Uplynie 50 rokov, odkedy ľudstvo vkročilo na Mesiac. A vesmírny ošiaľ je späť. Elon Musk vystrelil do vesmíru Teslu, Alpha Industries oblieka ľudí do odevov s logom NASA a Arctic Monkeys na novom albume preniesli vesmírny feeling do muziky. Dočkáme sa aj dizajnových vesmírnych lodí a staníc, aké nám pred polstoročím ukázal Stanley Kubrick vo Vesmírnej odysei? Rozprávali sme sa o tom s Barbarou Imhof, zakladateľkou Liquifer Systems Group a vesmírnou architektkou, ktorá navrhla aj interiér zamýšľanej mesačnej vesmírnej stanice Gateway.
Čo znamená byť vesmírnou architektkou?
V roku 2004 sme vymysleli definíciu, podľa ktorej táto práca zahŕňa teóriu a prax vytvárania obývateľných priestorov vo vesmíre.
Vy máte z vesmírnej architektúry doktorát, kde sa dá tento odbor študovať?
Akreditovaný kurz nájdete na University of Houston, no uplatnenie ja zatiaľ veľmi limitované. Niekoľkých vesmírnych architektov zamestnáva NASA, veľmi málo ESA… Títo ľudia majú skôr technické zázemie, sú to inžinieri, ktorí sa vďaka vlastným teoretickým štúdiám alebo praktickým projektom, posunuli do pozície architektov vesmírnych priestorov.
Keď som sa pred časom rozprával s dizajnérom lietadiel, hovoril mi, že aerodynamika stavia jeho kreativite prísne limity. Je to podobné aj pri dizajne vesmírnych staníc a obydlí? Musí sa všetko podriadiť funkcii?
Priestory sú jasne dané. Vo vesmírnych staniciach je to napríklad priestor pre bývanie, miesto pre prácu, to sú rôzne laboratóriá, potom priestor na osobnú hygienu a miesto na cvičenie. Úlohou vesmírneho architekta nie je len čo najefektívnejšie do týchto priestorov zakomponovať všetko potrebné, ale aj vytvoriť miesto, ktoré ponúka stimuláciu, ktorá na vzdialených a izolovaných miestach chýba. Posledných päť až desať rokov je v tomto smere nápomocná virtuálna a rozšírená realita.
Stanley Kubrick vo filme 2001: Vesmírna odysea ukázal mesačnú základňu s dizajnovým nábytkom, interiéry vesmírnej lode boli tiež veľmi štýlové. K tomu sa Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) určite nepribližuje. Budú jej nasledovníci dizajnovo prepracovanejší?
ISS určite pôsobí skôr ako laboratórium, je to viac mašinéria, než miesto na život. Interiér je založený na systéme šuflíkov o veľkosti 1 x 1 x 2 metre. Je zložité tam niečo meniť, no predsa sa podarilo rozšíriť priestor pre posádku, ktorá sa tam už nemusí tiesniť ako v telefónnej búdke, má väčšiu slobodu pohybu. Takisto pribudli materiály, ktoré lepšie izolujú zvuk. Zmeny sú teda momentálne skôr smerom ku komfortu, než k lepšiemu dizajnu.
Život mu zmenil príbeh 2001: Vesmírna Odysea, dnes píše knihy o umelej inteligencii
Týka sa to aj budúcich projektov? Vaša spoločnosť Liquifer Systems Group pracovala na module SHEE, ktorý môže slúžiť ako základňa na inej planéte, ale aj na navrhovanej vesmírnej stanici Gateway, ktorá by mohla obiehať okolo Mesiaca…
V prípade SHEE sme veľa dosiahli hrou svetiel. Dajú sa rôzne kombinovať a tlmiť a astronauti si môžu vytvoriť intímne prostredie len s bodovým svetlom na čítanie, alebo môžu priestor úplne osvetliť, keď niečo hľadajú, či upratujú. Skúšame aj svetlá iných farieb, no vo vesmíre vždy robíte kompromis medzi funkčnosťou, bezpečnosťou a kvalitou priestoru.
Aké bola vaša úloha pri projekte Gateway?
Mali sme vymyslieť priestor pre štvorčlennú posádku, ktorá bude vo vesmírnej stanici tráviť maximálne dvojmesačné misie, teda kratšie ako na ISS. Rozmiestnenie šuflíkového systému však malo byť flexibilnejšie než na ISS. Takisto sme veľa pracovali s osvetlením. Tento projekt je z našej strany momentálne uzavretý.
