Kontroverzný veľkopodnikateľ Zoroslav Kollár zbohatol ako konkurzný špekulant. Napriek odsúdeniu a obvineniam z korupcie sa rozhodol po prepustení z väzby vstúpiť do politiky. Medzičasom už zbiera tisícky fanúšikov. Ako však zbohatol? A na čom dodnes zarába?
Je chladný február a novinári čakajú na chodbe súdu. Z trojice obžalovaných si prichádza na súd vypočuť rozsudok iba jeden, no práve ten, ktorého meno najviac rezonuje. Zoroslav Kollár.
Prechádza bez slova, v čiernom tričku s nápisom „apage satanas“ (odstúp, satan), ktorým dáva najavo pohŕdanie už z diaľky. Novinári si už zvykli, rovnaké tričko si obliekol aj na úvodné pojednávanie.
Keď si vypočuje rozsudok, vypochoduje z pojednávacej miestnosti a dvere rozrazí tak, že narazia do drevenej lavice na chodbe súdu. Odchádza sebavedome, rezkým krokom, ako človek, ktorý si práve vypočul oslobodzujúci verdikt pre nedostatok dôkazov.
Napriek tomu, že v kolúznej väzbe strávil dokopy takmer jeden a pol roka. Pripomenieme, že to bolo pre obvinenia z ovplyvňovania súdov. A taktiež z podplácania vo viacerých prípadoch policajného vyšetrovania, ktoré sú dnes verejnosti známe ako Búrka a Víchrica.
Dokonca aj napriek tomu, že ho právoplatne odsúdili za dva prípady podplácania. Pričom v jednom prípade aj priznal vinu a zaplatil peňažný trest 70-tisíc eur.
Po rokoch naťahovania ho však súd oslobodil a on rozrazil dvere na pojednávacej miestnosti s takou silou, s akou o niekoľko mesiacov neskôr vtrhol na sociálnu sieť Telegram, kde ohlásil vznik nového občianskeho združenia Právo na pravdu.
Politik z Telegramu
Jeho neprehľadný politický projekt využíva kokteil konšpirácií, nacionalizmu a sociálnych sietí. Kontroverzný obsah a investícia do platených príspevkov mu zbierajú virtuálnu popularitu.
Muž, ktorý sa v minulosti snažil držať v ústraní a nechcel, aby sa jeho meno objavovalo v médiách, si našiel záľubu v sieťach, kde nefunguje žiaden nástroj overovania faktov a ktoré sa aj preto tešia veľkej obľúbe konšpirátorov.
Na Telegrame má vďaka tomu 19-tisíc sledujúcich. A jeho videá na TikToku majú bežne sledovanosť v niekoľkých desiatkach tisíc videní.
Obsah? Mimovládky likvidujúce štát a manipulujúce deti, lživé médiá, pro-Rusko, anti-Ukrajina, anti-NATO, škodlivý Brusel, ale aj židovské sprisahania. Myšlienky, ktoré Zoroslav Kollár šíri, sa ničím neodlišujú od obsahov pravicových extrémistov.
Aj pri tomto združení však zostáva stopa typická pre podnikanie Zoroslava Kollára – netransparentnosť a chýbajúce informácie o osobách, ktoré popri ňom pôsobia v tomto politickom združení. Či vôbec o tom, ako je financované.
Sup v obleku
Poďme však späť na začiatok. Ako sa tento konkurzný právnik, ktorý býval médiami označovaný za supa priživujúceho sa na krachujúcich spoločnostiach, vypracoval na veľkopodnikateľa, ktorého stopu badať aj v známych spoločnostiach vlastnených najbohatšími Slovákmi?
Po rozuzlenie tohto príbehu je potrebné zájsť do 90. rokov, keď začal budovať svoje podnikateľské impérium. Nešlo však o úplne typický príbeh slovenských privatizérov, ktorí sa pustili s kapitálom neznámeho pôvodu – alebo aj bez neho – do dravých nájazdov na podniky, ktoré štát netransparentne rozpredával.
