Európsky priemysel už nejaký čas varuje pred poklesom svojej konkurencieschopnosti. Bežní Európania medzitým naplno pocítili vplyv Zelenej dohody na svoje peňaženky. V Bielom dome sa navyše objavil prezident, ktorého názor na klimatické zmeny sa dá zhrnúť do slov „drill, baby, drill“.
Európski politici sa zrazu predbiehali v tom, kto sa skôr vzdá ambicióznych ekologických cieľov. Je v hre aj úplné zrušenie Zelenej dohody pre Európu, ktoré niektorí z nich presadzujú?
Koncom januára Jordan Bardella nastolil otázku „dočasného pozastavenia“ Zelenej dohody. Chránenec francúzskej pravicovej populistky Marine Le Pen a súčasný šéf jej strany Národné združenie navrhol na pôde Európskeho parlamentu vytvoriť na tento účel širokú koalíciu konzervatívnych frakcií.
Bardellova strana v Bruseli háji farby Patriotov pre Európu (PfE). Mladý politik nedávno napísal šéfom troch ďalších frakcií, aby sa k nemu pridali v boji za dvojročnú prestávku pre Zelenú dohodu, počas ktorej sa ciele prehodnotia bez toho, aby sa „zničili vyhliadky na prosperitu“.
Bardella oslovil Európsku ľudovú stranu (EPP), Konzervatívcov a reformistov (ECR) a krajne pravicovú frakciu ESN. EPP ho odmietla, zatiaľ čo rukavicu mu hodilo vedenie ECR.
Ambiciózny balík v ohrození
Pri pohľade na súčasné zloženie Európskeho parlamentu sa zdá, že hlavní zástancovia dohody – EPP, socialisti S&D, obnovení liberáli a zelení – majú stále pohodlnú väčšinu. Časy sa však menia – rovnako ako sa zmenil svet od prelomu rokov 2019 a 2020, keď bol schválený „európsky ekvivalent pristátia na Mesiaci“.
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen prirovnala Zelenú dohodu k misii Apollo 11 spred šiestich rokov. Ambiciózny legislatívny balík sa mal stať globálnym vzorom. Potom však prišla pandémia, vysoká inflácia, vojna, energetická kríza a návrat Donalda Trumpa.
FOTO: SITA/AP
Svedčí o tom napríklad postupná zmena názorov v EPP, ktorá bola jedným z najvernejších zástancov Zelenej dohody. V posledných rokoch zástupcovia najsilnejšej frakcie Európskeho parlamentu bojovali za úľavy od ekologických predpisov pre podniky.
Dnes sa európska podpora zelených cieľov rozpadá, a to nielen vo východnom krídle EÚ, ktoré sa v súčasnosti namiesto klimatických obáv zaoberá obavami z agresívneho Ruska na svojich hraniciach.
Minulý rok presadzovali uvoľnenie emisných limitov pre európske automobilky, rok predtým sa snažili zabrániť prijatiu kľúčového zákona o obnove prírody. V januári tohto roku začali presadzovať „minimálne dvojročné“ provizórium pre nové nariadenia o udržateľnosti. Týždeň predtým prišiel s podobným plánom Jordan Bardella.
Hlavným kritikom v Európskom parlamente je však nová frakcia PfE spolu s ECR, ktorá zastáva dlhodobý postoj. Ľavica, zoskupenie krajne ľavicových strán, má v programe vlastnú verziu Zelenej dohody, ktorá v mnohých ohľadoch presahuje jej súčasnú podobu.
Okrem toho sa Zelená dohoda dostala pod paľbu kritiky viacerých hláv európskych štátov, pričom talianska premiérka Giorgia Meloni, francúzsky prezident Emmanuel Macron, poľský premiér Donald Tusk a český premiér Petr Fiala tiež považujú za nevyhnutnú jej zásadnú revíziu.
Zelenú dohodu je ťažké zrušiť
Žiadna krajina EÚ nežiada úplný ústup od Zelenej dohody. Andrej Babiš, horúci kandidát na budúceho českého premiéra, nedávno označil Zelenú dohodu za mŕtvu a po vzore svojho francúzskeho kolegu z PfE vyzýva na jej zrušenie.
Podľa politických analytikov to nie je reálny scenár, prinajmenšom pre najbližšie roky. Zelená dohoda nie je jeden kompaktný celok, ale súbor približne 200 rôznych opatrení z posledných rokov, ktoré sú rozptýlené v nariadeniach, smerniciach a koncepciách EÚ. Tie sa týkajú európskeho priemyslu, stavebníctva, dopravy, energetiky a podobne.
Tvrdenie, že ovplyvňujú úplne každý aspekt nášho každodenného života, nie je ďaleko od pravdy. Jediné, čo majú spoločné, je cieľ dosiahnuť, aby bola Európa do roku 2050 klimaticky neutrálna.
Niektoré európske firmy nie sú so Zelenou dohodou veľmi spokojné. Najmä automobilky, oceliari, chemickí výrobcovia a ďalší zástupcovia energeticky náročných odvetví.
