USA a EÚ uzatvorili v škótskom Turnberry colnú dohodu, ktorá významne ovplyvní trhy.
„Toto bola tá veľká – toto je najväčšia zo všetkých,“ hovorí veľmi vážne prezident Trump o obchodnej dohode s Európskou úniou. „Je to dobrá dohoda pre každého,“ dodáva.
Vedľa neho zatiaľ ticho sedí predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Okrem jediného krátkeho kŕčovitého úsmevu, ktorý je reakciou na Trumpov kompliment, nedáva najavo žiadne emócie.
Všetko je zrejmé a čitateľné. Únia sa stala obeťou násilného aktu a dôvody na radosť z jej strany viac-menej absentujú. EÚ išla do rokovaní s očakávaním remízy, americký tím však nakoniec zdrvujúco zvíťazil 15:0 a to zďaleka nie je všetko.
„Trump si z Európskej únie urobil dojnú kravu v rozsahu desiatok tisíc miliárd (českých) korún,“ tvrdí hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda na sieti X. Aj keď nie je ešte všetko úplne jasné, postupne sa ukazuje, čo by si z rokovania mohli odniesť investori, ktorí čakajú na svoju príležitosť.
Von der Leyenová označila Trumpa za tvrdého vyjednávača. „Pätnásť percent nesmieme podceňovať, ale je to to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť,“ tvrdí. Clá na tovar z Európskej únie dovážaný do Spojených štátov, ktoré boli oznámené v nedeľu po rokovaniach v Škótsku, však skutočne nie sú dobrou správou.
Dohoda sa vzťahuje na väčšinu druhov tovaru vrátane automobilov, polovodičov a farmaceutických výrobkov. Ďalšie podrobnosti rámca sa stále potvrdzujú, keďže rétorika predstaviteľov USA a EÚ nie je jednotná.
Úroveň ciel na produkty dovážané z Únie sa zvýšila trojnásobne, pričom tá ako protihodnotu nezískala absolútne nič. Práve naopak. Súčasťou dohody sú jej ďalšie záväzky, ktoré z vrecák Európanov vytiahnu ďalšie stovky miliárd dolárov.
Európska únia sa napríklad zaviazala k nákupu amerických energetických produktov v celkovej hodnote 750 miliárd dolárov, vrátane ropy, skvapalneného zemného plynu a jadrového paliva, a k dodatočným investíciám vo výške 600 miliárd do Spojených štátov nad rámec aktuálnej úrovne.
Okrem toho má EÚ povinnosť nákupu americkej vojenskej techniky, objem ktorého má dosiahnuť ďalšie stovky miliárd dolárov. Von der Leyenová síce tvrdí, že rokovania boli náročné, ale výsledok považuje za dobrý.
Bloomberg to vypočítal
Podľa expertov agentúry Bloomberg Economics sa očakáva, že rozsiahle obchodné opatrenia, ktoré sú súčasťou Trumpovho pokračujúceho úsilia o pretvorenie dynamiky globálneho obchodu, budú mať pre európsku ekonomiku značné dôsledky.
Na základe kalkulácie spoločnosti vyjde colná dohoda Európsku úniu skutočne draho. Ekonomiku eurozóny pripraví minimálne o desiatky miliárd ročne.
Rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť clá na dovoz do Európskej únie by mohlo spoločenstvo stáť od 0,4 do 0,7 percenta hrubého domáceho produktu. Presnejšie čísla sa momentálne kalkulovať nedajú, keďže v rámci dohody ešte nebolo dohodnuté všetko.
Európska ekonomika je slabšia ako počas prvého Trumpovho funkčného obdobia a Spojené štáty sú v relatívne lepšej pozícii. Dohodnuté všeobecné 15-percentné clá teda vonkoncom nepredstavujú bezvýznamnú záležitosť.
Ekonomické dôsledky Trumpovej obchodnej politiky sú už citeľné na celom svete, ale zdá sa, že najmä Európa je pripravená niesť najväčšiu ťarchu. Vzhľadom na oslabený hospodársky rast Únie a pretrvávajúce obchodné spory by tieto clá mohli zásadne skomplikovať plán obnovy.
Dosah zavedených taríf sa však pravdepodobne dotkne aj amerického trhu, kde analytici agentúry Moody’s varujú, že ceny bežného tovaru by mohli výraznejšie vzrásť.
Istota v zlých časoch
Predstavitelia európskeho rokovacieho tímu vnímajú dosiahnutú dohodu ako dobrú, vďaka poklesu ciel z hroziacich 30 percent na 15. Okrem toho za úspech považujú aj dohodnutú nulovú sadzbu na určité strategické produkty vrátane lietadiel a ich častí, určitých chemikálií a niektorých generických liekov.
„Dnešná dohoda vytvára istotu v neistých časoch, prináša stabilitu a predvídateľnosť,“ povedala von der Leyenová novinárom pred odchodom zo Škótska.
Na základe toho bola Únia ochotná pristúpiť na zdanlivo širokú škálu kontinentálnych investícií do Spojených štátov a ich energetických produktov či vojenského vybavenia.
