Ak pátrate po zaujímavom, trochu zriedkavejšom šumivom víne na Vianoce a Silvestra, netreba sa pozerať ďaleko. Stačí zostať v strednej Európe.
Kto plánoval, že tento rok už konečne vyskúša aj nejaký netradičný prípitok, ktorý v obchode len tak nekúpite, môže sa mu stať, že vinho espumante z Portugalska či Bugey Cerdon zo Savojska mu už včas nedoručia. Bannery s dátumami, dokedy pred Vianocami objednať, pribúdajú v e-shopoch každý deň.
Musíte teda opäť zostať pri domácom „šampanskom“? Snáď nie. Šumivé víno robia aj susedia Slovenska, odkiaľ (snáď) nepocestuje dva týždne.
Budúcnosť fľaše na víno: plochá, plastická, do schránky
Začnime na Morave, našim vínam je najbližšia, ale mierna exotika sa nájde aj tu. Pripomeňme ešte, že poriadne šumivé víno, väčšinou sekt, smie mať v strednej Európe na fľaši napísané „methode traditionelle“, teda podobný spôsob výroby ako v Champagne. „Charmat“ označuje masovejšiu technológiu.
Morava
Rakúsko-nemecká tradícia alebo domáce novinky
Výrobcov je už na Morave pomerne veľa, sekty už dávno nerobí len nadnárodný gigant Bohemia Sekt, či stredne veľký Znovín, ale aj mnoho malých vinárov. Silnejšiu tradíciu majú napríklad mikulovské vinárstvo Volařík, velkopavlovický Vinselekt Michlovský či veľkonemčický (o čosi bližšie k Brnu) Proqin.
Vcelku bohatá je aj ponuka. Od bežných sladkasto-aromatických „šampanských“ cez adaptácie francúzskej (Chardonnay, Pinot), nemeckej (Rizling rýnsky) a rakúskej klasiky (čiže veltlín) až po rôzne moravské drobnosti.
Vinár a jeho žena. Nemali to v pláne, ale zachraňujú spustošené vinohrady
Asi najznámejšou spomedzi nich bude pre nás rizling vlašský. V šumivom je zaujímavejší ako bežný muškát moravský či „iršaj“. Z ružových sektov je tu zase samozrejme frankovka. Ale ak hľadáme „väčšiu exotiku“, z Moravy pochádza aj modrá odroda André, čo je kríženec frankovky a svätovavrineckého. Z menej známych bielych sa tu v šumivej podobe občas nájde aj (pôvodom rakúske) neuburské alebo ďalší domáci kríženec – aromatická Pálava.
Ceny na trhu, ktorý je zvyknutý na šetrného zákazníka, málokedy presahujú tristo českých korún za fľašu. Ak si niekto vypýta viac, tak napríklad preto, že sa chváli spoluprácou s francúzskym enológom. Jasnou výhodou Moravy tiež je, že doručovanie na Slovensko je relatívne bežné.
Rakúsko
„Schaum“ nestačí, má to byť „Sekt“
Najlepšie rakúske vína v posledných desaťročiach prekonali cenovú hranicu 200 eur, našťastie, šumivé medzi ne nepatria. Kvalita rovná sa sekt (Schaumwein, podobne ako v Taliansku spumante, je všeobecné označenie, Perlwein väčšinou znamená frizzante, „slabo šumivé“ s nízkym alkoholom).
Top desiatka sektov podľa časopisu Falstaff v minulom roku stála od 15 eur (najdrahšie vína veľkých firiem ako Schlumberger alebo Szigeti) cez 25 eur (podstatne prestížnejší Schloss Goebelsburg) až po 40 eur (veľké meno Bründlmayer). Okrem veltlínu, vlašáku, frankovky, svätovavrineckého a typického rakúskeho ružového Zweigeltu nechýbajú samozrejme imitácie „champagne štýlu“.
Robota s vínom ho nebavila. Teraz vyrába divé oranžové
Skutočné rarity? Určite šumivý ružový Schilcher, ostrokyslé štajerské víno. V roku 1782 si o ňom na ceste z Vatikánu do Viedne poznačil pápež Pius VI. do denníka, že mu dedinčania naliali „nejaký ružový ocot“. Ešte väčšia exotika je Uhudler, vyrábaný z „amerických“ odrôd, teda nie z ušľachtilého viniča. Pozor, silná jahodovo-zemitá príchuť!
Pivnice Schlumbergera, štandarného rakúskeho výrobcu šumivých vín. Foto: SITA/AP
Menej divoká je ďalšia rakúska špecialitka, Gemischter Satz, zmiešaná výsadba („ako vo vinici dozrelo, tak sa dohromady pomlelo“). Z novodobých odrôd sa v Rakúsku objavuje ešte svojráznosť Sämling 88, podľa šľachtiteľa nazývaná aj Scheurebe.
Oproti moravským vinotékam je dovoz na Slovensko menej častý, platí heslo „čo hľadáš, nenájdeš, niečo si vyberieš“.
Maďarsko
Szuper, ale kde to kúpiť
V niektorých rakúskych (a nemeckých) vinotékach sa objavujú aj maďarské šumivé vína. V maďarských e-shopoch (nájsť taký, ktorý dodáva na Slovensko, je ale problém) ich nájdete ako „pezsgő“.
Maďarsko má to, čo Rakúšania, Moraváci a my nie – tokajské odrody vo väčšom objeme a tým možnosť vyrobiť z nich aj šumivé. Veľká maďarská továreň na bublinky sa volá Törley, jej sortiment končí pri 15 eurách radom Louis Francois President.
Ambicióznejší výrobcovia sa nájdu pri Balatone (Garamvári) alebo v slávnejšom regióne Somló (Kreinbacher). Ten dodáva pravidelne do Rakúska či Nemecka, akurát sa víno cestou predraží.
Niektorí maďarskí vinári vyrábajú aj odrodové šumivé čisto z tokajského Furmintu alebo Lipoviny (Harslevélű). Priamo na Tokaji je to napríklad Sauska alebo „znovuobjaviteľ Tokaja“ Demeter Zoltán. „Futuristický plastový uzáver na šnúrke, po vytiahnutí treba zatlačiť gombík,“ píšu o jeho víne a v nemeckej vinotéke zaň pýtajú 36 eur s doručením do 15 dní k nám.
Na záver žolík
Ak bude pokračovať otepľovanie, možno je na obzore krajina šumivých vín budúcnosti. Poľské šumivé už pár rokov existuje, volá sa napríklad Adoria, prípadne GostArt, alebo trebárs Winnica Kępa Wiślicka. Vyrába sa (aj) z hybridných odrôd ako Seyval Blanc, Regent či Hibernal. Ponuka je síce objemom minimálna, či sa dá na internete kúpiť aj zo Slovenska, je nejasné, ale ktovie, ak niekam zavoláte… Šumivé sa povie musujące, vysloví sa to musujonce. A suché sa povie wytrawne.