To by nebol Zoroslav Kollár, ak by bola jeho cesta k úspechu taká priamočiara.
Už v počiatkoch kariéry mal na množstvo privatizovaných podnikov vplyv ako konkurzný právnik. Zbieral teda nielen úspešné podniky, ale aj tie, ktoré privatizoval niekto iný a buď nemal zámer skutočne podnikať, alebo riadenie získaného podniku nezvládol.
Konkurzný špecialista
Ako konkurzný právnik mal Kollár dobrý prehľad o tom, aký je skutočný majetok a potenciál podnikov. Vedel tiež, či sú okolnosti, za akých konkurzné konanie prebieha, výhodné pre vstup do daného podniku.
Dobre poznal komplikované mechanizmy, ako sa pohľadávkami nanútiť do zaujímavej firmy v problémoch, alebo to, ako ju ovládnuť tlakom, napríklad prostredníctvom súdnych sporov.
Jeho meno figurovalo aj v kauze VÚB Kupónu. No bol spájaný aj s ďalšími konkurzmi – Hydrostavu, chemičky Istrochem, mäsokombinátu Kabát, Považských strojární či žarnovickej Preglejky. Aj pre tieto zapojenia si vyslúžil od ľudí z biznisu prezývku Kráľ konkurzov.
Profimedia/SME/Marko Erd
Po prelome milénií ovládol aj Vinársky závod Pezinok, ktorý vlastnil ochrannú známku na nealkoholický nápoj Vinea. Tú predal v roku 2008 českej Kofole, a to údajne za zhruba desať miliónov eur.
Ďalšie ochranné známky na značky Chateau Pezinok, Kláštorné či Karpatské brandy predal zas spoločnosti Hubert J. E., ktorá nakoniec od neho získala aj pezinské vinárstvo Vitis Pezinok.
Traktory aj známe spory
Neskôr zohral výraznú rolu aj pri ovládnutí výrobcu traktorov Zetor jedným z najbohatších Slovákov, Martinom Blaškovičom. Práve s ním podnikal prostredníctvom jeho holdingu HTC Investments. Kollár sa z výrobcu traktorov stiahol ešte v roku 2019 a jeho podiely prevzal práve Blaškovič.
Približne v čase jeho odchodu sa do HTC Investments, ktorého akcie sú písané na meno akcionárov, dostali dve britské firmy – Genoa a Lestoa – s neznámymi britskými vlastníkmi, pričom každá z nich vlastní po 17 percent akcií v spoločnosti.
Kollár však od toho času už formálne v tejto spoločhosti nefiguruje a spomínaní britskí vlastníci sa nijako na verejnosti neobjavujú.
TASR/Henrich Mišovič
Kollár mal vraj blízko aj k ďalším biznisom so známymi menami. Napríklad v rozhovore pre Denník SME z roku 2020 nevyvrátil právnik špekulácie o tom, že sa angažoval v súdnych sporoch, ktoré zahŕňali ďalších členov rebríčka Najbohatších Slovákov.
Tri dekády trvajúci spor
Napríklad sa údajne zaoberal aj spormi veľkopodnikateľa Milana Fiľa, od ktorého si bývalí akcionári a zamestnanci ružomberských papierní stále nárokujú časť akcií a aj podiel na dividendách z jeho pražského holdingu Eco-Investment, prostredníctvom ktorého v papierňach vlastní 49 percent popri juhoafrickom koncerne Mondi. Tento spor pretrváva od Fiľovej privatizácie papierní ešte v časoch mečiarizmu.
„Slovensko má päť a pol milióna obyvateľov a je pravda, že o väčšine veľkých sporov sa dozviem. Niekedy ma tí ľudia aj poprosia o radu alebo mi ponúknu možnosť niekoho zastupovať. Podobné to bolo aj v tomto prípade,“ odpovedal na otázku denníka SME v roku 2020, či sa podieľal na tomto spore.
