Predsedajúca sudkyňa Jan Jurden pôvodne zvažovala, že Richardsa za trestný čin znásilnenia odsúdi na osem rokov väzenia. Nakoniec mu udelila iba osemročnú podmienku.
„Mám z toho trochu zlý pocit, pretože za svoje činy by ste mali byť pravdepodobne vo väzení,“ povedala sudkyňa. „Myslím si však, že potrebujete najmä liečbu a máte veľmi silnú podporu rodiny. Na rozdiel od mnohých nešťastníkov máte v tomto smere šťastie a dúfam, že si to vážite.“
Richards disponoval podporou, ktorá väčšine odsúdených chýbala. Po prepustení sa vrátil k životu z výnosov svojho multimiliónového trustového fondu. Ten vybudoval vďaka tomu, že bol členom jednej z najmocnejších rodín v Delaware, rodiny du Pont.
Hoci pre rodinnú firmu DuPont nikdy nepracoval ani s ňou nebol nijako spojený, stále ťaží z rodinného majetku, ktorý Forbes v roku 2024 ocenil na 18,1 miliardy dolárov a ktorého história v Amerike siaha 200 rokov dozadu.
Richards mal aj ďalšie šťastie: jeho prípad sa nedostal do tlače a on sa tak vyhol akejkoľvek negatívnej pozornosti.
Teda až do roku 2014, keď sa rozviedol. Jeho bývalá manželka Tracy Richards ho zažalovala o peňažnú náhradu škody spôsobenú jeho zločinom.
Zo zabudnutého prípadu sa zrazu stala senzácia, ktorá vyvolala verejné pobúrenie. Mnohí sa čudovali, ako sa Richards vyhol väzeniu. Pýtali sa, akú úlohu zohralo jeho bohatstvo v tom, že zostal na slobode.
