Náročná horská trasa alebo svižná etapa, kde záleží na každej sekunde. Tadejovi Pogačarovi je to jedno, perfektne zvláda oboje. Divákov navyše baví, že namiesto toho, aby šiel na istotu, chce stále pretekať. Aký je príbeh mladého Slovinca, ktorý dominuje cyklistike a tento rok znovu ovládol Tour de France?
V nohách má už výrazne cez tisíc míľ, únavu ale prebíja spokojnosť. Tadaj Pogačar si v závere Tour de France postrážil svoj náskok a preteky rovnako ako vlani dokončil v žltom drese pre víťaza celkového poradia. Víťazstvo prakticky dosiahol už 50 kilometrov pred cieľom záverečnej etapy, pretože pre dážď nebola následná pasáž po kockách v štvrti Montmartre započítaná do celkového poradia.
Tour de France vyhral už po štvrtýkrát, čo sa žiadnemu jazdcovi v takom mladom veku doteraz nepodarilo. Pogačar je tak už v 26 rokoch cyklistický fenomén. Za posledných päť rokov preukázal, že je schopný vyhrať takmer akékoľvek preteky v cyklistickom kalendári.
Má našliapnuté stať sa najlepším cyklistom histórie. Navyše pritom baví divákov tým, že sa nenecháva zväzovať taktikou. Naopak má chuť stále vyhrávať a svojich súperov trápi inštinktívnou a agresívnou jazdou.
„Nikdy som si nepredstavoval, že sa dostanem na takú úroveň,“ hovorí. „Kým ma to baví, tak sa nezmením. Môj vzťah k cyklistike je taký, že si ju chcem užiť. Keď z toho zmizne radosť, nemá zmysel to robiť.“
Vďaka svojim výkonom je dnes najlepšie plateným jazdcom. Vlani predĺžil so stajňou UAE Team Emirates zmluvu do roku 2030 a ročne si zarobí bez prize money a sponzorských zmlúv okolo osem miliónov eur.
Pritom sa k bicyklu dostal skôr náhodou.
Vzor starší brat
Súčasná cyklistická superstar nepochádza z ktovieako športovo založenej rodiny. Než sa preslávil, viedol jeho otec Mirko továreň na výrobu stoličiek a jeho matka Marjeta učila francúzštinu.
Spolu s dvomi sestrami a starším bratom vyrastal malý Tadej v mestečku Komenda a pomáhal na rodinnej farme. Bavilo ho jazdiť na kolobežke, ale než presedlal na závodnú cyklistiku, robil mnoho iných športov.
Vždy záležalo na tom, do čoho sa pustil jeho brat Tilen. „Ten bol tiež dobrý v športe, ale akonáhle sa mu Tadej začal vyrovnávať, vždy s tým športom prestal,“ povedala serveru The Athletic matka Marjeta.
„Tilen nebol taký cieľavedomý. Stále premýšľal: ‚Stojí tá drina za to? Čo keď to nevyjde?’ Ale Tadaj to takto nebral. Išiel do toho naplno.“
Najskôr obaja bratia chodili na futbal, potom hrali basketbal. A keď Tilen prešiel na cyklistiku, Tadaj ho chcel nasledovať. Lenže v tíme mu povedali, že je veľmi malý a má prísť o rok. Počkal a potom ukázal, čo v ňom je.
Mal iba desať rokov, keď ho na žiackych pretekoch prvýkrát uvidel bývalý profesionálny cyklista Andrej Hauptman, súčasný slovinský národný tréner.
„Na preteky som dorazil trochu neskoro a prvé, čo som videl, bola veľká skupina tínedžerov, za ktorou asi o sto metrov zaostával malý, o dosť mladší chlapec, ktorý sa ich snažil dohnať,“ spomínal pred rokom Hauptman.
