Na golfovom ihrisku v Škótsku americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen načrtli kontúry obchodnej dohody. Mnohé z detailov sa ešte musia doladiť, ale zdá sa, že dohoda obsahuje tri kľúčové body.
Prvým je plošné clo na väčšinu dovozu z EÚ do USA vo výške 15 percent. Druhým je zoznam tovaru, ktorý bude čeliť nulovým clám. Tretím je prísľub EÚ nakúpiť viac amerických energetických nosičov a zároveň investovať v USA stovky miliárd dolárov.
Európski vyjednávači tvrdo vybojovanej obchodnej dohody medzi Európskou úniou a USA tak dali prednosť 15-percentnej výške ciel pred riskantnou odvetou, ktorá by medzi krajinami rozpútala obchodnú vojnu.
„Doteraz predstavené detaily naznačujú dohodu výhodnejšiu pre Spojené štáty, ktoré maximálne využili svoje postavenie vo svetovej ekonomike, zatiaľ čo Únia napokon zvolila cestu väčších ústupkov,“ komentuje novú dohodu analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Prvé detaily novej obchodnej dohody postupne odhaľujú, kto sú jej víťazi a porazení. Dohoda o nákupe energií z USA obzvlášť tvrdo zasiahne ruský energetický sektor, ale aj európskych oceliarov, pre ktorých bude platiť zvýšené 50-percentné clo.
Pripravili sme zoznam troch víťazov a troch porazených, ktorí budú ťažiť či finančne „krvácať“ z novej dohody.
Traja porazení
Pozrime sa najskôr podrobne na to, kto sú porazení novej obchodnej vojny.
1. Európski oceliari
Nová dohoda sa nevzťahuje na vývoz ocele a hliníka z EÚ, ktorý bude podľa vysokých amerických predstaviteľov naďalej podliehať 50-percentným clám. Európski výrobcovia ocele a hliníka sa tak radia medzi porazených novej dohody.
Toto je zlá správa aj pre košické oceliarne U. S. Steel Košice či Železiarne Podbrezová. Nie nevyhnutne priamo v podobe predraženého exportu, keďže dôležité pre oceliarne pôsobiace na Slovensku sú (aj) iné trhy, ale sprostredkovane.
Obchodný riaditeľ spoločnosti Železiarne Podbrezová Vladimír Soták mladší v podnikovom časopise Podbrezovan pred časom vysvetľoval, že dôsledky amerických ciel na oceľ sú negatívne nielen z pohľadu predaja ich výrobkov, ale aj sekundárne, keďže „konkurencia z iných krajín sveta sa snaží presmerovať predaj svojich produktov do Európy“.
Európsky priemysel ako celok tak v súčasnosti prechádza náročným obdobím.
Aj Európska oceliarska asociácia ešte začiatkom júna bila na poplach v súvislosti s americkými clami, ktoré ostávajú v prípade ocele a hliníka naďalej vysoké. „V kontexte zníženého dopytu sme zaplavení lacnou zahraničnou oceľou. Bez rýchlej akcie nebudeme len pod vodou – utopíme sa,“ varoval šéf asociácie.
2. Ruský energetický sektor
Nová obchodná dohoda zrejme zmení aj energetickú mapu sveta. Únia prisľúbila nakúpiť americkú ropu, plyn či jadrové palivo v hodnote 750 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich troch rokov.
Trump tak dosiahol svoje víťazstvo, keďže už vo svojich úvodných prejavoch po návrate do Bieleho domu avizoval, že chce na území USA v oveľa väčšej miere ťažiť plyn – a od európskych zákazníkov očakáva, že si ho budú aj kupovať.
V praxi to bude znamenať, že do Európy bude smerovať viac amerických tankerov so skvapalneným plynom a menej plynu z Ruska. Táto dohoda tak pomôže rýchlejšie ukončiť dovoz fosílnych palív z Ruska, čo je aj cieľom Únie.
Ako ukazujú údaje z bruselského think tanku Bruegel, objem dodávok amerického LNG do Európy z kvartálu na kvartál narastá a po novej dohode zrejme porastie ešte výraznejšie.
