Pred jedenástimi rokmi sa Václav Kroutil objavil v českom výbere mladých talentov Forbes 30 pod 30. Vtedy mal dvadsaťpäť rokov a porotcov z Forbesu zaujal tým, že zo svojho koníčka vybudoval životaschopný biznis, ktorý začínal ako malý e-shop a postupne sa dostal do celej Európy. Za všetkým bola obyčajná hračka.
Niektorí chlapci sa ako deti nadchli pre skejtbord, iní milovali futbal alebo tenis. Václav Kroutil si spolu s kamarátmi obľúbil jojo a začal skúšať a trénovať nespočetné množstvo fínt, ktoré sa dajú s touto jednoduchou hračkou robiť.
Dostal sa až tak ďaleko, že v roku 2010 sa stal majstrom Európy. Rok 2010 bol však prelomový aj z obchodného hľadiska. Kroutil na vysokej škole študoval podnikanie a jojo bolo na vzostupe. So starším bratom a ďalšími piatimi kamarátmi spustili blog o joje, ktorého návštevnosť úspešne rástla.
A spolu s hladom po informáciách, ako správne narábať s jojom, prišiel aj hlad po samotnej hračke. „Tak sme ako súčasť blogu spustili aj malý e-shop,“ spomína Kroutil. „Bolo to punkové,“ dodáva vzápätí. Výdajné miesto mali totiž u seba v dome v pražských Strašniciach, čo bolo v poriadku iba dovtedy, kým sa pred bránou nezačali tvoriť rady zákazníkov, ktorí si prišli vyzdvihnúť objednané jojo.
„Doma síce mali radosť, že sa nám darí, ale susedia to tak nevnímali. Takže sme sa presťahovali do maličkej predajne v Albertove,“ rozpráva Kroutil.
Jojovanie v Česku, ktoré je v ňom spoločne so Spojenými štátmi, Japonskom a Čínou prekvapivo veľmocou, sa blížilo k vrcholu. V roku 2014 sa v Prahe organizovali majstrovstvá sveta, ktoré sa vôbec prvýkrát konali mimo USA.
archív Václava Kroutila
V tom čase Kroutil s bratom ročne predali vyše dvanásťtisíc kusov joja, čo predstavovalo obrat viac ako desať miliónov českých korún (približne 409-tisíc eur). Z koníčka sa tak pre dvoch bratov stala práca na plný úväzok. Napriek tomu k podnikaniu pristupovali svojsky.
„Až prekvapivo dlho sme to robili tak, že sme niečo kúpili, niečo predali, faktúry odovzdali mame, ktorá nám robila účtovníctvo, a čakali sme, čo nám zostane. Dobré bolo, že vždy zostalo viac, takže to fungovalo a nebolo treba nič meniť,“ spomína Kroutil.
Zlom však prišiel čoskoro. Po pražských majstrovstvách sveta sa bratom ozvala americká firma YoYoFactory, ktorá jojá vyrába a predáva po celom svete. Ich ľudia vtedy neboli spokojní so spoluprácou s nemeckým zástupcom pre Európu, a tak mladým Čechom navrhli, či by nechceli byť ich novým partnerom.
„Videli, že sa nám darí, a bolo medzi nami aj niečo, čo by sa dalo nazvať kamarátstvom. Okrem iného ma aktívne podporovali v čase, keď som súťažil. Dôverovali nám, takže sme ani nepodpísali zmluvu. Jednoducho sa spýtali, či to chceme robiť, my sme povedali, že áno, a bolo hotovo,“ vysvetľuje Václav Kroutil.
Bratia tak získali kontakty na všetky obchody a e-shopy po Európe aj priamy kontakt na výrobcu v Číne. Prenajali si väčšie priestory, pretože namiesto stoviek kusov joja ich teraz museli skladovať desaťtisíce. Boli nútení naštudovať si pravidlá námornej dopravy z Ázie, systém colného konania a množstvo ďalšej administratívy, ktorú dovtedy nepoznali.
„Zrazu sme sa stali firmou, ktorá robí biznis,“ smeje sa Kroutil. Vďaka tomu, že Kroutilovci už nemuseli nakupovať cez sprostredkovateľa, ktorým sa stali oni sami, mohli jojá nakupovať za úplne iné ceny. Namiesto desiatich eur za kus stačili dve eurá.
„Vďaka tomu sa nám enormne zvýšili marže a obrat začal prudko rásť až na približne dvadsaťpäť miliónov (českých) korún ročne (cca jeden milión eur), čo je suma, ktorú sa nám darí dlhodobo udržiavať,“ hovorí s tým, že adekvátne im rástol aj zisk.
archív Václava Kroutila
Keby nebolo veľkoobchodu, ktorý tvorí sedemdesiat percent obratu, ich e-shop Slusny.net by už pravdepodobne neexistoval. Záujem o jojo po roku 2015 v Česku prudko klesol a nebol taký silný, aby uživil tri e-shopy, ktoré sa vtedy špecializovali na jojo.
„Jeden e-shop sa úplne zavrel a druhý sa preorientoval na iné produkty. Zostali sme len my. V tom čase sme ľuďom posielali jeden až dva balíky denne a do obchodu za deň zablúdil jeden zákazník, aby si kúpil šnúrku za pár korún. Keby sme nemali distribúciu s vynikajúcou maržou, bol by to náš koniec,“ priznáva Kroutil, ktorý, naopak, pridal ešte e-shop YoYoFactory Europe, zameraný na celú Európu.
Podľa Kroutila predstavuje česká komunita fanúšikov joja okolo dvesto až tristo aktívnych hráčov, ktorí sa zúčastňujú celoštátnych súťaží. Na nich je naviazaná skupina tých, ktorí sa zaoberajú jojom len pre zábavu. Táto skupina môže byť približne desaťnásobne väčšia.
Teraz by však komunita fanúšikov joja mohla opäť trochu narásť, pretože do Prahy sa po jedenástich rokoch vrátili majstrovstvá sveta. Tie sa konali minulý týždeň v priestoroch Cubex Centra v pražskej štvrti Pankrác.
V metropole sa na ne z viac ako štyridsiatich krajín zišlo okolo tristo súťažiacich. Okrem už spomínaných jojo veľmocí prišli aj hráči zo Sýrie, Nórska či Indie. Václav Kroutil však už nepatrí medzi favoritov, ktorí sa budú snažiť ohúriť porotu svojimi fintami, pretože kto chce patriť medzi svetovú špičku, musí s jojom trénovať niekoľko hodín denne.
So svojou partnerkou sa však zúčastnil kategórie Artistic Performance. Že jojo stále priťahuje publikum, dokazuje aj fakt, že semifinálový aj finálový deň boli vypredané.
Autorom tohto článku je Ondřej Kinkor z Forbes Česko.
