Facebook práve oslavuje 15 rokov existencie. Keď som si v októbri 2006 ako hosťujúci doktorandský študent na Michigan State University založil facebookový účet, bol som jedným z prvých Slovákov na tejto platforme. A môžem vám úprimne povedať, že Facebook tých čias ma nijako neoslnil. Na rozdiel od prvého iPhonu, ktorý som prvýkrát držal v ruke asi o rok neskôr a naozaj som sa cítil ako v sci-fi filme (tá malá krabička, ktorá bola telefón, počítač, kamera či mp3 prehrávač v jednom, ma dostala).
Facebook vlastne ani nebola prvá sociálna sieť. Už predtým sa pre komunitu a stretnutia používal napríklad Meetup, hoci aj v tomto prvom a základnom komunitnom smere Facebook rýchlo napredoval. Ak ste teda chceli zostať na michiganskej štátnej v kontakte s miestnymi či spolužiakmi, už v roku 2006 začínal byť Facebook prakticky nevyhnutnosť.
Z Facebooku sa však veľmi skoro stala nevyhnutnosť takmer na všetko. Platforma vytvorila spolu s Googlom ďalší internet. Internet, ktorého cieľom je byť o vás a pre vás. Rástol rapídne – počet používateľov exponenciálne, aj na Slovensku. Práve nové technológie – rýchly internet, smartfóny a ich finančná dostupnosť – urobila z Facebooku to, čím je dnes. Miesto, ktoré je pre mnohých denníkom, miestom rýchlej komunikácie, fotoalbumom, miesto na stretnutia a na nekonečné polemiky od toho, ako pripraviť „opitého Izidora“ (pozn.: zákusok) až po robenie „Harabina prezidentom“. Z komerčného hľadiska Facebook zdecimoval reklamný trh ostatných hráčov a dnešné firmy sa tiež už bez neho nedokážu zaobísť.
Politicko-spoločenský darknet
Už to nebola (a ani teraz nie je) platforma, na ktorej by ste mali iba zostať v kontakte s priateľmi – starými a novými – a vymieňali si osobný obsah. História Facebooku je „tour de force“. Ak niektorí behavoriálni psychológovia na začiatku varovali, že táto online komunikácia naruší osobné a priame väzby, práve v tomto bode by som s nimi nesúhlasil. Mne Facebook pomohol objaviť svet priateľov, s ktorými som dlho predtým nebol v kontakte a umožnil mi ostať v kontakte s ľuďmi, s ktorými by som v nijakom spojení už zrejme nebol.
Z Facebooku, ktorý na začiatku budoval komunitu, sa však stalo aj miesto narúšajúce demokraciu, spoločenský systém. Miesto, ktoré vám dokáže prehrať voľby a miesto, ktoré niekedy pripomína politicko-spoločenský darknet. Miesto, kde komunity sú nepriatelia, a kde prebiehajú tie najurputnejšie ideologické boje. Miesto, ktoré povalilo médiá a žurnalistiku, ako sme ich dovtedy poznali. Jednoducho do istej miery sa z príjemného zážitku stal aj nebezpečný jav.
Dajte si pauzu od Facebooku: Nakopnete svoje duševné zdravie
Facebook dozaista mení naše správanie z mnohých pohľadov, niektorých možno zmenil navždy. Najmä mladšu generáciu – mladých mileniálov – ktorá nepoznala analógové nosiče, nemusela na výške čítať knihy. Na rozdiel od mojej generácie – ktorá zažila aj to najlepšie, aj to najťažšie – z oboch svetov.
Svet sa premenil na svet okamihu a iba ten okamih sa ráta. Čo si práve myslím, čo práve cítim, čo práve robím a o čom sa práve chcem hádať. Bez ohľadu na to, čo bolo predtým (obsah sa ráta v danom okamihu – lajky, komenty, emócie) a bez sekundového rozmýšľania, či si daná fake news stránka vôbec zaslúži zmienku, tobôž nejakú ďalšiu diskusiu. Prezdieľanie a rýchly komentár je vzialený iba jeden klik. Čo sa stalo predtým a čo sa stane dlho potom už do komunikačnej rovnice väčšiny používateľov ako premenná nezapadá. Je to miesto, kde príde uspokojenie okamžite.
