V národnom parku Malá Fatra pri Terchovej majú pribudnúť ďalšie štyri rekreačné chaty. Je to len začiatok – obec pripravuje nový územný plán, v ktorom sa uvažuje aj nad výstavbou lanovky do Vrátnej, cyklocesty po gabiónových mostoch cez Tiesňavy či ďalších chát v chránených lokalitách.
Vrátna dolina, Tiesňavy či Jánošíkove diery patria medzi obľúbené turistické destinácie. Prielom potoka s rebríkmi a stupačkami Diery navštívilo vlani podľa oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra 270-tisíc turistov, Veľký Rozsutec 44-tisíc ľudí.
Tieto lokality sú však aj súčasťou Národného parku Malá Fatra, a tak tu na seba narážajú záujmy podnikateľov z oblasti cestovného ruchu, obcí a jej obyvateľov v okolí a všeobecný záujem spoločnosti na ochrane prírody, ktorý je chránený zákonom.
Najnovšie žiada o výstavbu v národnom parku žilinská developerská spoločnosť Istrofinal pod vedením Slavomíra Bodisa. Firma chce v lokalite Tížinka pri lyžiarskom stredisku Vrátna – Paseky postaviť štyri rekreačné chaty s parkovaním na celkovej ploche zhruba 12-tisíc metrov štvorcových. Náklady na výstavbu chát s výhľadom na Rozsutec odhadol investor na tri milióny eur.
Zástupca investora si v telefonáte vypýtal otázky k téme, odpovede však firma neposlala.
Zásah do chránenej oblasti
Začiatok výstavby je naplánovaný na koniec tohto roka, ukončenie stavebných prác na október 2027. Pozemky, na ktorých chce Istrofinal stavať, ležia v národnom parku a zasahujú do chráneného vtáčieho územia a územia európskeho významu ochrany.
Investor sa preto musel obrátiť na úrady a odborníkov so žiadosťou o posúdenie zásahu do krajiny a prípadné ohrozenie legislatívne chránených druhov rastlín a živočíchov, pre ktoré je daná lokalita prirodzeným domovom. Firma minulý týždeň predložila zámer príslušným úradom.
Na prvý pohľad sa zdá, že výstavba chát bude prirodzeným doplnením ubytovacích kapacít lyžiarskeho strediska Vrátna – Paseky. Pozemok z viacerých strán hraničí s ďalšími chatami, apartmánovými zrubmi a penziónmi, ktoré tu vyrástli v uplynulých rokoch.
Ochranárka však upozorňuje, že k zastavaniu tohto chráneného územia viedli chyby a kompromisy v doterajšej ochrane národného parku a ako celok by úrady výstavbu sotva povolili.
„Výstavba na Tižinke sa začala čiernymi stavbami v roku 2009 a je dôsledkom obdobia, v ktorom sa posudzovanie dopadov na životné prostredie v slovenskej legislatíve neuplatňovalo tak dôkladne ako dnes,“ vysvetľuje krajinárka Lucia Sibilová zo Správy Národného parku Malá Fatra.
Vraj to začalo s Jánom Slotom
Prvá luxusná chata vyrástla na chránených lúkach Tižinky „nadivoko“ v roku 2009. Patrí Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti (SIRS) Georgea Trabelssieho, označovaného médiami za správcu majetku Jána Slotu. Niekdajšieho predsedu SNS tu však oslovení ľudia z okolitých nehnuteľností nikdy nevideli.
Chata vľavo patrí spoločnosti SIRS. Foto: Google Maps
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) nenašla podnet ochranárov z roku 2009 voči spoločnosti SIRS. Oficiálne však eviduje SIŽP z tohto obdobia dva podnety voči legálnosti výstavby v Tižinke – voči spoločnosti Omnitrade. Ide o spoločnosť, ktorá prevádzkuje lyžiarske stredisko Vrátna, konečným užívateľom výhod je Ján Smerek, bývalý poslanec HZDS a jeden z privatizérov košických železiarní.