Podobne sa vraj objavil aj v spore spolumajiteľov Esetu – dedičov po Rudolfovi Hrubom a Maroša Grunda – s ich niekdajším biznis partnerom Erikom Mikurčíkom o hotel Carlton v Bratislave. K tejto téme sa konkurzný právnik nevyjadril, pripustil len, že sa pozná so synom zosnulého Hrubého Jánom.
Ten ako milovník rýchlych áut dobre pozná pretekársky okruh Slovakia Ring v Orechovej Potôni, ktorý je taktiež spájaný so Zoroslavom Kollárom.
Zbavovanie sa aktív
Po roku 2019 sa Zoroslav Kollár začal vo veľkom zbavovať aktív. Po výrobcovi traktorov Zetor v roku 2020 predal podiel v spoločnosti Bryndziareň a syráreň vo Zvolenskej Slatine, ktorú odkúpila bánovská mliekarenská spoločnosť Milsy, ktorú ovládajú Rakúšania.
Spolu s bryndziarňou prešla pod totožného majiteľa na jar tohto roka aj ďalšia Kollárova firma, Ceros, ktorú sprvu ovládal prostredníctvom svojho investičného vehikla Begram a neskôr firmy AMK Holding, kde dodnes pôsobí ako predseda predstavenstva.
Profimedia
Práve v tomto období sa podľa neskorších výpovedí bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý sám čelí obžalobe, spustilo masové sledovanie Zoroslava Kollára.
Počnúc májom 2020, tajní agenti odpočúvali dve telefónne čísla, ktoré boli na Kollára registrované. Počas odpočúvaní získali 800 hlasových produktov, 1 368 správ a celkovo spracúvali 10-tisíc strán formátu A4 so záznamami.
Podnikateľa údajne sledovali celkovo 337-krát, pričom naňho nasadili 37 príslušníkov SIS. Tí pri sledovaní použili 32 motorových vozidiel a najazdili 12,5 tisíca kilometrov, vyplynulo podľa denníka SME zo záverečnej reči Pčolinského pred súdom.
Výpredaj pokračuje
V rámci presunov Kollárových aktív po jeho zatknutí v roku 2020 došlo aj k ďalším obchodným operáciám. Ich cieľom bolo aktíva zhodnotiť a získať hotovosť.
Potichu odišiel napríklad z majiteľskej štruktúry predajne nábytku Styla. Do nej vstúpil po tom, čo naňho previedla svoj podiel manželka niekdajšieho šéfa protikorupčnej jednotky NAKA Mária Krajmerová.
V rovnakom období Kollár prepisoval na rodinu, exmanželku Klaudiu Kollárovú a dvoch synov, aj niekoľko nehnuteľností. Napríklad kaštieľ v Tonkovciach či budovy a pozemky v obci Nový Život.
Mimochodom, aj v aktívach, ktoré si Zoroslav Kollár ponechal, došlo k ďalším posunom. Napríklad spomínaná firma Begram, prostredníctvom ktorej Kollár ovládal viacero svojich investícií, sa dočkala expresne rýchleho výmazu z obchodného registra.
AMK Holding, ktorý je jej nástupníkom v spravovaní Kollárových aktív – a v ktorom sám kontroverzný podnikateľ pôsobí vo funkcii predsedu predstavenstva –, zaznamenal za vlaňajšok tržby vo výške 692-tisíc eur a zisk 225-tisíc eur.
Celkovo však tento holding ovláda aktíva v hodnote vyše 32 miliónov eur. Väčšinu z toho tvoria krátkodobé pohľadávky (až 29,5 milióna eur).
