Na európskom kontinente ide o jeho veľkú premiéru – a odohráva sa v libereckej galérii. Japonský umelec Koji Kakinuma je výnimočný ikonickými gigantickými dielami, ktorými vzdáva hold tradičnej kaligrafii v modernom poňatí.
Už len sledovať, ako jeho diela vznikajú, je zážitok. Po bielom plátne, po ktorom chodí bosý, nanáša obrovským štetcom čierny tuš a jediným ťahom vytvorí kaligrafický znak. S prípravami mu pomáha brat, občas aj manželka – namočený štetec totiž môže vážiť až tridsať kilogramov.
Zložený je z jedenástich hláv a vyrobený z hrív mongolských koní. Aj tuš, ktorý umelec pri tvorbe používa, je špeciálny. Vyrába si ho sám z rozomletého dreveného uhlia zmiešaného s kravskou kožou, ktorá slúži ako spojivo a vytvára hustú štruktúru. Celá zmes sa potom suší aj desať rokov, aby ju následne mohol roztierať s vodou na plátno.
Získať do Liberca jednu z významných osobností japonskej súčasnej umeleckej scény považuje riaditeľ galérie Filip Suchomel za menší zázrak. Prvýkrát sa stretli pred desiatimi rokmi v Prahe, kam japonský umelec pricestoval na pozvanie výtvarníka Rostislava Vaňka, veľkého fanúšika Kakinumových diel.
Na konkrétnej podobe výstavy v Liberci sa však začali dohadovať až pred rokom a pol. Hoci je Koji Kakinuma známou osobnosťou v Ázii a Amerike a dlhé roky má svojich fanúšikov aj zberateľov vo Veľkej Británii, Nemecku či Švajčiarsku, na kontinentálnej Európe vystavuje vôbec prvý raz.
Koji Kakinuma pre Forbes Česko
A návštevníci galérie sa majú na čo tešiť. Výstava s názvom Travelling Alone predstavuje všetky tvorivé prístupy tohto umelca. Spolu s Filipom Suchomelom, ktorý pôsobí aj ako kurátor, na ňu vybrali štrnásť diel z minulosti aj súčasnosti – vrátane veľkoformátových obrazov, z ktorých niektoré dosahujú šírku až osem metrov.
Práve tieto veľkoformátové diela vznikajú v rámci unikátneho performatívneho predstavenia – prostredníctvom gigantických štetcov a so sprievodom tradičných hudobných nástrojov. Kakinuma je tiež autorom techniky takzvaných nekonečne opakovaných sentencií, pri ktorej píše jedno a to isté slovo alebo vetu mnohokrát za sebou na jeden formát, pričom každé opakovanie je trochu iné.
„Venuje sa aj kaligrafickému tapeworku, technike, pri ktorej to, čo chce vyjadriť, zapisuje na veľmi dlhý papier pomocou rýchlo trhanej lepiacej pásky rôznej hrúbky,“ približuje Filip Suchomel.
Kaligrafia inak
Samotnú kaligrafiu, ktorá pracuje s písmom a textom, je náročné predstaviť publiku – najmä takému, ktoré nepozná a neovláda znaky. Koji Kakinuma a ďalší súčasní umelci sa preto tohto umenia ujímajú moderným a avantgardnejším spôsobom.
„V Japonsku v poslednom čase popularita kaligrafie trochu upadá, aj preto, že na skutočné porozumenie znakom je dôležité vedieť ich čítať aj písať. Práve preto sa snažíme toto umenie viac zviditeľniť, predstaviť ho inak a zároveň sa aspoň čiastočne odpútať od pravidiel tradičnej kaligrafie,“ vysvetľuje Koji Kakinuma.
Koji Kakinuma pre Forbes Česko
V japonskom svete kaligrafie platí, že znak musíte napísať jedným ťahom – bez možnosti sa k nemu vrátiť. „História japonskej kaligrafie siaha až tri tisícročia dozadu. Hoci z nej vychádzam, snažím sa ísť modernejšou cestou a hľadám nové spôsoby vyjadrenia. Pri performanciách vychádzam z okamihu, pri iných dielach zas z vlastného života, z toho, čo sa mi práve deje,“ vysvetľuje umelec.
Dielo za pár sekúnd
Samotné vytvorenie diel mu vraj toľko času nezaberie. Napríklad obraz s názvom B-eat mal hotový za päť minút, One dokonca za desať sekúnd. V prvom prípade mu však predchádzalo tridsať dní príprav a upratovania a dva roky formovania konceptu. V druhom prípade síce prípravám venoval len desatinu času, no koncepcia sa podľa neho rodila dvadsať rokov.
Výtvarník, ktorý sa narodil na ostrove Honšú v meste Yaita, sa kaligrafii venuje od svojich piatich rokov. Najprv sa učil u svojho otca Suiryua Kakinumu, neskôr u veľmi uznávaných umelcov Yukeiho Teshimu a Ichijoa Uematsua.
Je absolventom Katedry výtvarného a scénického umenia na Tokijskej univerzite a v rokoch 2006 až 2007 pôsobil ako hosťujúci vedecký pracovník na Princetonskej univerzite v USA.
Koji Kakinuma pre Forbes Česko
Svoju tvorbu predstavil napríklad v Kennedyho centre vo Washingtone, v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, v galérii v Tokiu či v múzeu v Kanazawe. Pravidelne vystavuje aj v Singapure, na Taiwane či v Číne a predajná cena jeho najväčších obrazov sa pohybuje okolo 800-tisíc eur. Len letecká preprava štrnástich diel do Česka a následný presun do Liberca vyšla na vyše 40-tisíc eur.
Obrazy si návštevníci galérie môžu pozrieť v bazénovej a podbazénovej hale až do 28. septembra. Okrem japonského výtvarníka si môžu pozrieť aj monografickú výstavu, ktorá patrí sarkastickej umelkyni minulého storočia Naďažde Plíškovej.
Letný program sa venuje aj dizajnérovi Romanovi Šedinovi a jeho životnému cyklu Nádoby. Trojicu nových výstav dopĺňa projekt predstavujúci mikropríbehy českých a česko-nemeckých umelcov, ktorým do života zasiahla druhá svetová vojna.
Článok pôvodne vyšiel na českom Forbese a jeho autorkou je Jana Pšeničková.