Inšpekcia podľa hovorcu Dávida Vidu zistila, že pri posudzovaní a povoľovaní výstavby technickej infraštruktúry a rekreačných objektov v Národnom parku Malá Fatra došlo k porušeniam zákona o ochrane prírody a krajiny a tiež zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Inšpekcia podľa neho v roku 2010 postúpila prípad ministerstvu životného prostredia.
Ako prípad skončil? Na to sme do uzávierky nedostali odpoveď od inšpekcie ani od rezortu pod vedením ministra Tomáša Tarabu.
Nová éra výstavby
Ďalšia výstavba v Tižinke bola podľa Sibilovej chybou či kompromisom. „Developeri sa naučili postupovať v chránených územiach po krokoch, teda nežiadajú veľký urbanistický komplex naraz, ale po malých krokoch, najprv cestu, potom osvetlenie, napokon penzión či hotel, aby neprekročili prahové hodnoty pre dané územie,“ hovorí Sibilová.
Ochranári neskôr presadili v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie novelu, ktorá im na túto „salámovú metódu“ umožňuje reagovať. „Na začiatku sme však nevedeli, že sa to bude takto obchádzať, a preto prešli aj stavby, ktoré by neprešli, keby sa od začiatku posudzovali ako celok, napríklad práve spodná časť Tižinky,“ upozorňuje Sibilová.
V súčasnosti v tejto lokalite stojí už vyše dvadsať chát, apartmánových zrubov či penziónov. Schválený je tiež apartmánový dom s kapacitou sto lôžok a na povolenie čakajú spomínané štyri chaty od developerskej spoločnosti Istrofinal.
Satelitný záber výstavby v Tižinke vo Vrátnej doline v roku 2006, 2015 a 2021. Foto: Google Maps
Výstavba v národnom parku môže negatívne ovplyvniť ďalšie prežitie či rozširovanie zhruba desiatich chránených druhov rastlín a zvierat, napríklad motýľov, vtákov, kosatcov či gladiol, ktoré tu našli vhodný priestor na život. „Tu sme už priamo vnútri národného parku, nie na jeho okraji, a každá ďalšia stavba môže posunúť hranicu toho, čo ešte územie dokáže uniesť a čo už spôsobí kolaps miestnych ekosystémov,“ vysvetľuje Sibilová.
„Problém opäť nie je to, že sa majú postaviť štyri stavby, ale že ich plánujú postupne stavať ďalšie desiatky. Obec Terchová pripravuje nový územný plán a sú tam obrovské plochy, ktoré chcú vyčleniť na rekreačnú výstavbu,“ dodáva.
Hustnúca zástavba v lokalite Tižinka v Národnom parku Malá Fatra. Foto: Google Maps
Nový územný plán
Štvorica chát je zrejme len začiatkom väčšej výstavby, ktorú nielen v tejto lokalite plánuje umožniť obec Terchová. Samospráva pod vedením starostu Jozefa Dávidíka v súčasnosti pripravuje nový územný plán s ambicióznymi návrhmi.
V pláne sa uvažuje aj o vybudovaní cyklistického chodníka cez Tiesňavy, úzku roklinu, ktorá oddeľuje Terchovú a Vrátnu dolinu. Vo Vrátnej doline by mohli pribudnúť zasnežovacie jazerá, v hre je tiež výstavba nových apartmánových domov či dokonca lanovky, ktorá by zabezpečila kyvadlovú dopravu z Terchovej do Vrátnej doliny ponad bralá Tiesňav.
„Neradi by sme sa vyjadrovali k zámeru, ktorý je vo fáze počiatočných rokovaní na Okresnom úrade Žilina a neradi by sme vám poskytli nepravdivé informácie, respektíve ničím nepodložené závery,“ reagoval starosta Terchovej Jozef Dávidík. Potvrdiť či vyvrátiť tvrdenia o nových plochách pre rekreačnú zástavbu v Národnom parku Malá Fatra v tomto štádiu riešenia by podľa neho bolo predčasné.
