Zrušenie kľúčových protikorupčných úradov, ktoré sa zdôvodnilo údajnou infiltráciou ruskými špiónmi, vyvoláva otázky o skutočných motívoch. Situácia na Ukrajine sa dramaticky mení.
Ukrajinská politická scéna sa v posledných dňoch otriasa v základoch. V krajine vážne narastá napätie v spoločnosti.
Legislatívne aktivity, ktoré viedli k faktickému zrušeniu „vlajkových lodí a pilierov ukrajinskej demokracie v boji proti všadeprítomnej korupcii“, pravdepodobne nebudú jediným dôvodom exponenciálneho rastu problémov.
Likvidácia protikorupčného úradu – NABU – a špecializovanej protikorupčnej prokuratúry – SAP – je pravdepodobne len špičkou ľadovca.
Podľa všetkého majú tieto kroky oveľa širšie súvislosti než len tie, ktoré dnes prezentuje väčšina médií a zaznievajú z úst niektorých ukrajinských či svetových politických lídrov.
Situácia ponúka priestor na hlbšie zamyslenie, a je tu niekoľko vážnych momentov, ktoré predchádzali zrušeniu inštitúcií a pravdepodobne spolu súvisia.
Ukrajinská administratíva ako oficiálny dôvod na zrušenie uviedla, že v rámci oboch úradov odhalila – ako inak – „rozsiahlu sieť ruských špiónov a spolupracovníkov ruských tajných služieb“.
Celá akcia bola, samozrejme, okamžite náležite a široko medializovaná, zverejnili sa ľúbivé akčné zábery zakuklených príslušníkov operatívnych jednotiek ukrajinskej civilnej spravodajskej služby – SBU –, ako „cudzích agentov“ zatýkajú a prehľadávajú kancelárie oboch úradov.
To, do akej miery je oficiálna verzia o „ruských špiónoch“ pravdivá, zrejme hodnoverne preukáže až čas a história. Isté však je, že už teraz má táto verzia pomerne vážne trhliny.
Dôkazy vrátane všetkej spisovej agendy skončili v rukách príslušníkov SBU. A tá je z hľadiska výkonu svojich právomocí formálne priamo pod kontrolou prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Zlé jazyky“ na Ukrajine a dnes už aj v mnohých krajinách na Západe vrátane USA – len Európska únia je akosi stále mimo obrazu – však tvrdia niečo iné.
Už od počiatku Zelenského politickej a prezidentskej kariéry tvrdia, že „neformálne“ prezidentské právomoci v krajine veľmi dôrazne a dôsledne realizuje jeho pravá ruka, mefistofeles a sivá eminencia ukrajinskej politiky – šéf prezidentskej kancelárie Andrej Jermak.
Tento pán, ktorému neskutočne zachutila moc a vplyv – a áno, aj peniaze –, si veľmi dobre uvedomuje, že „jeho“ prezident už „presluhuje“ a legitimita daná mandátmi ukrajinských voličov sa už v podstate vyparila uplynutím volebného obdobia – pred viac ako rokom – a treba s tým niečo robiť.
A popravde NABU a SAP prezidentovej „legitimite“ príliš nepridávali. Začali sa totiž vŕtať v „špinavej bielizni“ prezidentových najbližších kamarátov Oleksija Černyšova – obvinený z prijímania úplatkov – a Timura Mindiča – ten pre istotu zmizol z Ukrajiny.
Ba čo viac, údajne začali odkrývať korupčné schémy a zhromažďovať dôkazy vedúce priamo k osobe samotného prezidenta, týkajúce sa zneužívania finančnej a vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a tieto dôkazy chceli poskytnúť Američanom.
Dôkazy sa údajne týkajú jednej z hlavných korupčných schém v rámci ukrajinského ministerstva obrany – nákupu dronov. V tejto schéme, na ktorej sa zúčastňujú aj príslušníci ukrajinskej pohraničnej a colnej správy, ktorí vystavujú fiktívne dovozné doklady, sa údajne stráca až tretina finančných zdrojov.
Nie sú drony ani peniaze. Pre lepšiu predstavu, len od začiatku roka 2025 sa na Ukrajinu doviezli drony v celkovom objeme takmer jednej miliardy amerických dolárov.
Mefistofelov plán
Čo s nebezpečne sa sťahujúcou slučkou okolo krku prezidenta urobí mefistofeles? Najprv uprace NABU a SAP, oficiálne zvalí „vinu“ na Rusov a politicky veľmi výbušné veci, ktoré tieto úrady riešia, zverí absolútne lojálnej SBU.