„Spochybňovať Zelenú dohodu znamená nepochopiť celú dynamiku medzinárodných vzťahov. Predstava, že to tu zmeníme z nášho malého pieskoviska, je úplne scestná,“ myslí si politológ Tomáš Weiss z Karlovej univerzity.
Tvrdí, že stále existuje široký medzinárodný konsenzus o potrebe znižovania emisií skleníkových plynov – teda s otáznikom nad USA, ktorých nový prezident sa od Parížskej klimatickej dohody dištancuje.
Weiss tiež pripomína nesmiernu zložitosť potenciálnej demontáže európskej zelenej dohody. V takom prípade by Európska komisia musela navrhnúť desiatky nových verzií zákonov, ktoré by potom musela schváliť Európska rada a Európsky parlament.
„K zmenám jednotlivých zákonov by teoreticky mohlo dôjsť, ale v súčasnosti na európskej úrovni neexistuje v tejto veci konsenzus. Myšlienka zmeny základného cieľa je podľa môjho názoru úplne scestná. Už len preto, že drvivá väčšina členských štátov je so súčasným nastavením spokojná,“ povedal Weiss.
Prinajmenšom niektoré európske firmy nie sú so Zelenou dohodou veľmi spokojné. Najmä automobilky, oceliari, chemickí výrobcovia a ďalší zástupcovia energeticky náročných odvetví, ktorí v posledných rokoch zápasia s vyššími cenami energií ako ich konkurenti z Ameriky alebo Ázie.
Minulý rok niektorí európski poľnohospodári prejavili mimoriadnu nespokojnosť a na jar zablokovali svojimi traktormi niekoľko európskych hlavných miest. Súčasťou týchto protestov boli aj výzvy na úplné zrušenie Zelenej dohody.
Podniky sú rozdelené
To však zo súkromného sektora zaznieva veľmi zriedkavo. Len do modernizácie európskeho priemyslu smerom k trvalej udržateľnosti sa naliali stovky miliárd eur. Jedným z posledných príkladov z Českej republiky je nedávna investícia spoločnosti Třinecké železárny, ktorá v najbližších rokoch vybuduje elektrickú oblúkovú pec na ekologickú výrobu ocele za približne miliardu eur.
„Ak sa v tejto fáze niečoho obávame, tak je to náhly dramatický obrat v prístupe k dekarbonizácii. Vyhlásenia niektorých politikov, že Zelená dohoda bude zrušená a podpora dekarbonizácie úplne zastavená, zvyšujú neistotu investorov a bránia akémukoľvek posunu,“ povedal pre Seznam Zprávy manažér spoločnosti Orlen Unipetrol Martin Ružička.
Finančne náročná dohoda
„Proti Zelenej dohode najčastejšie lobujú malé a stredné podniky združené v rôznych združeniach, pre ktoré je splnenie týchto opatrení často príliš nákladné. Medzi veľkými priemyselnými podnikmi už odporcovia nenachádzajú partnerov, pretože veľké podniky sa pripravujú na budúcnosť a investovali,“ hovorí Filip Drnec, výkonný riaditeľ spoločnosti Access EU, ktorá poskytuje poradenstvo v oblasti európskej legislatívy.
Dodržiavanie nariadení EÚ stojí miestne podniky spravidla obrovské prostriedky a mnohé z nich by oveľa viac ako radikálne zmeny v legislatíve ocenili dlhodobú stabilitu a úľavu od byrokracie všetkého druhu.
SITA/AP/Jean-Francois Badias
„Často nerozumiem, prečo nariadenia vznikajú, kam nás majú posunúť a pred čím nás majú chrániť. Na rok 2024 budeme prvýkrát vypracovávať správu ESG. Je to asi 150-stranový dokument, máme na to zamestnaných štyroch alebo piatich ľudí. Ja si ju nikdy neprečítam, možno si ju niekto z predstavenstva prejde cez ChatGPT, neviem,“ povedal nedávno generálny riaditeľ J&T Banky Stepan Asher.
„Polovica vecí o ESG je dobrá a urobili by sme to aj bez tej skratky. Druhá polovica je zbytočná a robíme ju preto, aby nám medzinárodné banky poskytli lacnejšie financovanie,“ priznal Marek Dospiva, spolumajiteľ finančnej skupiny Penta.