„Celé to územie (Tižinky, pozn. red.) by sa malo v územnom pláne vyriešiť tak, koľko to územie zvládne, však to budú posudzovať všetky kompetentné orgány. My nemáme snahu tam niečo vybudovať, ale ani nemôžeme brániť majiteľom, aby si užívali svoje majetky,“ uviedol prednosta obecného úradu v Terchovej František Kadaš.
Cyklochodník cez Tiesňavy
Ochranári prístup obce zatiaľ hodnotia pozitívne. „Obec k tomu pristupuje zodpovedne, chcú urobiť územný plán tak, aby zohľadnil aj záujmy ochrany prírody a volajú nás ku všetkým stretnutiam s Okresným úradom v Žiline, s vyhotoviteľmi plánu či odborníkmi, ktorí hodnotia vplyv na životné prostredie,“ tvrdí riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Pavol Žídek.
Správa parku nechce podľa Žídeka zatvárať priestor športovým a rekreačným aktivitám. „A zase územie, ktoré je potrebné ochrániť, napríklad biotopy hlucháňa a tetrova hoľniaka, z toho chceme turistov vylúčiť a centralizovať ľudí do Vrátnej,“ dodal. Ochranári by tiež uprednostnili rekonštrukciu zničených alebo chátrajúcich stavieb v chránenom území, prípadne výstavbu na ich mieste, pred zaberaním nových plôch.
Pripomínajú tiež, že už dnes sú lôžkové kapacity v obciach za hranicami národného parku dostatočné na ubytovanie záujemcov o rekreáciu. Celková lôžková kapacita obce Terchová je podľa oblastnej organizácie cestovného ruchu Malá Fatra 2988 lôžok, ďalšie stovky sú v susedných obciach a okolí.
„Zvažujeme, že by sa súbežne s cestou cez Tiesňavy po ľavej strane urobil gabiónový cyklochodník,“ hovorí riaditeľ Žídek. Gabióny by podľa neho boli alternatívnym riešením, používaným v horských parkoch Rakúska či Švajčiarska, vďaka ktorému by sa nemuselo pri výstavbe cyklochodníka sekať do skalných brál, ktoré lemujú roklinu a sú v zóne národnej prírodnej rezervácie.
Starosta Terchovej Jozef Dávidík zdôrazňuje, že aj zámer výstavby cyklochodníka cez gabiónové mosty cez Tiesňavy je zatiaľ len v prípravnom štádiu a nemusí sa realizovať. „Boli spracované štúdie v rôznych alternatívach, čiže hľadajú sa riešenia čo najvhodnejšieho trasovania tejto inžinierskej stavby,“ dodal.
Terchovú spája s Vrátnou dolinou cesta III. triedy cez chránenú malebnú roklinu Tiesňavy. Foto: Google Maps
Zmena politiky
Transparentnosť a verejný dohľad nad rozširovaním zástavby v národnom parku je dôležitý aj z dôvodu zmeny prístupu vedenia krajiny k ochrane životného prostredia.
Malá Fatra po nástupe novej politickej garnitúry po voľbách v roku 2023 čelí tlaku na zníženie úrovne ochrany prírody. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa vyhlásil, že Malá Fatra by sa mala preklasifikovať z národného parku na prírodný park. Rezort pod vedením Tomáša Tarabu neskôr upresnil, že zníženie stupňa ochrany by sa týkalo len okrajových častí ochranných pásiem národného parku.
Zmenu by uvítali napríklad mnohí poľovníci či vlastníci pozemkov s lesným porastom, ktorých aktuálny stav ochrany prírody obmedzuje v ťažbe dreva. Ochranári zase pripomínajú, že Slovensko sa pri vstupe do Európskej únie zaviazalo chrániť vybrané územia s jedinečnými biotopmi z pohľadu celej Európy a zmenšovanie chráneného územia je aj proti záujmu celej spoločnosti.