Keď toto vyrieši, stane sa ideovým otcom a vytvorí podmienky na realizáciu ešte dvoch zásadných zmien, aby upevnil svoju moc a posilnil už aj tak dosť vratké postavenie prezidenta.
Prvou zmenou bude legislatívna legitimizácia korupčných schém, druhou odstránenie nepohodlných aktuálnych aj budúcich, respektíve potenciálnych politických protivníkov (lebo voľby raz budú aj na Ukrajine) a všetkých, ktorí rýpu do nastavených finančných tokov. Súčasne treba ešte viac posilniť a upevniť vertikálu moci.
Prvá zmena prebehla v relatívnej tichosti ešte v júni schválením komplexného balíka zákonov pre vojensko-priemyselný komplex Ukrajiny k projektom vyzbrojovania – Defence City package.
Podstatou tejto legislatívy je, že vo vojnovom stave môžu producenti a obstarávatelia vojenskej techniky a výrobkov obranného priemyslu legálne a bez trestnoprávnych dôsledkov nakupovať priamo, bez obstarávania, a realizovať nákupy či predaje materiálov a akýchkoľvek komponentov potrebných na výrobu, prevádzku či údržbu vojenskej techniky v podstate za „akúkoľvek“ cenu.
Treba dodať, že jedným z nosných programov Defence City package sú, predstavte si, drony.
Druhá zmena, ktorá sa uskutočnila, bola ešte kontroverznejšia, pretože podľa všetkého nie je úplne v súlade s ukrajinskou legislatívou. Konkrétne ide o komplexnú problematiku zmeny v ukrajinskej vláde – výmena premiéra, niektorých ministrov a vysokých štátnych úradníkov.
Ústava takéto veci teoreticky umožňuje, ale zákony upravujúce vojnu a vojnový stav takúto zmenu zakazujú. Zmeny vo vláde sa na ukrajinskej vnútropolitickej scéne – a čiastočne aj v zahraničí – vnímajú skôr ako kozmetické.
Ich hlavným cieľom bolo pravdepodobne dosadenie osôb, ktoré sú bezpodmienečne lojálne predovšetkým šéfovi prezidentskej administratívy Jermakovi, do kľúčových politických pozícií v štáte, v silových rezortoch, zahraničnej politike a hlavných štruktúrach vojensko-priemyselného komplexu.
Podpora má limity
V takejto vzniknutej situácii sa v širšom kontexte ani nemožno čudovať, že americký prezident Donald Trump v snahe donútiť Rusov a Ukrajincov rokovať po vyhlásení 50-dňového ultimáta Vladimirovi Putinovi zdvihol varovný prst hneď aj Zelenskému.
„Biden odovzdal Ukrajine finančné prostriedky a vojenskú techniku v hodnote 350 miliárd amerických dolárov. Predpokladalo sa, že Ukrajina bude sama sebe kupovať techniku, no mám taký pocit, že nie každý dolár bol použitý presne na to, na čo bol určený,“ verejne uviedol americký prezident.
Trumpovi netreba vždy veriť úplne všetko, lebo rád preháňa – nešlo o 350 miliárd, bolo to trochu menej –, ale v súvislosti s dianím okolo NABU a SAP jeho pocity nemusia byť úplne mimo reality.
V úplne inom svetle však vyzerajú aj nejasnosti okolo oddialenia ďalších dodávok amerických zbraňových systémov a Trumpove vyjadrenia o tom, že zodpovednosť za ďalšie dodávky a vojenskú pomoc pre Ukrajinu majú prevziať európske štáty, pričom majú za to Američanom zaplatiť.
Aj keď problémy s dodávkami kľúčových zbraňových systémov a munície súvisia v prvom rade skôr s výrobnými kapacitami vojensko-priemyselného komplexu západných štátov, po uvedených udalostiach už konečne spozorneli aj viaceré krajiny Európskej únie a NATO.
Keď už ukrajinská prezidentská administratíva prakticky pociťuje, že Ukrajina prestáva byť stredom Trumpovho vesmíru – od začiatku ním de facto nikdy nebola –, pachuť korupcie a zneužívania moci, ktorá sa šíri okolo aféry zrušenia NABU a SAP, znásobuje sám prezident Ukrajiny úpornou snahou získať potrebnú finančnú pomoc a podporu aspoň od Európskej únie.
Zachádza pritom až tak ďaleko, že obviňuje Európsku úniu a v podstate aj NATO zo zdržiavania prisľúbených 150 miliárd eur finančnej pomoci, hoci mu Európska komisia už dávnejšie vysvetlila, že nakupovať priamo z rozpočtu Európskej únie americké zbrane pre Ukrajinu nie je možné.