Pre lepšiu predstavu, podiel dovozu amerického skvapalneného plynu do EÚ bol v poslednom kvartáli 2021 len 6,5 percenta a posledný kvartál 2024 to bolo už takmer 17 percent.
Vo výsledku by sa mala pozícia USA ako energetickej veľmoci vo svete pravdepodobne posilňovať a Rusko by malo svoju pozíciu ďalej strácať.
Pre Slovensko je špecifické, že sa radí k najväčším nákupcom ruských fosílnych palív medzi európskymi krajinami. Len za jún zaplatilo za dodávky plynu a ropy viac ako 200 miliónov eur, ukazujú údaje z CREA. Najväčším dovozcom bolo Maďarsko, ktoré v júni nakúpilo ruské fosílne palivá za 356 miliónov eur.
3. Americkí spotrebitelia
Mnohí odborníci varujú, že Trumpove clá by mohli znovu rozprúdiť infláciu. Patrí medzi nich aj predseda americkej centrálnej banky FED Jerome Powell. Ten uviedol, že clá by mohli zvýšiť ceny a spomaliť ekonomiku, čo je pre centrálnu banku zložitá kombinácia.
Vyššia inflácia zvyčajne vedie Fed k zvýšeniu sadzieb, zatiaľ čo slabšia ekonomika ho často podnecuje k zníženiu, pripomenula nedávno agentúra AP. Trumpovi sa tak zavedenie 15-percentných ciel na európsky tovar môže vrátiť ako bumerang v podobe vyššej inflácie, ktorej budú čeliť americkí spotrebitelia.
Traja víťazi
Nová dohoda, ktorá sa kreovala niekoľko týždňov, má aj svojich víťazov. Pozrime sa teraz bližšie, kto sú víťazi novej obchodnej dohody medzi USA a EÚ.
1. Výrobcovia bezcolného tovaru
Európski a americkí vyjednávači dosiahli dohodu, aj čo sa týka nulovej sadzby ciel na niekoľko strategických produktov. Je to malá výhra pre európsky blok, keďže ten sa už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia pokúšal presadiť bezcolný obchod, ale neúspešne. Zoznam zatiaľ obsahuje položky, ktoré Spojené štáty potrebujú z Európy, napríklad zariadenia na výrobu čipov, informuje The Economist.
Šéfka eurokomisie von der Leyenová zasa uviedla, že na zozname sú lietadlá a ich súčiastky, niektoré chemikálie či poľnohospodárske produkty, prírodné zdroje a kritické suroviny. „Budeme aj naďalej pracovať na tom, aby sme do tohto zoznamu pridali ďalšie produkty,“ dodala.
2. Americké zbrojovky
Okrem nákupu americkej ropy, plynu a jadrového paliva sa Európska únia zaviazala aj k 600-miliardovým investíciám, ktoré poputujú do USA, vrátane obranného sektora. „Veľké zbrojárske spoločnosti z USA tak zrejme získajú nové kontrakty,“ informuje analytik XTB Matej Bajzík.
V reakcii na novú dohodu sa viaceré z nich ocitli v rastových trendoch. V pluse sa pohybujú napríklad akcie americkej zbrojovky Lockheed Martin, od ktorej naše ozbrojené sily kúpili stíhačky F-16. Darí sa aj akciám leteckého a obranného konglomerátu RTX Corporation (bývalý Raytheon). Aj akcie tejto zbrojovky začali týždeň v čiernych číslach.
3. Britské firmy
Keďže Británia si dokázala vyrokovať výhodnejšie podmienky ako Európska únia, britské firmy môžeme zaradiť medzi víťazov novej dohody. Ako upozorňuje český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity Bank, britskí vývozcovia získali na americkom trhu oproti spoločnostiam z EÚ konkurenčnú výhodu.
Zatiaľ čo dohoda medzi Britániou a USA hovorí o zavedení desaťpercentných ciel, v prípade EÚ a USA je to o päť percentných bodov viac, čo je výrazný hendikep.
