Merz je majstrom provokatívnych vyhlásení a v porovnaní s byrokratickým Scholzom prináša do nemeckej politiky viac energie a názorov. Nejde len o jeho kritický postoj k migrácii, keď napríklad obviňuje ukrajinských utečencov zo „sociálnej turistiky“.
Takmer dvojmetrový muž sa nedá prehliadnuť. Friedrich Merz bol často v centre pozornosti pre často provokatívne vyhlásenia. Teraz je muž číslo jeden v najväčšej európskej ekonomike.
Konzervatívna únia CDU/CSU, ktorej Merz šéfuje, vyhrala spolkové voľby so ziskom necelých 29 percent. Friedrich Merz sa veľmi pravdepodobne stane novým nemeckým kancelárom.
Na túto chvíľu čakal dlho. Niekoľkokrát bol politicky odpísaný. Úhlavný rival Angely Merkelovej sa dokonca na niekoľko rokov stiahol z vrcholovej politiky.
Keď kancelárka končila, videl svoju šancu a chcel sa vrátiť. Ani vtedy to však nebolo jednoduché.
Niekoľkokrát prehral v boji o najvyšší post vo svojej strane a šance uchádzať sa o kreslo kancelára boli mizivé.
Merz, milionár a nadšený pilot svojho lietadla, sa však nevzdával. Vrátil sa a tentoraz vytiahol CDU/CSU z opozície, sám vystúpil z tieňa Angely Merkelovej a podobne ako Friedrich „Veľký“ konečne siaha po najvyššom poste v krajine.
„Chvíľu budeme oslavovať. Potom si vyhrnieme rukávy a pustíme sa do práce,“ povedal hneď po oznámení prvých výsledkov. Viac emócií ani slávy v ňom nebolo.
Na triumf sa totiž pozerá inak. CDU/CSU, ktorá teraz získala druhý najnižší počet hlasov v histórii, dúfala v lepší volebný výsledok. Navyše tradičný koaličný partner, liberálna FDP, sa do parlamentu vôbec nedostal.
Pravica na vzostupe
Pred 69-ročným Merzom teraz stojí prvá ťažká úloha – zostaviť vládu, čo vzhľadom na výsledky ostatných strán nebude jednoduché. Strana s druhým najväčším volebným ziskom je radikálna AfD, ktorá získala 20-percentnú podporu a mimoriadne posilnila najmä na východe Nemecka. Friedrich Merz však pred voľbami aj po nich opakovane vylúčil, že by chcel s touto stranou rokovať, nieto ešte vládnuť.
Na treťom mieste so 16 percentami hlasov sú sociálni demokrati odchádzajúceho kancelára Olafa Scholza, ktorý po volebnom debakli oznámil svoju rezignáciu. Merz sa preto s najväčšou pravdepodobnosťou bude usilovať o vytvorenie koalície s SPD.
Spoločne však získajú nadpolovičnú väčšinu hlasov len s malým rozdielom. Vo voľbách oslabila aj Strana zelených, ktorá získala dvanásť percent hlasov, zatiaľ čo Ľavica, ktorá má vyše osem percent hlasov a slávi mimoriadny úspech, získala viac priaznivcov ako v minulých voľbách.
Merz prežíval veľkú drámu až do posledných chvíľ spočítavania. Nakoniec chýbalo len 14 000 hlasov, aby sa radikálna Ľavicová strana Sahry Wagenknechtovej dostala do Bundestagu.
Ak by sa jej to podarilo, Merz by musel na svoju stranu získať Zelených, aby vytvoril väčšinu. Nakoniec však Wagenknechtovej chýbalo spomínaných štrnásťtisíc hlasov, čo znamená, že Merzovi by malo stačiť dostať do koalície „len“ sociálnych demokratov.
Koaličné rokovania však nebudú jednoduché. Či už ide o energetiku, podporu hospodárstva, dane, migráciu alebo bezpečnostnú politiku, CDU/CSU a SPD sú úplne protichodné.
