Naša planéta má dnes okolo 7,7 miliardy obyvateľov. Pokiaľ však chceme, aby dokázala v roku 2050 uživiť viac ako 10 miliárd ľudí, musíme radikálne zmeniť spôsob, akým sa dnes stravujeme. Taký je záver najnovšej štúdie, ktorú napísali tri desiatky renomovaných vedcov pod hlavičkou komisie akademického časopisu The Lancet.
„Súčasné nastavenie globálneho potravinového reťazca nedokáže uspokojiť nutričný dopyt rastúcej populácie bez toho, aby sme nenapraviteľne nepoškodili našu planétu,“ uvádza 37 vedcov zo 16 krajín, ktorí na štúdii pracovali.
Nebuďte takí pesimisti.
Naša planéta sa nerúti do záhuby, tu je 16 dôkazov
Je to vôbec prvá štúdia, ktorá formuluje ciele pre dosiahnutie transformácie potravinového reťazca spôsobom, ktorý umožní trvalo udržateľnú produkciu potravín v roku 2050. Čiže v období, keď bude našu planétu podľa predikcií OSN obývať viac ako 10 miliárd ľudí.
Predpokladaný nárast svetovej populácie podľa OSN. Do roku 2050 má populácia narásť o ďalších 2,2 miliardy ľudí, z toho približne polovica má pribudnúť v regióne subsaharskej Afriky.
„Globálna produkcia potravín je dnes najväčším hnacím motorom degradácie životného prostredia, klimatickej nestability a prekračovania planetárnych medzí (hraníc toho, čo Zem unesie, pozn. red.) (…) To, akým spôsobom pestujeme, spracúvame, prevážame, konzumujeme a vyhadzujeme potraviny, ničí ako ľudské zdravie, tak aj planétu,“ opisujú vedci dôvody, pre ktoré sa rozhodli štúdiu publikovať.
Aké sú teda ich závery?
Menej mäsa, viac strukovín a zeleniny
Vedci sa celkom zamerali na tri aspekty, prostredníctvom ktorých je možné globálnu zmenu dosiahnuť. Prvým je zmena našich jedálničkov.
„Prechod ku zdravšiemu stravovaniu do roku 2050 si bude vyžadovať významné zmeny v stravovacích návykoch populácie. Globálna konzumácia ovocia, zeleniny, orechov a strukovín sa bude musieť zdvojnásobiť, kým konzumáciu červeného mäsa a cukru budeme musieť obmedziť o viac ako polovicu,“ zhrnul profesor Walter Willett z fakulty verejného zdravia na Harvardovej univerzite, ktorý je jedným z autorov štúdie.
Približne polovicu z jedálnička pre rok 2050 by tak mali tvoriť ovocie a zelenina. Druhá polovica príjmu kalórií by mala byť zložená z celozrnných potravín, rastlinných bielkovín, nenasýtených rastlinných tukov a z menšieho množstva živočíšnych bielkovín.
Takto by mal vyzerať tanier pre vyváženú stravu, ktorá prospeje ako zdraviu človeka, tak aj udržateľnému rastu na Zemi. Zdroj: EAT-Lancet Commission
Pokiaľ si neviete predstaviť, čo by to znamenalo pre vašu stravu, britský The Guardian pripravil týždenný jedálniček pre rok 2050. Na ukážku: na raňajky si dáte ovsenú kašu (ovsené vločky uvarené vo vode) s lyžičkou medu alebo javorového sirupu, s jedným kusom ovocia, posypanú orechmi alebo semenami a k tomu šálku čaju alebo kávy s mliekom.
Pri mlieku je však povolené len obmedzené množstvo, ktoré sa rovná povedzme jednému café latte za týždeň. Ďalšou možnosťou je vzdať sa syra a jogurtov a dopriať si obľúbené latte denne. Na obed si môžete dať napríklad špenátovo-avokádový šalát s feniklom, brokolicou, syrom feta a horčicovým dresingom. Po obede si môžete dať biely jogurt s hrsťou bobuľového ovocia.
Na večeru môžete siahnuť napríklad po indickom dhale z červenej šošovice a ryže a ako prílohu zvoliť pečenú červenú kapustu. Na večerné maškrtenie zas ryžové chlebíčky (bez cukru) s orechovým maslom.