„Povedal som usporiadateľom, že by sme mali toho malého povzbudiť, aby sa dotiahol na špicu. Lenže oni mi odpovedali: Nie je to tak, ako si myslíš. Ten chlapec vedie. Celé pole už na neho stráca skoro jeden okruh.“
Dôležitý mentor
Tým chlapcom, ktorý preháňal starších pretekárov, bol Tadej Pogačar. A Hauptman ho mal odvtedy na radare. Až sa nakoniec stal jeho trénerom a mentorom. „Ukázal mi cestu do sveta cyklistiky,“ hovorí sám Pogačar.
Hauptman zohral aj rolu v jeho prestupe do stajne UAE Team Emirates, kde mal kontakty. Napokon, dnes v tíme sám figuruje.
Do svojej prvej profisezóny v roku 2019 vletel Pogačar nebojácne. Pôvodne tím plánoval, že na pretekoch Grand Tour – Giro d´Italia, Tour de France a Vuelta – prvýkrát nastúpi až v roku 2020, ak nie ešte o rok neskôr.
Lenže keď sa v máji 2019 stal historicky najmladším šampiónom pretekov Okolo Kalifornie, poslali ho zbierať skúsenosti na španielsku Vueltu. Výsledok: zatiaľ čo líder tímu odpadol, dvadsaťročný Pogačar skončil celkovo tretí a odniesol si biely dres pre najlepšieho mladého jazdca.
Foto: Profimedia
Nasledujúci rok preto zamieril na svoju prvú Tour de France. A aj keď strácal na krajana Primoža Rogliča takmer minútu, deň pred koncom pretekov zmazal v časovke manko, vytvoril si takmer minútový náskok, a tak si uchmatol žltý dres pre vedúceho pretekára celkového poradia. A už ho nepustil.
Ďalšiu sezónu už na Tour dominoval – pred súpermi nabral viac ako päťminútový náskok. Lenže potom ho z trónu zvrhol súper. Dva roky po sebe nestačil na Dána Jonasa Vingegaarda.
Vie aj prehrávať
Pogačar vtedy zožal aspoň uznanie za to, ako vie prehrávať. A to keď uznal silu svojho rivala. „Snáď ani neexistuje lepší spôsob, ako prehrať Tour de France, než takto,“ vyhlásil po tom, čo sa mu nepodarilo v roku 2022 striasť Vingegaarda. „Dnes som do toho dal všetko s myšlienkou na celkové poradie. Z Tour odchádzam bez ľútosti.“
Posledné dva ročníky sú však zase jeho. Na čo môže mať aj vplyv aj to, že sa Dán vlani pred pretekmi vážne zranil a nebol potom v takej kondícii ako predtým.
Je tiež pravda, že Pogačar má za chrbtom stajňu UAE Team Emirates, do ktorej zo Spojených arabských emirátov každý rok tečú desiatky miliónov eur. Vďaka tomu má „Pogi“ k dispozícii skúsených tímových parťákov.
Ako však už mnohokrát ukázal, jeho úspechy sú hlavne dôkazom jeho cyklistického umu. A tiež zásluhou jeho psychiky.
„Keď je so svojimi tímovými parťákmi, tancuje a vtipkuje,“ hovorí športový manažér tímu UAE Joxean Fernandez Matxin. „Ale potom si nasadí prilbu a cvak! Je to úplne iný Tadej.“
„Má skvelú schopnosť spoznať, kedy sa má sústrediť a kedy môže zvoľniť,“ dopĺňa matka Marjeta.
Sám Pogačar si užíva situáciu, do ktorej sa dostal. „Jazda na bicykli je pre mňa v posledných pár rokoch ako rozprávka.“
„Zatiaľ si aj s fanúšikmi pozdĺž ciest užívam toto utrpenie, stále dokážem ísť na doraz a držať si výkonnosť. Myslím, že až tento oheň vyhasne, začne forma asi upadať. Ale práve teraz som na vrchole svojej kariéry, už posledné dva alebo tri roky. Budem sa snažiť vydržať tak dlho, ako to len pôjde,” hovorí pretekár.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes a jeho autorom je Benedikt Lederer.