Vášeň pre históriu
Zoroslav Kollár sa rád prezentuje svojou podporou archeológie. V spolupráci so Slovenským archeologickým a historickým inštitútom financoval archeologické vykopávky v Guatemale, Iraku aj v Sýrii, týždenník Plus 7 dní ho v minulosti nazval slovenským Indianom Jonesom. Neskôr však v magazíne Historická revue, ktorého publikovanie taktiež finančne podporuje, ohlásil koniec dotovania slovenských archeológov. Pobúrili ho totiž zistenia Transparency International, ktorá upozornila, že Kollárove archeologické dobrodružstvá a výskumy dotujú aj štátne firmy.
Firma pritom ešte v roku 2022 fúzovala so spoločnosťou AMKZ, ktorá mala rok predtým ešte aktíva v hodnote 19,9 milióna eur, a so spoločnosťou Rača Invest s aktívami 1,1 milióna eur.
Holding vlastní aj 90 percent v poradenskej firme Carnum, ktorá si vlani zapísala miernu stratu a jej aktíva sú stopercentne zadlžené. Taktiež ovláda firmu Alcantra Trade, ktorá vstúpila do likvidácie a od apríla 2025 ju likviduje samotný Zoroslav Kollár.
Kúpele zostávajú
Kollárova exmanželka so synom sú od roku 2022 aj konečnými užívateľmi neinvestičného fondu Hodnoty kúpeľov. Táto organizácia je vlastnená dvomi akciovými spoločnosťami – Slovakia a Kúpele Trenčianske Teplice. Prvá zmieňovaná spoločnosť prevádzkuje wellness hotel v Trenčianskych Tepliciach.
Mimochodom, firma Slovakia bola jedným zo štyroch zriaďovateľov Združenia cestovného ruchu Trenčianske Teplice, ktoré je desiaty rok v likvidácii.
Ďalším zo zriaďovateľov – okrem mesta a spoločnosti Palace, vlastnenej rodinou Vladimíra Mečiara – bola aj spoločnosť Kúpele Trenčianske Teplice.
Kollár podniká aj s rodinou Vladimíra Mečiara v Trenčianskych Tepliciach. Foto: Kúpele Trenčianske Teplice (archív)
Zoroslav Kollár prepísal túto firmu na rodinu tiež v roku 2020. Vlani zaznamenala tržby 20,8 milióna eur a zisk 2,1 milióna eur, a to všetko pri aktívach 37,2 milióna eur.
Kúpele sú vlastnené dvomi akcionármi – nadáciou Panthera Leo Foundation, registrovanou v Lichtenštajnsku s desiatimi percentami, a spoločnosťou PPR Investment, kde je konečným užívateľom výhod okrem právnikovho syna Martina aj samotný Zoroslav Kollár s 89,54 percenta akcií.
Zakladateľkou lichtenštajnskej nadácie je zas Klaudia Kollár, ukazuje to výpis z Registra partnerov verejného sektora.
Preteky v blízkosti šeliem
Kollárova rodina sa angažuje aj v ďalších známych biznisoch. Exmanželke Zoroslava Kollára patrí napríklad súkromná zoo Malkia Park v Orechovej Potôni. Chová takmer tri stovky exotických zvierat, vrátane 46 rôznych druhov mačkovitých šeliem.
Zatiaľ čo v občianskom združení Malkia Park (Big Cats Rescue) figuruje iba Klaudia Kollár, v spoločnosti Malkia je konečným užívateľom výhod aj Martin Kollár.
Firma v roku 2024 utŕžila 1,4 milióna eur pri aktívach 6,9 milióna eur, no odpísala si stratu 339-tisíc eur. Je pritom podporovaná verejnými zákazkami – v roku 2023 napríklad od ministerstva hospodárstva.
Malkia Park
Štátna agentúra Slovakia Travel, ktorá patrí pod ministerstvo dopravy, zas v rokoch 2024 a 2025 uzavrela s firmou zmluvy o marketingovej spolupráci, na základe ktorých si Malkia pripísala celkovo 78-tisíc eur.
