Alexandra Raffay, ktorá získala titul trénerka roka 2018 v súťaži Fitleader organizovanou portálom cvičte.sk, nedávno pre túto stránku hovorila o tom, ako sa k športu dostala ona. Dnes je neodmysliteľnou súčasťou jej života. Alexandra je však aj mamou a svojho štyri a polročného syna Matiasa vychováva tak, aby aj on miloval pohyb a považoval športovanie a pobyt na čerstvom vzduchu za prirodzenú súčasť života.
Alexandra pôsobí vo Fit&Gym v Ivanke pri Dunaji ako osobný aj skupinový tréner, a nedávno tam spustila nový projekt s názvom Akadémia funkčného pohybu pre deti. Čo ju k tomu viedlo? „Vyrastala som na sídlisku a môj život sa odohrával vonku,“ povedala pre Forbes vlani v lete.
„Otázka je, prečo deti nie sú navyknuté chodiť pešo. Pretože rodičia… Tiež mám dieťa a som pre neho príkladom. Chodí so mnou na cvičenia, vidí, že sa hýbem. Nemôžeme od dieťaťa chcieť, aby sa hýbalo, keď sa sami nehýbeme. Nemôžem chcieť, aby išlo na bicykel, keď sa ja nebicyklujem,“ hovorí Alexandra.
Pohyb ako životný štýl.
Trénerka roka a jej 7 zásad ako pristupovať k športu
„A to je prosba pre všetkých rodičov. Musíme sa začať hýbať, musíme jesť zdravo, aby to robili aj naše deti. Vy ste ten príklad. Vaše dieťa to vidí a podľa toho sa bude správať.“
S fyzioterapeutkou Barborou Reissmüllerovou dali teda hlavy dohromady a pripravili špeciálne tréningy zamerané na deti. Cieľ – naučiť deti radosti z pohybu. „Spoločne s Barborkou máme za sebou úspešne ukončený trojmesačný kurz a veľmi nás teší, že v našom projekte pokračujeme aj od januára s rovnakou zostavou detí vo veku 6 – 10 rokov, ako aj so staršími žiakmi,“ hovorí Alexandra.
Alex a jej štyri a polročný syn Matias. „Nemôžeme od dieťaťa chcieť, aby sa hýbalo, keď sa sami nehýbeme,“ hovorí Alexandra Raffay. Foto: Archív A. R.
Ako poznamenáva, veľa detí dnes radšej trávi hodiny a hodiny času za počítačom, tabletom či s mobilom v ruke. Deťom tak chýba nielen potrebná socializácia, ale aj pohyb.
Čo teda Alexandra Raffay odporúča rodičom, ktorí chcú svoje deti nasmerovať k väčšej fyzickej aktivite? Pre Forbes spísala pár postrehov o tom, ako to funguje u nich.
Radosť z pohybu. Deti nenútime cvičiť to, čo chceme my, ukazujeme im možnosti, z ktorých si môžu vybrať a sami sa rozhodnúť, čo ich baví (a zaujímavé je, že ich baví takmer všetko).
Rodičia majú z môjho pohľadu často potrebu plniť si ich vlastné športové túžby na svojich deťoch. Pokiaľ je však dieťa k niečomu nútené, ľahko sa môže stať, že namiesto radosti a lásky k športu u nich k nemu vybudujú odpor.
Top trénerky radia:
dôležité je mať funkčné telo, nie štíhlu postavu
Kolektív. Deti sa medzi sebou prirodzene neporovnávajú, a rovnako ich neporovnávame my, porovnávajú sa len samy so sebou. Ak v súťaži bojujú na čas, tak bojujú o zlepšenie vlastného času a to ich núti trénovať najlepšie, ako v danom momente vedia. Aj vďaka tomu vznikla v našej akadémii skupinka kamarátskych detí, ktoré sa na našich hodinách učia napríklad aj trpezlivosti, kým čakajú v rade a pozorujú.
Pre deti sú rodičia vzorom. Zima dáva mnoho možností na rôzne aktivity v prírode. Foto: pexels.com
Pestrý pohyb. Prekážkové dráhy, skákanie vo vreci, skákanie cez gumu, chodenie po lane, naháňačky, kotrmelce, drepy, plazenie sa – pre deti sú to dôležité pohybové vzory, ktoré sa, žiaľ, vytratili z dnešných ihrísk a sídlisk. Niektorých sme dokonca naučili skákať na švihadle!
Vzor. Teší ma, že pre niektoré staršie deti som vzorom. A chcú sa rovnako hýbať. To isté platí aj pri rodičoch, ak sa hýbu rodičia, prirodzene sa hýbu aj deti. A teší nás, že kým my trénujeme deti, aj ich rodičia si zacvičia vo fitnescentre, čo je pre deti podľa mňa ideálny obraz. Moc rozhýbať deti je len a len v našich rukách – nás, rodičov.
Hlavné foto: archív Alexandra Raffay
