Tohtoročným EY Podnikateľom roka je Šimon Šicko, CEO a spolumajiteľ hernej vývojárskej spoločnosti Pixel Federation. Jeho príbeh je dôkazom toho, že tvrdá práca prináša ovocie. Po dvanástich rokoch na trhu sa totiž z malého herného štúdia Pixel Federation stala jedna z najväčších slovenských IT firiem.
Šimonovi Šickovi s dnes už manželkou Luciou Šickovou, Mariánovi Fridrichovi a Filipovi Fischerovi, štvorici herných nadšencov, sa podarilo hneď v roku 2008, čiže v začiatkoch herného štúdia, zohnať vstupnú investíciu od jedného z najbohatších Slovákov Martina Blaškoviča. Zakrátko sa však štvorica pozerala po ďalšom kapitále. Posledným finančným investorom sa napokon stal Peter Lukeš, dlhoročný podnikateľ v slovenskom IT, ktorý sa angažuje aj v realitnom biznise.
Pixel Federation sa tak stal firmou, do ktorej boli investorsky zapriahnutí hneď dvaja z najbohatších slovenských podnikateľov. Podľa obchodného registra vlastnili zhodne po 47,5 percenta firmy, no vzťahy medzi spoločníkmi upravovala ešte vzájomná dohoda. Začiatkom decembra 2018 však spoločnosť prešla zásadnou zmenou: Marián Fridrich a Šimon Šicko, pôvodní zakladatelia firmy, ktorí dosiaľ na gigante rástli ako menšinoví spolumajitelia, dostali po desiatich rokoch opäť pod kontrolu väčšinu Pixelu. Obaja totiž odkúpili späť podiel investora Martina Blaškoviča a vyplatili Filipa Fischera, tretieho z pôvodných zakladateľov.
EY Podnikateľom roka je Šimon Šicko z firmy Pixel Federation.
Tá mala vlani tržby 35 miliónov eur
Šicko a Fridrich majú po novom vo firme zhodne po 25,5 percenta firmy, čím sa opäť stali jej väčšinovými vlastníkmi. Ďalších desať percent odčlenili do zamestnaneckej akciovej spoločnosti, z ktorej dostali opcie na akcie kľúčoví zamestnanci Pixelu. Celková suma za manažérsky buy-out: 15 miliónov eur, z toho tretinu zaplatila firma z vlastného vrecka, zvyšok dofinancovala úverom. Naďalej vo firme zostal investor Peter Lukeš, ktorý si ponechal 38 percent, a jednopercentný podiel drží prostredníctvom ďalšej firmy aj právnik Peter Bartošík so spoločníkmi.
Návratnosť investície predávajúcich mala dosiahnuť tisícky percent. Čo to znamená?
Počas buy-outu sme odkupovali späť 44 percent, z toho 34 percent vlastnil Martin Blaškovič (prostredníctvom firmy BC Fin). Na začiatku Blaškovič do firmy vložil 100-tisíc eur, po rokoch z nej odišiel s viac ako 10 miliónmi. Jeho vklad sa skutočne zhodnotil o tisícky percent.
Nechcem však, aby to vyznelo, že dobre zarobil, a to je celé. Sme veľmi vďační, že v začiatkoch firmy, keď sme to potrebovali, bol do nás ochotný zainvestovať aj nám neskôr požičal ďalšie peniaze, ktoré sme mu splácali za výhodných podmienok. Bez jeho pomoci by sa firma zrejme vydala inou cestou, dnes môžeme iba hádať akou.
Aký máte najnovšie vytýčený cieľ? Je to priblíženie sa k stomiliónovej valuácii?
Podľa mňa treba snívať o veľkých veciach. Valuácia na 100 miliónov je dobrý medzistupeň, ale nie je to konečná. To by bol skôr moment, keď by som sa začal rozhodovať, či pokračovať v riadení firmy a ako naplánovať jej ďalší rast. Na druhej strane, milujem to, čo robím. Neviem, na akú sumu by som ohodnotil tento pocit.
Pre mňa je podnikanie iba bočný produkt životnej cesty, potrebujem sa realizovať v tom, čo mi dáva zmysel. Približujem sa skôr pohľadu Esetu, ktorý je ako jediná veľká slovenská spoločnosť s takou veľkou valuáciou naďalej vlastnená pôvodnými zakladateľmi. Naďalej tak platí, že ak bude príležitosť, aby sme narástli na „unicorna“ (firmu s valuáciou nad miliardu dolárov), tak pôjdeme po tom.
Šimon Šicko: Najťažšie mi bolo, keď sme zadržali ľuďom mzdy.
Našťastie sa podarilo situáciu otočiť
Čo budete potrebovať na to, aby ste vyrástli na jednorožca?
Napríklad väčšie podhubie. Pixel tvorí viac ako 80 percent obratu herných spoločností na Slovensku a je ďaleko najväčší zamestnávateľ v tomto odvetví. Nemá to vyznieť arogantne, práve naopak, je to škoda. Myslím, že zdravá súťaživosť by prospela celému prostrediu a pomohla by ďalšiemu rastu. Pretože práve takéto skúsenosti vás prinútia zamyslieť sa a drivujú zmenu.