Samotní autori štúdie pri navrhovaní stravy počítali s príjmom 2500 kalórií denne na dospelého jedinca, pričom nasledujúce ilustrácie sú ukážkou toho, ako by mohli takto nutrične vyvážené porcie vyzerať. (The Guardian upozorňuje, že daný počet kalórií reprezentuje odporúčaný kalorický príjem pre 60-kilovú ženu a 70-kilového muža, vo veku okolo 30 rokov, ktorí vykonávajú stredne náročnú fyzickú námahu, no zároveň dodáva, že podľa istých odporúčaní je pre 30-ročnú 60-kilogramovú ženu vhodné prijať 2000 kalórií).
Príklady toho, ako by mohol vyzerať tanier zdravého jedla, ktorého produkcia neničí planétu. Zdroj: EAT-Lancet Commission
Prečo je to dôležité?
Napriek tomu, že vzdať sa častého prísunu červeného mäsa, napríklad v podobe obľúbeného hamburgera, môže pre mnohých znieť nepredstaviteľne, chov hovädzieho dobytka je podľa odborníkov na túto tému skutočne omnoho väčšou záťažou pre planétu než chov hydiny či rýb. Nehovoriac o porovnaní s pestovaním poľnohospodárskych plodín.
„Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho mäsa musí krava skonzumovať 5 až 7 kilogramov rastlinnej potravy, u prasiat je konverzný pomer zhruba 3,5 až 4 kg krmiva na kilo mäsa, u hydiny 1,5 až 2 kg a u jedlého hmyzu – u nás málo populárneho, ale choďte sa pozrieť na trh povedzme v Thajsku – je pomer 1:1,“ hovorí pre Forbes analytik globálnych trendov a rizík Juraj Mesík.
Pokiaľ zvieratá konzumujú niečo, čo človek nedokáže konzumovať priamo, tak to, samozrejme, nie je problém. No často ide o obilie, sóju a iné potraviny, ktoré ľudia dokážu jesť priamo, dodáva analytik a pokračuje: „Pokiaľ by sme jedli menej hovädzieho a bravčového mäsa z veľkochovov, mohli by sme buď zmenšiť rozlohu obrábanej pôdy, alebo uživiť viac ľudí.“
Top trénerky radia:
dôležité je mať funkčné telo, nie štíhlu postavu
Ešte horšie je to s vodou. „Na vypestovanie jedného kilogramu pšenice je v priemere na svete treba 1,3-tisíca litrov vody, na kilogram ryže okolo 3-tisíc litrov. Zato na kilogram hovädzieho mäsa je treba 15-tisíc litrov vody, na kilogram bravčového asi 5-tisíc litrov, na kilogram hydiny okolo 4-tisíc litrov vody…“ opisuje Mesík.
Je pritom faktom, že konzumácia červeného mäsa na Západe prevyšuje odporúčané hodnoty, ktoré sú „znesiteľné pre planétu“. V prípade Severnej Ameriky v priemere až o 638 percent.
Svetová konzumácia hovädzieho mäsa sa bude musieť do roku 2050 znížiť o polovicu, ak chceme dosiahnuť ciele vytýčené v Parížskej dohode a ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN. Foto: SITA/AP
„Produkcia mäsa je veľmi neefektívny spôsob produkcie potravín, a keby sme boli vegetariáni alebo aspoň výrazne znížili spotrebu mäsa, stačilo by nám na uživenie ľudstva menej pôdy, menej vody, hnojív, energie, antibiotík, produkovali by sme aj menej skleníkových plynov ničivých pre klímu a tak ďalej,“ vysvetľuje Mesík.
Pre presnosť je však potrebné podotknúť, že štúdia nevyhnutne nehovorí o tom, že vegetariánstvo a vegánstvo sú jediné „vhodné“ spôsoby stravovania a zdôrazňuje, že ide o osobnú voľbu. Napriek tomu obmedzenie množstva skonzumovaného mäsa môže prispieť k zdraviu človeka a pomôcť planéte.
Mimochodom, pokiaľ sa chcete bližšie pozrieť na to, aký vplyv má vaša strava na planétu, skúste si „vyklikať“ vaše obľúbené potraviny v tejto prehľadnej tabuľke BBC.
