Počas nedávneho pobytu v hoteli som viedol konverzáciu o tom, ako si pracovníci rozdeľujú prepitné, so zamestnancom, ktorý mal na starosti moju izbovú službu. To som ešte netušil, že sa to celé zmení na debatu o tom, ako si v hotelierstve dobre zmanažovať odpracované hodiny a zárobky.
Medzi rečou mi tento muž povedal radu, ktorú vždy dáva menej skúseným pracovníkom o tom, ako nastúpiť do nového zamestnania a zorganizovať si prácu a plány. Očividne však na všetko nemal len plán B, ale aj plán C, D a E, napríklad keď jeho deti ochorejú, alebo keď potrebuje odrobiť hodiny navyše. Každý deň, týždeň a mesiac sa riadi podľa komplexnej, neustále sa meniacej matice, ktorá by zapôsobila azda na každého riaditeľa logistiky.
Komu najviac pomôže robotizácia? Slabo zaplateným robotníkom
Existujú milióny ľudí, ako je tento pracovník – bystrí a talentovaní ľudia, ktorí pracujú v oblastiach, o ktorých sa chybne domnievame, že by ich pokojne zvládol každý. Určite takých poznáte: je to barista, od ktorého si ráno cestou do práce kupujete kávu, alebo zdravotnícky pracovník, ktorá sa stará o vašich rodičov. Môžete to byť pokojne i vy. Každý deň títo pracovníci vkladajú svoju inteligenciu, vynaliezavosť a tvorivosť do pracovného miesta, na ktorom sa tieto atribúty niekedy aj oceňujú, no len zriedkavo odmeňujú.
O akých zamestnaniach tak bezstarostne predpokladáme, že by ich mohol robiť ozaj každý? Čašníci v reštauráciách obsluhujú naraz päť až šesť stolov. Opatrovatelia zase podávajú lieky a ošetrujú našich blízkych i v tých najťažších životných okamihoch. Takéto zamestnania si vyžadujú oveľa viac, než je zrejmé na prvý pohľad. Okrem iného i poriadnu dávku emocionálnej inteligencie. Neexistujú miesta s nízkou kvalifikáciou, len nízke mzdy.
V peniazoch si upratujte pravidelne, oplatí sa to. Tipy pre osobné financie 2019
Prečo na tom teda záleží? Keď stereotypne predpokladáme, že pracovníci s nízkymi mzdami majú i nízku kvalifikáciu, tak tým podporujeme názor, že im chýba inteligencia, ambície alebo dokonca potenciál zvládnuť prácu, ktorú radíme do „vyššej kategórie“. V ekonomike, ktorá má fungovať ako meritokracia, no len zriedka to tak je, často pri pohľade na nízke mzdy predpokladáme, že ako práca tak i pracovník majú len nízku hodnotu alebo kvalifikáciu.
Keďže doba ide dopredu a biznis sa mení, tak ľudia v McKinsey Global Institute predpokladajú, že 44 % alebo viac úloh v pracovných pozíciách, ktoré vykonávajú zamestnanci bez vysokoškolského vzdelania, je zautomatizovateľných.
Isté je, že milióny ľudí s nízkymi mzdami budú pre svoje budúce zamestnanie potrebovať nové zručnosti. Existuje však chybný a cynický predpoklad, že ich títo pracovníci nedokážu nadobudnúť. Sú im teda odopierané pracovné príležitosti, v ktorých by mohli ukázať, čo všetko dokážu a že sú pripravení učiť sa.
Predstavte si napríklad takú recepčnú, ktorá pracuje v malej firme. V zamestnaní sa zaoberá technickou podporou a sama sa dokázala stať celým IT oddelením. To sa však neodzrkadľuje na jej životopise alebo vzdelaní. Ak sa teda rozhodne pre kariéru v IT oblasti, tak pravdepodobne neuspeje, pretože konkrétna spoločnosť bude na základe algoritmov vyhľadávať pri budúcom zamestnancovi určitú akademickú a zamestnaneckú minulosť.
Pokiaľ sa zamestnávatelia zameriavajú len na životopisy a dosiahnuté tituly, tak pracovníci, ako je táto recepčná, nemajú šancu ukázať svoje schopnosti a získať lepšie pracovné miesto. Tento chybný postoj ubližuje ako spoločnostiam tak aj jednotlivcom. Vedie ich k tomu, aby sa naučili organizovať si prácu s nízkou mzdou takým spôsobom, ktorý ignoruje ich inteligenciu a podkopáva akúkoľvek motiváciu.
Na začiatku svojej kariéry som pomáhal podnikom zefektívniť ich call a dátové centrá. I tu som sa stretol s týmto problematickým prístupom. Napríklad takí pracovníci podpory pre zákazníkov museli dodržiavať veľmi prísny protokol, podľa ktorého boli povinní zákazníkov s náročnými problémami prepájať na vyššie postavených zamestnancov. A to aj vtedy, ak by situáciu dokázali vyriešiť sami. Nebolo to len neuveriteľne frustrujúce, že nižšie postavení zamestnanci nemohli pomôcť zákazníkom, ale tiež tak spoločnosť prichádzala o klientov a stálo ju to viac financií.
Pre ekonomiku je teda dôležité, aby sme dokázali vyriešiť problémy budúcnosti, ktoré predstavujú hlavne schopnosti a zručnosti zamestnancov. Pri odsúdení potenciálu takýchto ľudí, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, odsúvame bokom spravodlivosť a rovnosť, no strácame aj príležitosť získať nové nápady a zlepšenia, ktoré by títo ľudia mohli do zamestnania priniesť.
Mzda neurčuje hodnotu človeka. Všetka zmysluplná práca od vývoja softvéru po opatrovanie starých ľudí prispieva k rozvoju spoločnosti a každý jeden zamestnanec si zaslúži dôstojný prístup. Hovoriť o práci, za ktorú niekto dostane nízku mzdu, že si nevyžaduje vysokú kvalifikáciu, je často nepravdivé a nespravodlivé.
Hlavné foto: Unsplash/Şahin Yeşilyaprak
Prispievateľ Byron Auguste píše pre Forbes.com o pracovnom trhu.