Isté však je, že Nemci chcú zmenu. Dôkaz toho je skutočnosť, že na voľbách sa zúčastnilo viac ako 83 percent ľudí, čo je najviac od zjednotenia krajiny. Isté je aj to, že Nemecko potrebuje zmenu.
Tamojšie hospodárstvo je v recesii bez vyhliadky na rýchle zlepšenie. Priemyselné podniky neustále upozorňujú, že sa im neoplatí pôsobiť v krajine a smerujú do zahraničia. Okrem toho malé a stredné podniky zápasia s obrovskou byrokraciou. Samostatná kapitola je migrácia.
SITA/AP
Kancelár biznismen
Všetky tieto témy sú Merzovi blízke. Narodil sa v katolíckej rodine v Porýní a vo veku 17 rokov vstúpil do CDU. Koncom 80. rokov sa prebojoval do Európskeho parlamentu, potom uspel vo federálnych voľbách a zasadol v Bundestagu. Obchodné a podnikateľské otázky sú pre neho dôležité.
Okolo roku 2003 zažil vlnu mediálnej slávy, keď sa pokúsil presadiť veľkú daňovú reformu a tvrdil, že daňový systém musí byť taký jednoduchý, aby sa zmestil na tácku pod pivo. Mimochodom, tácka s jeho návrhom skutočne existuje.
Aj teraz chce zjednodušiť a znížiť dane. Na druhej strane chce znížiť vplyv štátu na ekonomiku, znížiť sociálne dávky a celkovo ísť cestou „menej štátu a viac voľného trhu“. Najmä firmy preto čakajú na jeho nástup do funkcie kancelára s veľkými nádejami.
Merz vie, čo je v stávke, keď hovorí o hospodárstve. Keď po rozchode s Angelou Merkelovou opustil aktívnu politiku (bol proti migrácii, za jadro a vo všeobecnosti konzervatívnejší), tento absolvent práva sa v roku 2009 pustil do podnikania.
Zastával rôzne riadiace funkcie a dozorné rady a pracoval ako hlavný poradca v medzinárodnej právnickej firme Mayer Brown. Niekoľko rokov bol predseda dozornej rady vplyvnej investičnej spoločnosti BlackRock Germany. Nielen pre toto angažovanie bol často terčom kritiky.
Tá smerovala na možný konflikt záujmov a jeho blízkosť k nadnárodným spoločnostiam a lobistom. Teraz sa však zdá, že táto blízkosť k ekonomike sa vzhľadom na zložitú situáciu nemeckého hospodárstva stala plusom. Vie, ako funguje obchod, a tak by mu mohol pomôcť.
Merz je majster provokatívnych vyhlásení a v porovnaní s byrokratickým Scholzom prináša do nemeckej politiky viac energie a názorov. Nejde len o jeho kritický postoj k migrácii, keď napríklad obviňuje ukrajinských utečencov zo „sociálnej turistiky“.
Podpora Ukrajiny
Veľmi jasný je aj jeho postoj k vojnovej pomoci Ukrajine, ku ktorej je oveľa otvorenejší ako predchádzajúci kancelár Scholz. Merz podporuje dodávky rakiet dlhého doletu Kyjevu a v rozhovore pre CNN povedal: „Sme na ukrajinskej strane, pretože útok je namierený proti nám všetkým.“
Bude však zaujímavé sledovať aj to, ako Merz vyrieši vzťahy so Spojenými štátmi. Má k nim veľmi blízko, cestoval tam podľa svojich slov viac ako 100-krát a jeho veľký politický vzor je Ronald Reagan.
Teraz však vie, že transatlantické vzťahy sa zásadne menia a že samotné Nemecko potrebuje silnú Európu viac ako kedykoľvek predtým.
„Musíme prevziať zodpovednosť,“ zdôraznil Merz pred voľbami. Najskôr však bude musieť prevziať zodpovednosť doma a zostaviť novú spolkovú vládu.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorkou je Pavla Francová.