Nedávno som čítal o tom, ako sa po studenej vojne hovorilo, že Spojené štáty nepoloží na kolená nejaký protivník, ako je ZSSR, ale skôr to, že ho nemajú. Pretože vtedy nemajú dôvod správať sa ekonomicky. Predstavte si, že by v roku 2040 mali USA iba jedno lietadlo, ktoré by si požičiavali námorníctvo a armáda. Vyrobenie každého ďalšieho lietadla by bolo veľmi drahé.
Znie to až schizofrenicky, na jednej strane sa snažiť o monopol, na druhej si priať konkurenciu.
Presne tak, veď nie som na hlavu, aby som chcel, aby nám konkurencia kradla ľudí! Predsa len je talent na našom trhu limitovaný. No zároveň verím, že chytrej firme to pomôže redefinovať jej pôsobenie a v konečnom dôsledku ju to posunie ďalej. Tak prečo nie? Možnože aj konkurencia je dôvod, prečo sa fínskym štúdiám tak darí – je ich viac a majú motiváciu medzi sebou súťažiť a posúvať sa navzájom dopredu.
Foto: Jiří Turek, Jana Jabůrková
Vidíte aj nejaké ďalšie dôvody, prečo sa Fínom v hernom priemysle tak darí?
Fíni sa na veci pozerajú bez zbytočného sentimentu, a preto dokážu inovovať rýchlejšie. To by sme mohli u nás zmeniť. Ja viem, Slováci neznášajú zmenu, najprv ju musia ofrflať a až potom si postupne uvedomia, čo im priniesla. Fínsko je skutočne výkladnou skriňou herného priemyslu. Preto sa v Pixeli učíme od nich spôsobom, akými vzdelávajú ľudí, ako riadia firmy a ako zdieľajú medzi sebou informácie.
Teraz máme vo Fínsku aj rozbehnutý headhunting. Na skúšku máme game dizajnéra, ktorý tam žil 11 rokov. Čo je fun fact, tak podľa fínskeho registra, niečoho, ako je náš Finstat, sme boli minulý rok podľa príjmov ôsma najväčšia herná firma vo Fínsku.
Plánujete najímať aj ďalších ľudí zo zahraničia?
Bude to závisieť od celkového smerovania a vízie firmy. Pôjde o to, akým spôsobom si nakreslíme ďalší záchytný bod, o ktorom sa teraz bavíme. Či to má byť hľadanie strategického partnera alebo iného partnera. Či kúpime inú spoločnosť a narastieme, alebo pôjdeme na burzu (IPO). Podľa toho by sme upravili poradné orgány spoločnosti.
Mať viac kvalitnejších a skúsených ľudí je základ. Netvrdím, že ich v Pixeli nemáme, ale ak by sme ich mali viac, vieme urýchliť vývoj aj ďalšie procesy. Časť sa ich dá vychovať, no časť je potrebné akvirovať zo zahraničia. Ak by sme však chceli strategického partnera, alebo ísť IPO, potrebovali by sme ľudí, ktorí to už v minulosti robili a majú dobré kontakty.
No to nemusí byť jednoduché, pritiahnuť sem zahraničný talent.
Bratislava nemôže konkurovať Berlínu, Londýnu, Prahe, Barcelone. Preto je ďalšou z našich možností vytvoriť pobočku Pixelu v niektorej z týchto metropol. Mimo Silicon Valley, no zároveň v meste, ktoré je dostatočne atraktívne, aby pritiahlo svetový talent. No tiež chceme aj spolu s ďalšími ľuďmi z biznisu vytvoriť Danube Valley, hub inovácií na Slovensku, ktorý môže byť zaujímavý pre top ľudí zo zahraničia.
Už teraz pozývame na Slovensko veľa úžasných ľudí zo zahraničia cez náš program Butterfly Effect (spoločná iniciatíva Pixel Federation, Sygic, HubHub a LEAF). Tu sa opäť vraciame k tomu, aké dôležité je mať vytvorené podhubie.
Celý rozhovor so Šimonom Šickom si prečítate vo marcovom vydaní Forbesu. Dozviete sa, čo buy-out spoločnosti umožní, na základe čoho sa určovala hodnota firmy či na akých inováciách aktuálne pracujú.
Vydanie si môžete zakúpiť TU. Poštovné je na nás!
Tento článok je súčasťou minisérie o finalistoch súťaže EY Podnikateľ roka 2018. Cieľom tejto medzinárodnej súťaže podnikateľov, ktorá sa na Slovensku koná od roku 2006, je ukázať verejnosti príklady z prostredia biznisu, ktoré môžu byť vzorom najmä pre začínajúcich podnikateľov. V súčasnosti sa vyhlasuje v 60 krajinách sveta. Slávnostné vyhlásenie slovenských víťazov sa konalo 5. marca.