Napríklad, ak si denne doprajete jeden pohár mlieka (200 ml) počas celého roka, celkom tak prispievate k zvýšeniu emisií skleníkových plynov o 229 kilogramov, čo je približne toľko, akoby ste prešli autom 941-kilometrovú vzdialenosť.
Ako pomôcť životnému prostrediu?
Poradia vám zakladateľky združenia INCIEN
Na produkciu vami spotrebovaného mlieka sa pritom ročne minie takmer 46-tisíc litrov vody, čo je ekvivalentom 73 sprchovaní v trvaní ôsmich minút. Podobne si viete skontrolovať, aký vplyv má na životné prostredie vaša spotreba avokáda, banánov, hydiny, ale napríklad aj piva či vína.
Napriek tomu, že štúdia hovorí aj o obmedzení konzumácie cukru, podľa odborníka to má skôr zdravotné než ekologické dôvody. „Vieme, že nadmerná konzumácia rafinovaného cukru má negatívny vplyv na zdravie ľudí, ale cukor je čiste rastlinný produkt a ekologické dôsledky jeho konzumácie nie sú zďaleka také vážne ako dôsledky produkcie a konzumácie mäsa,“ dodáva Mesík.
Prechod na nutrične vyváženú a zdravú stravu, ktorú odborníci v štúdii odporúčajú, môže podľa nich znížiť počet predčasných úmrtí dospelých jedincov o 19 – 23 percent ročne. V prepočte to znamená asi 11 miliónov ľudí, ktorí sa správnym stravovaním „vyhnú“ novodobým civilizačným chorobám spojeným so stravovaním, ako je napríklad obezita.
Zodpovedná produkcia
Druhým spôsobom na nastolenie dlhodobo udržateľného rastu populácie je transformácia celej potravinovej produkcie, či už je to odklon od veľkochovov alebo redukcia používaných hnojív. Cieľom nie je nič menej než „radikálna transformácia súčasného potravinového reťazca“, ako to povedal Johan Rockström zo Štokholmského inštitútu pre výskum odolnosti.
To sa však nedá dosiahnuť bez tretieho piliera, na ktorom podľa štúdie stojí udržatelnosť planéty. Tým je zníženie počtu vyhodených potravín až o polovicu. Do tohto cieľa by mali byť zapojení nielen spotrebitelia, ale aj obchodné reťazce a samotní producenti.
„V Európe, Amerike a ďalších bohatých regiónoch sveta dnes strašným spôsobom potravinami plytváme – vo veľkom ich po termíne spotreby vyhadzujú obchody aj domácnosti. Často pritom ide o bezchybné potraviny, ktorým nič nie je,“ podotýka Mesík.
Taktiež dodáva, že v súčasnosti pociťujeme mnohé fenomény – kým približne 820 miliónov ľudí na Zemi hladuje, ďalšie milióny trpia obezitou. Povedzme však, že ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí môžu tento problém relativizovať alebo sa proste tváriť, že sa ich „netýka“.
Pre nich má odborník jasnú odpoveď: vo svete môže veľmi ľahko dôjsť aj k skutočnému nedostatku potravín, k hladomoru, aký poznáme zo školských učebníc.
Nárast populácie počas uplynulých dvesto rokov.
„Globálna produkcia potravín je aj dnes úplne závislá od počasia a k tomu, aby došlo k neúrode a destabilizoval sa svetový potravinový trh, stačí jedno úporné sucho povedzme v Spojených štátoch amerických, ktoré sú najväčším exportérom zrnovín na svete. Alebo povedzme výbuch jednej veľkej sopky a následná vulkanická zima s celosvetovou neúrodou,“ prisviedča Mesík.
Na prekonanie takýchto udalostí svet nemá žiadne potravinové rezervy – hladovať by mohli aj ľudia v Európe.
Postačí to?
Na to, aby sa podarilo vytvoriť trvalo udržateľný systém, je potrebné, aby boli všetky tri stratégie navzájom previazané.