Na základe zmluvy uzatvorenej začiatkom prebiehajúceho roka bude počas tohto roka zoologická záhrada pri vstupe propagovať štátnu agentúru a jej reklama bude tiež „svietiť“ na vstupenkách pre návštevníkov.
Ďalší – hoci iba okrajový – biznis mala s bojnickou zoo, od ktorej začiatkom roka 2024 získala šesť kačičiek mandarínskych do úschovy. Ďalšie zvieratá dostala súkromná zoo do úschovy od štátu, zoznam zvierat však v Centrálnom registri zmlúv nezverejnili.
Podpora od štátu
Zoroslav Kollár bol spájaný aj s pretekárskym okruhom Slovakia Ring neďaleko zoologickej záhrady v Orechovej Potôni. V minulosti pôsobil v dozornej rade spoločnosti Slovakia Ring Agency, ktorá okruh spravovala. V nej bol po boku napríklad Norberta Bödöra, syna zakladateľa nitrianskej SBS služby Bonul, dnes známej už ako ProtectUs.
Medzi oboma zariadeniami v Orechovej Potôni – súkromnou zoo Malkia a pretekárskym okruhom Slovakia Ring – dokonca počas tohto leta premáva shuttlebus, ktorý ponúka návštevníkom dvojnásobný zážitok.
Aj túto činnosť podporil podľa zverejnených reklamných materiálov na stránke zoologickej záhrady štát, a to konkrétne ministerstvo športu a cestovného ruchu. Náklady na túto podporu však nie sú známe.
Slovakia Ring v Orechovej Potôni má nejasné majetkové pozadie, v jeho dozornej rade figuroval v minulosti aj Zoroslav Kollár či Norbert Bödör. Foto: Slovakia Ring (archív)
Štát pritom dlhodobo podporuje autodróm Slovakia Ring nemalými sumami. Iba v lete minulého roka s okruhom podpísal zmluvu o príspevku na opravu LED signalizácie autodrómu za vyše 945-tisíc eur.
Pritom iba v júni tohto roka podpísalo ministerstvo vnútra zmluvu s pretekárskym okruhom na výcvik vodičov policajného či hasičského zboru v celkovej hodnote vyše 920-tisíc eur.
Nejasná majiteľská štruktúra v tomto zariadení pretrváva dodnes. Aktuálne ho cez firmu Výcvikové zariadenia pre vodičov ovláda spoločnosť HCC Tradeform Limited, registrovaná v Spojenom kráľovstve a prepojená na ďalšiu sieť schránkových firiem.
Konečným užívateľom Ringu je podľa zahraničných registrov netransparentná nadácia Smart Motion Foundation.
Ďalšie zmluvy
Exmanželka a syn Zoroslava Kollára figurujú od roku 2020 a 2021 medzi konečnými užívateľmi výhod aj v ďalšej spoločnosti, Maxim 2001. V roku 2024 si pripísala zisk 1,5 milióna eur s aktívami 6,6 milióna eur. Spoločnosť prevádzkuje štvorhviezdičkový Hotel Jánošík v Liptovskom Mikuláši.
A aj ten má zmluvy so štátnymi zariadeniami. Napríklad ako dodávateľ vo verejných zákazkách umožňuje na základe rámcového charakteru zmlúv od roku 2023 prax pre študentov Hotelovej akadémie Ľ. Wintera v Piešťanoch.
Zhruba 40-tisíc eur získal za posledné dva roky zo zákaziek ministerstva zdravotníctva na poskytnutie priestorov a zabezpečenie vzdelávania pre členov ministerskej organizácie Zdravé regióny.
Profimedia
Akcionárom firmy Maxim 2001 je spoločnosť Merkuria s 55-percentným podielom. Firma s akciami na meno vlani utŕžila 482-tisíc eur, ale zisk iba tisíc eur. To všetko pri aktívach 9,7 milióna eur.