Môžu tak urobiť len jednotlivé členské štáty s využitím všeobecného pôžičkového fondu, aby národné rozpočty neboli zaťažované ďalšími vojenskými výdavkami. Niektoré zo štátov deklarovali pripravenosť pôžičky využiť, drvivá väčšina to však priamo odmieta alebo iba zvažuje.
Je preto nad slnko jasné, že americko-európska podpora a pochopenie pre Zelenského Ukrajinu po afére NABU a SAP definitívne tvrdo narazí na svoje limity. K zlepšeniu vzťahov s USA a Európou nepomôžu ani lojálni jednotlivci v rekonštruovanej vláde.
Štátny teror?
Zelenskému (alebo Jermakovi?) sa však v zúfalej snahe o udržanie a upevnenie moci a riešenie situácie s Ruskom darí vyčerpávať svoj už preexponovaný politický potenciál aj na domácej scéne.
Krajina sa nachádza na pokraji neriešiteľnej finančnej situácie, výdavky pre konflikt exponenciálne narastajú a prehlbuje sa katastrofálna životná situácia drvivej väčšiny občanov, ktorí na Ukrajine zostali.
Okrem aktuálnych protestov obyvateľstva proti zrušeniu NABU a SAP v štýle ďalšieho ukrajinského Majdanu vyvolalo veľmi negatívne reakcie a nálady v ukrajinskej spoločnosti Zelenského verejné vyhlásenie o tom, že všetci vojaci bez výnimky budú demobilizovaní jednoducho až po skončení konfliktu s Ruskom.
Ďalším výrazným negatívnym faktorom, ktorý tieto nálady veľmi vážne umocňuje, je problematika protizákonných násilných odvodov a mobilizačného dopĺňania.
Regrutačné a doplňovacie centrá a ich príslušníci sa vo veľmi krátkom čase stali symbolmi štátom podporovaného teroru na vlastnom obyvateľstve a kriminálnych aktivít vrátane vrážd – ako napríklad v prípade príslušníka maďarskej menšiny na Ukrajine. Orbánova vláda pre túto aféru uvalila na vybraných príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl jednostranné sankcie.
Jedným z najvážnejších dôsledkov prezidentovho odmietnutia demobilizácie vyčerpaného vojenského personálu a násilnej mobilizácie nových vojakov je obrovský počet dezercií v Ukrajinských ozbrojených silách.
Oficiálne štatistiky hovoria o 213 722 prípadoch, niektoré neoficiálne ukrajinské zdroje však uvádzajú čísla presahujúce 300-tisíc.
Ide, samozrejme, o faktory, ktoré sa v kombinácii s nedostatkom potrebnej techniky, materiálu a munície aktuálne takpovediac veľmi zle premietajú do bojových aktivít a situácie na línii dotyku bojujúcich strán – na fronte.
A otvorene si povedzme, že Rusi o týchto veciach veľmi dobre vedia a využívajú to. Ak v niektorých médiách dnes čítate, ako sa Ukrajinci hrdinsky bránia – a oni naozaj podávajú maximálne až neuveriteľné výkony –, front sa nehýbe a Rusi napriek svojej prevahe stále zlyhávajú, nie je to celkom pravda. Rusi veľmi efektívne využívajú každú jednu – aj tú najmenšiu – príležitosť, ktorú im Ukrajinci poskytujú.
Martin Sabo, bezpečnostný špecialista
Ruská stratégia
Päťdesiatdňový „nezáujem“ prezidenta Trumpa? Výborne – preskupíme sily, pridáme ich, pomeníme a prispôsobíme taktické postupy, front systematicky roztiahneme a budeme tlačiť po jeho celej dĺžke rovnako sústredene.
A výsledok? Front sa pomaličky rozhýbava a situácia je dnes minimálne na troch miestach pre dezorganizované a decimované ukrajinské ozbrojené sily kritická – v Doneckej oblasti pri mestách Pokrovsk a Myrnograd, v Charkovskej oblasti smerom na mestá Vovčansk a Kupiansk a v Záporožskej oblasti okolo mesta Stepnohirsk. Mierny postup zaznamenávajú Rusi dokonca aj v Sumskej oblasti.
Dezercie a mobilizačné centrá? Výborne – z frontových zón smrti, kde nikto a nič neprežije, urobíme ešte smrteľnejšie. Viac dronov, viac delostreleckých nábojov a viac rakiet do týchto zón a na všetko, čo sa tam hýbe aj nehýbe.
Spálime a zničíme tam všetko, čo nám stojí v ceste. Mobilizačné centrá? Na tie nám všade na Ukrajine stačia aj drony. Vyhodiť do vzduchu, nafotiť, natočiť videá a šup s tým do éteru. A výsledok? Nikto „normálny“ predsa nepôjde dobrovoľne na miesto podobajúce sa mesačnej krajine, o ktorom vie, že tam má mizivé šance na prežitie – radšej dezertuje alebo, ak sa dá, ilegálne opustí krajinu.