„Zníženie spotreby mäsa a zníženie plytvania by umožnilo znížiť intenzitu poľnohospodárstva, ktoré je dnes zamerané na masovú produkciu, a to aj za cenu prehnojovania, erózie pôd, zhutňovania pôd ťažkými mechanizmami, vyčerpávania zdrojov vody na zavlažovanie, zasoľovania pôd a ďalších krátkodobo výnosných, ale dlhodobo neudržateľných praktík,“ zhrnie to Mesík.
Aj v Prešove nakúpite bez obalu.
Majiteľky obchodu organizujú i workshopy a prednášky
Mimochodom, naplnenie všetkých troch cieľov by mohlo pre ekosystém priniesť aj ďalšie pozitívne účinky, ktoré štúdia nespomína.
„Keby sme potrebovali menej polí, zasýpali ich menej chemikáliami a v riekach nechávali viac vody, dali by sme väčšie šance na prežitie mnohým divým druhom živočíchov a rastlín, z ktorých mnohé naše poľnohospodárstvo vytesnilo na hranice života a smrti. Menšia konzumácia mäsa by umožnila aj menej utrpenia priemyselne chovaných zvierat – teda humanizáciu chovov,“ myslí si Mesík.
Ako však tento cieľ dosiahnuť? Podľa odborníka na globálne trendy a riziká osveta nestačí. Priemerní Slováci podľa neho základy – teda jesť viac ovocia, zeleniny, orechov a strukovín, a naopak menej mäsa, ovládajú – a napriek tomu sa tým nie vždy riadia.
„Viac vzdelávania a zmeny vo verejnom stravovaní – napríklad v školách – by do istej miery pomohli, ale ľudia najlepšie reagujú na cenové signály. Keď budú mäso, mäsové výrobky, cukor a cukroviny drahšie – teda viac zdanené a bez akýchkoľvek štátnych dotácií – potom sa ľudia začnú stravovať zdravšie a ekologickejšie,“ myslí si analytik.
Ekologické obaly a nulový odpad.
Mladý pár rozbehol biznis s voskovými obrúskami
Zároveň však dodáva, že pokus takúto zmenu by zrejme narazil na odpor dotknutých odvetví a taktiež verejnosti, a aj preto ide o politicky ťažko priechodné témy.
Preto je potrebné aj podotknúť, že popisovaná štúdia nevyčíslila ekonomický vplyv na dotknuté odvetvia či napríklad na zamestnanosť v nich a čo by to znamenalo pre spoločnosť či ekonomiku krajín.
Na záver iba spomenieme, že publikáciu štúdie zabezpečil medicínsky časopis The Lancet a nezisková organizácia EAT so sídlom v Osle. Štúdia bola financovaná nórskou Stordalen Foundation, britskou bio-medicínskou neziskovou organizáciou Wellcome Trust a Štokholmským inštitútom pre výskum odolnosti.
Juraj Mesík (1962)
Vyštudoval Lekársku Fakultu Univerzity Komenského v Martine. Od študentských rokov viedol organizáciu Ekotrend, ktorú v roku 1985 rozpustila komunistická Štátna bezpečnosť. Od 1993 až do roku 2002 bol riaditeľom nadácie Ekopolis, do roku 2017 bol členom jej správnej rady. V období rokov 1994 až 1995 pôsobil v správnej rade Inštitútu pre štúdie Východ – Západ (Institute for East West Studies, IEWS) v Prahe a New Yorku. V rokoch 2003 až 2008 pracoval ako starší špecialista v Svetovej banke vo Washingtone, podieľal sa na projektoch v Keni, Moldavsku, Nigérii, Tanzánii, Thajsku a v ďalších rozvojových krajinách, neskôr pôsobil ako jej konzultant najmä na projektoch v Afrike. Počas pôsobenia v Svetovej banke viedol prácu na založení Globálneho fondu pre komunitné nadácie. V rokoch 2010 až 2015 prednášal predmet Globálne výzvy na Univerzite Palackého v Olomouci a Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave. Publikoval a publikuje početné analytické články a komentáre v domácich aj zahraničných médiách.
Hlavné foto: Indické ženy z mesta Dharamsala na úpätí Himalájí, kde sídli aj tibetská exilová vláda, pripravujú pole pred zasadením kukurice. Tá je spolu s jačmeňom najčastejšie pestovanou plodinou v miestnych farmách vo vysokej nadmorskej výške. Foto: SITA/AP