Spoločnosť v roku 2025 ako dodávateľ podpísala predĺženie zmluvy s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže a Transpetrolom, ktorým poskytuje registratúrne služby.
Celková hodnota zákaziek je na základe rámcového znenia nejasná – národný inštitút v zmluve uviedol čiastku zhruba 77-tisíc eur. Aj táto spoločnosť má verejné zákazky na registratúrne služby od Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a Transpetrolu.
Medzi konečnými užívateľmi výhod Merkurie sú okrem Kollárovcov aj občania Švajčiarska, Lichtenštajnska a Rakúska.
Podobný zoznam konečných užívateľov výhod je aj v listinách firmy Thorin. Tá je v takmer stopercentnom vlastníctve lichtenštajnskej Panthera Leo Foundation.
Spoločnosť Thorin má pritom ako kontaktnú osobu v účtovníctve uvedeného práve syna Zoroslava Kollára Martina. V dokumentoch zverejnených v Centrálnom registri zmlúv vystupuje aj ako predseda jej predstavenstva.
Bezpečnostná firma
Výnimočné postavenie v sieti Kollárových firiem má česká spoločnosť Submar Investments. Vo firme zaoberajúcej sa výrobou, vývojom, skladovaním či prepravou bezpečnostného materiálu je Zoroslav Kollár stále konečným užívateľom výhod.
Spoločnosť napriek zákonnej povinnosti nezverejňuje údaje o hospodárení a jej činnosť je nejasná. Naposledy zverejnila iba jednostranové vyhlásenie, že neotvára účtovné knihy, v roku 2015, vyplýva z dokumentov zverejnených v českom obchodnom registri.
No k tomuto typu podnikania má Zoroslav Kollár blízko. Aj v minulosti figuroval vo firmách, ktoré obchodovali s bezpečnostným materiálom.
Zaujímavosťou je, že práve v roku 2015 sa na Cypre zaregistrovala veľmi podobná eseročka Submar Invest.
Víchrica sa prehnala Slovenskom
V októbri 2020 bol Zoroslav Kollár zadržaný v rámci akcie „Víchrica“, ktorá odkrýva korupciu na súdoch. V máji 2022 uzavrel dohodu o vine: priznal sa k úplatku 40-tisíc eur pre vedenie Slovenskej informačnej služby.
Podnikateľ Kollár to pôvodne popieral, neskôr však zmenil stanovisko a potvrdil, že peniaze dal. Na základe dohody o vine a treste bol za to už právoplatne odsúdený. Dostal finančný trest 70-tisíc eur.
Priznal tiež sprostredkovanie korupcie vo výške 300-tisíc eur pri výrobe cigariet v prospech ľudí z podsvetia. Samotný Kollár v minulosti figuroval v takzvaných mafiánskych zoznamoch a s niekoľkými členmi známych mafiánskych skupín podnikal. Kollár svoju účasť v týchto skupinách odmietal a vierohodnosť zoznamov spochybňoval.
Kollár mal však bez ohľadu na to blízko k bezpečnostným zložkám. Manželka bývalého šéfa protikorupčnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Roberta Krajmera, podozrivého z viacerých trestných činov, sedela od roku 2015 v predstavenstve spoločnosti Kúpele Trenčianske Teplice.
Foto: SITA/Polícia SR
V rámci prípadov, kde priznal Zoroslav Kollár vinu, strávil vo väzbe 16 mesiacov. Počas tohto obdobia čelil obvineniam z pokusu o ovplyvňovanie svedkov, sudcov a vyšetrovania.
A hoci je stále právoplatne odsúdený v dvoch korupčných prípadoch a v ďalších obvinený, súčasná politická situácia mu praje.
Minister spravodlivosti za Smer-SD Boris Susko podal v prípadoch, kde sa Kollár priznal, dovolanie. Podobne Kollárovi v minulosti pomohol aj kritizovaný paragraf 363 zo strany generálnej prokuratúry.