Anketa u podnikateľov
Anketová otázka znela, či sa môžeme v budúcich rokoch spoľahnúť na stabilitu európskeho podnikateľského prostredia, pokiaľ ide o ekologické dohody. Odpovedali viacerí poprední podnikatelia:
„Môže dôjsť k čiastkovým úpravám, napríklad k posunu harmonogramu emisných cieľov, ale počítame so stabilitou, pretože rámec opatrení a ich dlhodobý cieľ zostávajú jasné. Je našou povinnosťou zanechať budúcim generáciám zdravé životné prostredie.“ (Kamil Jeřábek, Wienerberger)
„Neveríme, že hlavné ciele Zelenej dohody budú v dohľadnej dobe zrušené alebo sa od nich zásadne odchýlime. Neboli by sme prekvapení, keby sa termíny predĺžili alebo kritériá zmiernili z dôvodu ekonomických dopadov a zhoršujúcej sa konkurencieschopnosti Európy.“ (Kateřina Kratochvílová, Icom)
„V dnešnom svete si neviem predstaviť úplné zrušenie Zelenej dohody. Najmä výrobné podniky investovali do modernizácie obrovské množstvo peňazí a podľa toho nastavili svoje stratégie rozvoja. Tieto investície musia byť nejakým spôsobom kapitalizované, inak sa odpíšu ako strata.“ (Lukáš Zedník, Metrostav DIZ)
„Ciele Zelenej dohody sú správne, celosvetovo sa krajiny budú približovať k jej princípom. Nastavenie a tempo jednotlivých krokov však môže byť sporné.“ (Ivo Tichý, ZAT)
„Úpravy Zelenej dohody sú nevyhnutné. Dopyt po nej rastie naprieč politickým spektrom, v podnikateľskej sfére i medzi občanmi EÚ. K niektorým zmenám určite dôjde ešte počas tohto volebného obdobia Európskeho parlamentu.“ (Ondřej Křivanec, Fidurock)
„Stabilita podnikateľského prostredia priamo závisí od prosperity celej spoločnosti. Zelená dohoda bude fungovať dovtedy, kým ju budú občania jednotlivých štátov ochotní tolerovať. Aj napriek posilneniu frakcií v EP, ktoré Zelenú dohodu práve nepodporujú, si myslím, že prvý otras už nastal.“ (Jan Smola, Heluz)
Boj s dohodou
Súhlas so základným cieľom Zelenej dohody neznamená, že český, a teda aj európsky biznis nebojuje za zmiernenie množstva konkrétnych krokov, ktoré chce EÚ prijať na dosiahnutie klimatickej neutrality.
„Ukazuje sa, že dosiahnutie emisných kvót v roku 2025 nie je veľmi reálne,“ komentoval situáciu v automobilovom priemysle Martin Jahn z predstavenstva Škoda Auto.
„Mohol by som umelo znížiť predaj automobilov so spaľovacími motormi, aby som splnil limity. Na druhej strane by sme výrazne znížili našu ziskovosť a sklamali zákazníkov, ktorí chceli auto so spaľovacím motorom. Navyše budeme mať nevyužité závody, nepokryté fixné náklady, nevyužitých zamestnancov. Z ekonomického hľadiska je to šialené,“ dodal.
Zelená dohoda bola ústrednou témou predchádzajúceho funkčného obdobia Európskej komisie. V novej exekutíve EÚ sa to mení a súčasná Komisia sa chce zamerať na znižovanie regulácie a podporu hospodárstva, inovácií a rastu.
„Ochranu planéty považujeme za nevyhnutnú súčasť nášho života, ale tu sme svedkami bezprecedentného zníženia konkurencieschopnosti celej Európy. Je prakticky nemožné nájsť odvetvie, ktoré je schopné prežiť a ďalej sa rozvíjať z globálneho hľadiska v prostredí nových a ďalších obmedzení v čase, keď sa to netýka iných konkurenčných trhov,“ povedal Jan Smola, generálny riaditeľ spoločnosti Heluz.
Podnikateľské združenia, ako napríklad Hospodárska komora alebo Svaz průmyslu ČR, tiež dlhodobo presviedčajú českú verejnosť o nereálnosti cieľov Zelenej dohody. Väčšina českých poslancov Európskeho parlamentu a väčšina strán, ktoré sú v súčasnosti zastúpené v Poslaneckej snemovni, sa už postavila proti súčasnému nastaveniu.
Očakávané zmeny
„Zmeny v Zelenej dohode pre Európu sa dajú očakávať. Nová Európska komisia a nový Európsky parlament s tým od začiatku počítali,“ hovorí Eva Pernicová, hovorkyňa environmentálneho hnutia Duha.
Zelená dohoda bola ústrednou témou predchádzajúceho funkčného obdobia Európskej komisie. V novej exekutíve EÚ sa to mení a súčasná Komisia sa chce zamerať na znižovanie regulácie a podporu hospodárstva, inovácií a rastu. Prvé sektorové návrhy sa očakávajú koncom februára, keď má Komisia predstaviť napríklad dohodu o čistom priemysle, ako aj akčný plán pre cenovo dostupnú energiu.
Zástancovia Zelenej dohody tvrdia, že čím pomalšie budeme prijímať udržateľnejšie opatrenia, tým drahšie účty bude Európa nakoniec platiť, a to nielen finančne, ale aj z hľadiska bezpečnosti.
„Extrémne poveternostné udalosti a ich dôsledky budú stáť oveľa viac, než nás dnes stojí prechod na čisté technológie. Klimatická politika je kľúčom k energetickej a ekonomickej bezpečnosti,“ uviedla Miriam Macurová z Greenpeace ČR.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz a jeho autorom je Marek Tomanka.
