Nové pravidlá Nariadenia o umelej inteligencii (AI Act), ktoré nadobudli účinnosť od soboty 2. augusta, sa dotknú najmä veľkých poskytovateľov AI modelov, ako sú napríklad ChatGPT, Gemini a Claude. Podľa odborníkov prichádzajú pravidlá neskoro a navyše nebolo do poslednej chvíle jasné, ako si ich vykladať.
Nariadenie o AI bolo prijaté v auguste minulého roka ako prvá ucelená regulácia AI na svete. Doplnil ho dobrovoľný kódex, ktorého cieľom je okrem iného obmedziť vytváranie obsahu porušujúceho autorské práva a zaviesť mechanizmy na vyhodnocovanie rizík pred uvedením modelu, ako aj po jeho uvedení na trh.
Ešte na začiatku júla bolo podľa advokátky pražskej kancelárie Dentons Štěpánky Havlíkovej veľmi nejasné, ako pravidlá AI nariadenia vykladať. „Po veľmi intenzívnej debate bol následne zverejnený Kódex správnej praxe pre všeobecné modely AI, ktorého zverejnenie predpokladá priamo Nariadenie o AI. Kódex spresňuje, ako splniť povinnosti vyplývajúce z Nariadenia o AI, a súčasne uľahčí poskytovateľom preukazovanie ich súladu s požiadavkami nariadenia,“ dodala.
Prínosom kódexu je predovšetkým to, že požiadavky nariadenia uplatňuje pri konkrétnych záväzkoch týkajúcich sa bezpečnosti, transparentnosti a autorských práv. Obsahuje okrem iného vzor formulára na technickú dokumentáciu modelov, záväzky podporujúce dodržiavanie autorských práv pri používaní tréningových dát, ale aj postupy na zaistenie bezpečnosti a riadenia rizík pri všeobecných modeloch AI so systémovým rizikom.
Pravidlá sa vzťahujú na všeobecné modely AI, uvedené na trh po 2. auguste. Pre modely uvedené pred týmto dátumom platí dvojročné prechodné obdobie do augusta 2027. Nové AI modely by mala sprevádzať technická dokumentácia podľa vzoru Európskej komisie, informácie pre ďalšie subjekty v dodávateľskom reťazci, ktoré zamýšľajú na základe AI modelov vytvárať ďalšie produkty, ale aj zhrnutie, aké dáta sa využívali na trénovanie modelu.
„Kódex nie je právne záväzný a jeho prijatie je dobrovoľné. Výrazne však uľahčí poskytovateľom preukázať, že požiadavky na transparentnosť, autorské práva a bezpečnosť podľa Nariadenia o AI spĺňajú,“ podotkla Havlíková. Poskytovatelia, ktorí sa rozhodnú nepodpísať kódex, budú musieť preukázať, že prijali primerané a účinné opatrenia na zabezpečenie povinností vyplývajúcich z nariadenia.
Podľa spolumajiteľa technologického projektu Lexicon Labs Daniila Shakhovského dobrovoľné kódexy nestačia. „Pomalé vyčkávanie nás stavia do závislosti od modelov veľkých hráčov. Kto dnes nemá nástroje na overovanie autentickosti a pôvodu obsahu, stráca. Potrebujeme povinné minimálne normy a infraštruktúru, ktorá funguje aj mimo dohľadu platforiem. Vyhráva ten, kto koná – nie ten, kto čaká na pokyny,“ reagoval.
Zverejnenie kódexu je podľa riaditeľa Českej asociácie AI Lukáša Benzla dôležitý krok, ale prichádza relatívne neskoro. Poskytovatelia všeobecných modelov umelej inteligencie až do poslednej chvíle nevedeli, čo presne bude od nich Európa v praxi vyžadovať. „Takýto prístup sťažuje plánovanie, spomaľuje inovácie a podkopáva dôveru v stabilitu regulačného rámca. Je čas prehodnotiť tempo a komplexnosť regulácie, a to predovšetkým s ohľadom na AI akčné plány USA a Číny. Ak sa chce EÚ stať globálnym lídrom, musí ísť príkladom, nielen čo sa týka ambícií, ale aj kvality a predvídateľnosti procesu,“ dodal Benzl.
Kódex správnej praxe sa podľa riaditeľa spoločnosti elevaty.ai Zdeňka Valuta stáva de facto sprievodcom implementácie Nariadenia o AI pre všeobecné modely. Poskytovateľom aj integrátorom odporúča aktívne s kódexom pracovať. „Kto začne s implementáciou včas, získa nielen právnu istotu, ale potenciálne tiež konkurenčnú výhodu. Z pohľadu riadenia rizík i reputácie je pristúpenie ku kódexu racionálnou voľbou,“ uzavrel Valut.