Zmenil svet
Keď som pred pár rokmi počas Pohody diskutoval s jednou kamoškou o Facebooku, povedala niečo v zmysle, aký je Mark Zuckerberg revolucionár, ako sa mu podarilo zmeniť svet (samozrejme k lepšiemu) a ako ako ako. Už vtedy som jej povedal, že podarilo sa mu zároveň zrovnoprávniť legitímny názor a nenávisť, z hrdinov urobiť zloduchov a zo zloduchov hrdinov.
Nechápte ma zle, Facebook to určite nerobil zo zlých a temných pohnútok, z vôle ovládnuť svet a ľudí. Základnú zraniteľnosť systému, kde vám algoritmus bude ponúkať niečo podobné, ako ste si práve pozreli, pričom to je vlastne to, čo stále chcete a dookola, má predprogramovanú v princípoch svojho fungovania. Možno by to bolo v poriadku pri fotkách mačičiek, menej je to ale v poriadku pri spoločenských a politických veciach. Nemusíte si to predstavovať, je jednoducho faktom, že čím viac fake news pozeráte, tým viac ich dostanete. Čím viac ste v kontakte s extrémistami, tým viac ich dostanete naservírovaných späť. Mnohí sa tak dostali do informačnej bubliny, z ktorej je iba ťažký návrat späť do reality.
„Zdravý sedliacky rozum“ bol vďaka Facebooku povýšený na riešenie problémov ako Brexit, Európska únia a diskusie o budúcnosti demokracie. Pričom presne tieto situácie priamo popierajú podstatu tohto idiómu – že niekto je schopný poľahky aplikovať svoj rozum na jednoduché a praktické problémy. Vo svete Facebooku a jeho svete okamihu sme však nakoniec dospeli do stavu, že keď rozumiem iba tomu, že 1+1=2, teória relativity podľa mňa už jednoducho neexistuje alebo je priamo klamstvom (lebo Zem je plochá a na jeden aj druhý koniec sa viete prejsť ako po oceánskom móle).
Mark Zuckerberg: 2 miliardy užívateľov zväčšujú zodpovednosť Facebooku
Neznamená to však, že by tým Facebook vytvoril priestor pre inak nevypočutých, rovnako ako inde v médiách – ani tu nie je každý hlas rovnaký (hoci na internete aspoň môže zaznieť a hlavne bariéry na vstup do tohto média sú veľmi nízke). To si veľmi rýchlo uvedomili aj niektoré vlády, niektorí politici a niekedy aj priaznivci priamo toho najhoršieho v našom svete, ktorí túto principiálnu vulnerabilitu zneužili vo svoj prospech. Pre svoj populizmus, extrémizmus a nenávisť, ale hlavne pre zmenu v spoločnosti. Neprišlo to však iba s Facebookom. Ten bol napríklad iba na začiatku, keď mi v roku 2008 vyšiel text „Smrť mýtu o slobodnom internete“ ako diskusný protiklad monografiám typu „Wealth of Networks“ (Bohatstvo sietí) od Yochaia Benklera – kresliacim budúcnosť až cez príliš ružové okuliare. Tento vývoj presahuje Facebook, hoci táto sociálna sieť bola zrejme jeho hlavným hýbateľom za posledné desaťročie.
Facebook má 15 rokov a zdecimoval naše životy na okamihy. Je už iba iróniou, že druhá sociálna sieť Facebooku – Instagram, má tento pojímavý okamih implementovaný priamo do svojho názvu.
Možno to vyššie uvedené bude niekedy aj jeho historický odkaz a možno by to mal byť odkaz aj pre jeho zlepšenie v tomto okamihu. Posunúť sa od sveta, ktorý je ešte rýchlejší ako „carpe diem“, do sveta, kde nebudeme inteligenciu ponižovať, ale kde bude našou ašpiráciou aj inšpiráciou. Facebook to môže dokázať, ak bude chcieť.
Branislav Ondrášik je bývalý novinár. Dnes pôsobí ako Security Research Communication Manager v spoločnosti ESET.
Poznámka: Text vyjaduje názory autora. Nevyjadruje názory spoločnosti, v ktorej pracuje.