Ďalší projekt, na ktorom sa Liquifer podieľal, je modul SHEE. Flexibilný prístrešok do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne. Ten ste dokonca osobne testovali.
Bolo to v rámci projektu Moonwalk, kde sa skúšala spolupráca astronautov a malých roverov. Cieľom bolo zistiť, či je prieskum inej planéty pomocou tímu človeka a malého rovera porovnateľný s tímom dvoch astronautov. Bolo to pri Río Tinto v Španielsku, kde pre dlhodobú ťažbu vznikli podmienky, ktoré by mohli byť podobné tým na Marse. Priniesli sme tam aj modul SHEE a v kombinézach astronautov sme prešli simuláciou pohybu na Marse.
Modul SHEE. Foto: LIQUIFER Systems Group
Kedy sa moduly ako SHEE podľa vás budú môcť otestovať v praxi? Kedy sa ľudia budú opäť prechádzať po iných vesmírnych telesách, než je Zem?
Téma objavovania vesmíru v spoločnosti opäť rezonuje, a to najmä vďaka novým hráčom, ktorými sú veľké súkromné spoločnosti ako SpaceX či Blue Origin, za ktorými nasleduje mnoho menších firiem. Ľudské misie však zrejme ostanú nadnárodnými projektami financovanými vládami, keďže ide o projekty, ktoré neponúkajú rýchlu finančnú návratnosť. Predpokladám, že súkromníci sa pripoja až v druhej fáze, napríklad pri budovaní infraštruktúry pre ľudské osady na iných vesmírnych telesách.
Vrátime sa na Mesiac? Poletíme na Mars?
Myslím si, že prvý čínsky taikonaut pristane na Mesiaci veľmi skoro, teda v horizonte piatich až desiatich rokov. Spustí to lavínu záujmu o Mesiac aj v iných krajinách a nasledovať môžu ďalšie ľudské posádky na Lunu. Takisto si myslím, že ľudia ostanú vo vesmíre, a to na palubách vesmírnych staníc, či už na obežnej dráhe Zeme alebo Mesiaca. Čo sa týka Marsu, tento mesiac som bola v Kalifornii v NASA Jet Propulsion Laboratory a na vlastné oči si pozrela prípravné práce na Misii 2020, v rámci ktorej na červenú planétu odletí ďalší rover. Myslím si, že ešte najbližších dvadsať rokov budeme spoznávať Mars len takto – prostredníctvom robotov.
Komu najviac pomôže robotizácia? Slabo zaplateným robotníkom
Už 20. marca zavítate aj na Slovensko, kde budete vystupovať na konferencii Výťah, ktorá je zameraná na vesmírny priemysel. O čom budete rozprávať?
Určite o projektoch, ktorým sa v rámci Liquifer Systems Group venujeme, ale časť prezentácie chcem venovať aj potenciálu 3D tlače vo vesmíre.
V akom zmysle?
3D tlačiarne sa budú dať využívať v budúcnosti na vesmírnych základňach na Mesiaci. Materiál, aj odpadový, ktorý budú mať ľudia žijúci na Mesiaci k dispozícii, budú môcť zrecyklovať a prostredníctvom 3D tlačiarne si z neho napríklad vyrobiť náhradnú súčiastku do modulu.
Slovensko zatiaľ nie je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Brzdí to slovenské firmy a startupy, ktoré by sa chceli zamerať na vesmírny priemysel?
ESA samozrejme podporuje najmä projekty v členských štátoch, aby sa im členské peniaze vrátili v podpore priemyslu. Existujú ale aj výzvy Európskej komisie, do ktorých sa môžu zapojiť aj slovenské firmy. A, samozrejme, dobrý nápad si dokáže nájsť uplatnenie vždy.
Barbara Imhof je vesmírna architektka, spoluzakladateľka a CEO LIQUIFER Systems Group, rakúskej interdisciplinárnej spoločnosti, ktorá pracuje na vesmírnych projektoch týkajúcich sa práce s obmedzenými zdrojmi, či dizajne malých a flexibilných priestorov na život v extrémnych podmienkach. Imhof spolupracovala s NASA i ESA, stojí napríklad za prvým európskym vesmírnym prenosným modulom SHEE. Podieľala sa aj na dizajne navrhovanej vesmírnej stanice Gateway, ktorá by mala obiehať okolo Mesiaca. Venuje sa aj biomimetickým architektonickým konštrukciám, teda tomu ako napodobniť a využiť živé organizmy v stavebných materiáloch. Na Slovensku ju môžete vidieť 20. marca, keď vystúpi v bratislavskej Mlynici na konferencii Výťah zameranej na vesmírny priemysel.