Trhy s dosiahnutými výsledkami čiastočne súhlasia. USA sú najväčším obchodným partnerom Únie a dominantným dodávateľom obranného a technologického vybavenia. „Špirála odvetných ciel je niečo, čo si Európania jednoducho nemôžu dovoliť,“ povedal minulý týždeň šéf LVMH Bernard Arnault.
„Uzavretie dohody pred termínom 1. augusta na úrovni, ktorú veľké spoločnosti považujú za ‚zvládnuteľnú‘, je pre trh pozitívnym signálom, pretože rozptyľuje colnú hmlu a zabráni najhoršiemu scenáru, ktorý by znížil hrubý domáci produkt eurozóny na pôvodne hroziacich 1,2 percenta,“ dopĺňa Bloomberg.
Z tohto uhla pohľadu dohoda nemusí vyzerať úplne negatívne. Akými-takými víťazmi sú napríklad nemecké automobilky či francúzsky letecký priemysel. Nesmieme si však zatvárať oči pred tým, že jednotný európsky trh čelí v dôsledku prijatých opatrení skutočnej rane.
Vyhli sme sa síce guľke, ale „kombinácia 15-percentnej colnej sadzby a 13-percentného nárastu eura voči americkému doláru od začiatku roka predstavuje dvojitý úder pre konkurencieschopnosť Európskej únie, ktorý neprináša veľa výhod“, tvrdí Lionel Laurent z menovaného portálu.
Vážne znepokojenie
Vzhľadom na to, že predstavitelia EÚ tvrdili, že sú pripravení na najhorší scenár, ktorý počítal s možnou odvetou proti americkým technologickým firmám alebo so spojením s inými zraniteľnými krajinami, to teraz vyzerá, že sme v snahe vyhnúť sa obchodnej vojne obetovali príliš veľa a dosiahli veľmi málo.
Ešte pred niekoľkými mesiacmi nemecký kancelár Friedrich Merz vyzýval na „nezávislejšiu“ Európu. Dnes talianska ľavica v súvislosti s colnou dohodou hovorí o „bezpodmienečnej kapitulácii“.
Združenie zahraničného obchodu situáciu hodnotí vnímaním existenčného ohrozenia pre mnohých obchodníkov a negatívny výklad komunikuje aj Zväz nemeckého priemyslu. „Dohoda vysiela fatálny signál, že EÚ je ochotná akceptovať bolestivé clá,“ vyhlásil Wolfgang Niedermark. „Aj sadzba vo výške 15 percent bude mať obrovský negatívny vplyv na exportne orientovaný nemecký priemysel,“ dodal.
„Brusel znížil svoje ambície z bezcolného obchodu na asymetrický trest USA bez odvety EÚ,“ hodnotí Bloomberg. „Možno by stratégia EÚ potrebovala obratnejšiu a politickejšiu ruku,“ dodáva.
Podpísaná dohoda jednoznačne vyvracia niekoľko mesiacov trvajúcu prezentáciu Únie ako poprednej svetovej ekonomickej sily. Európsky blok bol donútený prijať pomerne ponižujúce podmienky, ktoré sú po dlhotrvajúcej patovej situácii previerkou reality.
Výsledky dohody jasne poukazujú na smerovanie ašpirácií Európskej únie v zotrvaní medzi ekonomickými veľmocami. Jej schopnosť postaviť sa hegemónom ako Spojené štáty alebo Čína sa ukázala ako obmedzená.
Dvojsečná zbraň
Clá sú, samozrejme, dvojsečnou zbraňou. Trpieť nebude len Európa. Podľa odhadov by zavedením protekcionistických ciel utrpela globálna ekonomika stratu vo výške dvoch biliónov dolárov. To všeobecne oslabí investície.
Najviac bude závisieť od stratégií nadnárodných spoločností a priemyselných odvetví, akým spôsobom sa rozhodnú absorbovať dosah dohodnutých taríf.
Každopádne možno očakávať, že už aj tak slabý rast Európskej únie sa čoskoro ešte viac spomalí, kým ona otáľa s užšou integráciou, ktorá by ju urobila menej závislou od USA a Číny.
A čo trhy?
Reakcia investorov na nové colné správy je zmiešaná. „Pätnásťpercentné clo na tovar z EÚ je menej, než sa trhy obávali, ale viac, ako sa dúfalo,“ vystihuje situáciu reakcia agentúry Reuters.
Dosiahnuté riešenie možno v tomto kontexte vnímať ako nevyváženú dohodu, ktorá zabránila hlbšej obchodnej vojne. Časť trhov reaguje s úľavou, druhá strana so znepokojením.
Európske akcie otvorili v pondelok rastom, pričom paneurópsky index STOXX 600 dosiahol štvormesačné maximum. Podobne reagoval aj nemecký index DAX a francúzsky CAC 40. Najviac rástli akcie technologických a zdravotníckych spoločností.
