Prezidentka Daňového fóra Alica Orda Oravcová vysvetľuje v podcaste Forbes Money, ako daňové úrady kontrolujú, či Slovák naozaj žije v cudzine, a teda nemusí podávať priznanie.
Chcete byť vo financiách vždy o krok vpred? Nenechajte si ujsť žiadne know-how. Pridajte si Forbes Money s Ľubom Kačalkom medzi svoje obľúbené podcasty a potykajte si s peniazmi.
Pamätáte si, kedy a kde ste zarobili prvé peniaze, respektíve kde ste zaplatili prvé dane?
Prvé dane som zaplatila, keď som začala pracovať v našej rodinnej firme ako účtovníčka. Moji predkovia podnikali už od roku 1989. Tam som musela viesť účtovníctvo a zaujímať sa o firmu. No bolo to celkom príjemné.
Daňové zákony vtedy určite vyzerali inak. Koľko mali strán?
Presne tak. V roku 1990 platila úplne iná daň. Až od roku 1991 sa zavádzali dane, ktoré poznáme, a v roku 1992 sa objavila DPH. Používali sa úplne iné tlačivá a všetko bolo analógové. Dokumenty sme museli všade nosiť. No vtedy už neboli dierne štítky, ak si to vaši poslucháči takto predstavujú. Boli prvé počítače.
Počítače síce boli, ale mzdy sa, tuším, počítali ručne.
Áno, samozrejme. Dokonca aj skladové karty sa viedli ručne. To bolo celkom zaujímavé.
V súvislosti s konsolidáciou zrejme dostávate veľa otázok typu, či sa oplatí prejsť zo živnosti na eseročku. Od akej sumy dáva takéto rozhodnutie zmysel?