A že sú terčom útokov aj regrutačné strediská a mobilizačné centrá po celej krajine? Je to smutná realita, ale bežný ukrajinský ľud začal regrutačných pracovníkov – za to, čo robia a hlavne ako to robia – tak nenávidieť, že im za to ešte tlieskajú a ďakujú.
Katastrofálna finančná situácia v krajine, dodávky extrémne drahých zbraňových systémov protivzdušnej obrany zo Západu, korupcia, NABU a SAP?
Výborne – pridáme trochu viac balistických rakiet (máme ich dosť), ale len na vysokohodnotné ciele a len tak, aby protivzdušné systémy opäť čoskoro nemali čím páliť. Na všetko ostatné nám postačia nové, vylepšené a lacné drony, a využijeme to ešte aj informačne.
Začneme všade vo svete šíriť konšpiračné teórie o tom, aký objem peňazí sa asi bude dať uliať pri obstarávaní systémov, z ktorých každý jeden má miliardovú hodnotu. Dronové korupčné schémy sú v porovnaní s tým „centové“ záležitosti.
Začneme šíriť aj naratívy o tom, že dodávky sú vlastne zbytočné, lebo pre neschopnosť dopĺňať ukrajinské ozbrojené sily nebude mať zbraňové systémy v konečnom dôsledku vlastne kto obsluhovať.
A viete čo? My využijeme telá mŕtvych ukrajinských vojakov (a čoby len ukrajinských, bezškrupulózne a cynicky aj našich…), budeme ich čo najviac zbierať. Odovzdáme ich, tak ako sa sluší a patrí podľa humanitárneho a vojnového práva, domov, lebo rodinám a príbuzným zosnulých patrí odškodnenie podľa zákonov krajiny.
Čím ich bude viac, tým pre nás lepšie. A výsledok? Menej dodávok, strata medzinárodnej podpory, ďalšie údery a viac výdavkov pre už ťažko skúšanú ekonomiku štátu.
Mimochodom, v súvislosti s telami mŕtvych vojakov – zaznamenali ste, že Ukrajina schválila zákon o odstúpení od plnenia záväzkov, ktoré jej vyplývali z Ottawského dohovoru o zákaze výroby a používania protipechotných mín?
Ak sa niekde náhodou dočítate o tom, že v bojovej zóne sa čoraz častejšie nachádzajú v okolí tiel zahynutých – či už ukrajinských, alebo ruských vojakov – protipechotné míny (alebo, čo je horšie, nebodaj priamo pod nimi), spomeňte si na tieto riadky.
Koniec kariéry?
Skrátka a dobre, Zelenskému a jeho mefistofelovi sa podľa všetkého veľmi rýchlo kráti čas a stráca sa všade pevná pôda pod nohami. Ich domáci aj zahraničný „politický kapitál“ sa pomaly, ale isto vyčerpáva.
Problém s NABU a SAP, ktorý si spôsobili sami, je pravdepodobne len ten najmenší. Nie je to totiž len problém „vážneho ohrozenia demokracie na Ukrajine“, ako sa to snažia prezentovať najmä niektorí európski politickí predstavitelia, a nie je to ani len parciálny problém „všadeprítomných a všemocných ruských agentov“, ako sa to zase snaží prezentovať ukrajinská politická elita.
Kauza NABU a SAP je súčasťou dlhodobých a hlbokých systémových problémov a zlyhaní, s ktorými štát zápasí v oblasti vnútropolitického súperenia, sociálno-spoločenských rozporov, všadeprítomnej korupcie, negatívneho vplyvu oligarchie a v neposlednom rade aj zlyhávajúcej zahraničnej, bezpečnostnej, obrannej politiky a diplomacie už od prvého ukrajinského Majdanu.
Ak Zelenskému nezlomia krk protesty à la Majdan, nejaký vnútroštátny politický alebo vojenský prevrat či všeľudové povstanie, môže mu ho zlomiť negatívny vývoj situácie na fronte.
Ak sa nestane ani jedno z toho a nejakým zázrakom sa pri moci udrží bez aspoň provizórneho prímeria s Rusmi až do septembra (koniec Trumpovho 50-dňového ultimáta), jeho politickú kariéru môžu definitívne ukončiť strategické rozhovory tria Putin, Trump a Si Ťin-pching, ktoré sa pravdepodobne uskutočnia v septembri v Pekingu. V každom prípade, Ukrajina na tom bude zatiaľ (a možno aj potom), žiaľ, len horšie.