Výkonnosť indexu STOXX Europe 600. Zdroj: Google Finance
Následne však trhy začali váhať, či majú oslavovať alebo nariekať. „Tí, ktorí očakávajú hurikán, sú vďační za búrku,“ povedal Wolfgang Große Entrup, šéf Nemeckého združenia chemického priemyslu VCI.
„Ďalšej eskalácii sa podarilo vyhnúť, napriek tomu je cena pre obe strany vysoká. Európsky export stráca konkurencieschopnosť, americkí zákazníci platia clá,“ povedal.
Vyjadrenia analytikov zdôrazňujú, že dohoda pomohla znížiť neistotu. „Teraz, keď je situácia jasnejšia, by si človek myslel, že nielen v Spojených štátoch, ale na celom svete bude o niečo väčšia ochota zaoberať sa investíciami, expanziou a skúmať, kde sa nachádzajú príležitosti,“ povedal Rodrigo Catril, hlavný menový stratég v National Australia Bank.
Stratégia pre investorov
Aktívnych investorov hľadajúcich príležitosti na rast však zaujíma najmä pohľad na vplyvy novej colnej dohody na očakávaný vývoj v konkrétnych sektoroch. Z vyrokovanej dohody môže profitovať široké spektrum firiem, atraktivita iných sa, naopak, zníži.
Medzi oblasti, ktoré možno na americkej strane vnímať ako potenciálnych víťazov, sa radia najmä energetický sektor, obranný priemysel a odvetvie digitálnych služieb. Tie by mali z dohody vyťažiť najviac.
V rámci európskych spoločností by najväčší priestor na rast mohol vzniknúť predovšetkým v oblastiach, ktoré mali byť americkými clami najviac zasiahnuté. V týchto segmentoch totiž možno predpokladať, že investori započítali neistotu do cien akcií.
Ako zaujímavé sa javia najmä účastiny automobilového a farmaceutického priemyslu, ktoré aktuálne zaznamenávajú rast. Atraktívne by však mohli byť aj akcie spoločností v odevnom, strojárskom a leteckom priemysle.
Automobilky a ich dodávatelia, najmä tí s výrobnými závodmi na oboch kontinentoch, by teoreticky mali pocítiť čiastočnú úľavu. Zníženie ciel na dovážané komponenty a hotové vozidlá by mohlo viesť k zníženiu nákladov a zvýšeniu marží. Investori by nemali vynechať ani dodávateľov súčiastok.
Hlavný ukazovateľ európskych automobilových akcií však dnes po prvotnom vzostupe klesá.
Výkonnosť indexu EURO STOXX Automobiles & Parts. Zdroj: Google Finance
Index EURO STOXX Automobiles & Parts, ktorý sleduje výkonnosť spoločností z automobilového sektora a sektora automobilových súčiastok v eurozóne, je ukazovateľ, ktorý sleduje, ako sa darí najväčším a najlikvidnejším európskym spoločnostiam v tomto odvetví.
Investori ho často používajú na posúdenie celkového stavu tohto priemyslu v Európe alebo ako referenčný bod pre investičné produkty, ako sú indexové fondy, ktoré replikujú jeho zloženie.
„Za poklesom stojí dnešná správa, že EÚ zníži clo na dovoz áut z USA na 2,5 percenta, a to v rámci včerajšej obchodnej dohody. Európskym automobilkám sa tak zostrí konkurencia, Trump si pripisuje ďalšie body,“ hovorí Lukáš Kovanda.
Negatívom zostáva aj zachovanie 50-percentnej úrovne ciel na oceľ a hliník, ktoré výrazne ovplyvňujú vývoj cien v sektore.
Firmy vyrábajúce stroje a priemyselné zariadenia, ktoré boli často terčom ciel, by sa mali rovnako tešiť na zvýšený dopyt a ľahší prístup na trhy. Očakáva sa, že zníženie obchodných prekážok povzbudí aj investície do modernizácie infraštruktúry.
Keďže clá na letecký priemysel medzičasom zostávajú na nulovej úrovni, profitovať by z nich mal aj tento sektor. Minimálne do výsledku prebiehajúceho vyšetrovania zo strany amerických orgánov.
Investori, ktorí chcú naplno využiť aktuálnu situáciu, by sa mali zamerať na spoločnosti s diverzifikovanými dodávateľskými reťazcami a silnou prítomnosťou v USA aj EÚ, stabilnými finančnými ukazovateľmi a schopnosťou rýchlo sa prispôsobiť novým trhovým podmienkam.
Treba poznamenať, že vnímanie víťazov sa môže vyvíjať a závisí od konkrétnych podmienok obchodnej dohody, ktorá sa neustále dolaďuje a môže sa meniť.
Dôležité upozornenie
Informácie obsiahnuté v tomto článku majú výhradne informačný charakter a nepredstavujú investičné rady. Neodporúčame konať na základe týchto údajov bez predchádzajúcej konzultácie s kvalifikovaným finančným poradcom. Investovanie je spojené s rizikami a rozhodnutia o investovaní sú na vlastnú zodpovednosť. Výnosy z investície dosiahnuté v minulosti nie sú zárukou budúcich výnosov.
