Na začiatkoch svojej kariérnej cesty prespával v kartóne pri supermarkete v USA. Podnikateľ Ján Mitošinka na Slovensku neskôr vybudoval úspešný podnik, ktorý dnes vedie spolu so svojím bratom.
Začínal s predajom piatich produktov vrátane toaletného papiera, dnes má jeho firma 14-miliónové tržby a bol aj finalistom prestížneho ocenenia EY Podnikateľ roka 2024. V biznise je po jeho boku aj brat Michal.
„Pracoval som vtedy ako mladý chalan Anglicku pre sieť Marks & Spencer, keď za mnou pricestoval brat a hovorí mi: Miško, poď domov, ideme predávať toaletný papier! Taká ponuka sa predsa neodmieta,“ hovorí s úsmevom Michal Mitošinka.
Bolo to v čase, keď jeho starší brat Ján Mitošinka rozbiehal firmu na zásobovanie zväčša malých firiem v okolí rodných Brunoviec. Predával im základný tovar, ktorý je nevyhnutný pre každého podnikateľa. Každý, aj ten najmenší podnik predsa do prevádzky potrebuje mydlo, toaletný papier, kancelárske papiere, euroobaly či obálky.
Ján Mitošinka, ktorý osem rokov predtým pracoval ako nákupca a neskôr ako strategický nákupca v korporáte, mal obchodovanie v krvi od malička a cítil, že práve tu na trhu existuje diera. O malých podnikateľov sa obchodnícke firmy príliš nebili. Malé firmy sú totiž … malé.
„O malých podnikateľov sa nikto nechcel starať, lebo to je relatívne málo peňazí a dosť veľa roboty,“ hovorí majiteľ dnes už úspešnej firmy.
Niekto chodí na ryby, ja nakupujem a predávam. Mám rád ten adrenalín a dodnes ma to neskutočne baví.
Každý obchodník sa preto prirodzene viac uchádza o priazeň veľkých zákazníkov. Každý, okrem Jána Mitošinku. On totiž vždy rozmýšľal trochu inak ako všetci ostatní.
Zo svojho okolia poznal množstvo malých či stredných firiem, ktoré postupne oslovoval s ponukou dodávať im niekoľko základných produktov v súlade s heslom: My vám to nachystáme a dodáme a vy sa o nič nemusíte starať. A fungovalo to. Ohlas zo strany malých podnikateľov v pôvodne stanovenom 10-kilometrovom rádiuse okolo Brunoviec bol veľký a Ján potreboval bratovu pomoc. Postupne najímali aj ďalších a ďalších zamestnancov.
Dnes má spoločnosť vyšše päťdesiat kmeňových zamestnancov a ďalšiu približne desiatku brigádnikov využívajú sezónne. Z piatich produktov, s ktorými začínali, je dnes viac ako 100-tisíc položiek, ktoré svojim klientom vedia dodať a ponúkajú ich cez e-shop. Vlani tržby spoločnosti Damito dosiahli 14 miliónov eur (oproti 12,6 miliónom v roku 2023).
Brunovský biznis
Spoločnosť DAMITO (názov je skratka odvodená od mien detí bratov Mitošinkovcov, pozn. red.) so sídlom v Brunovciach neďaleko Piešťan vznikla v roku 2008 a firmy zásobuje tovarom, ktorý potrebujú na prevádzkovanie svojho podnikania. Približne 800 aktívnym zákazníkom dodáva produkty a služby v štyroch divíziách – kancelárske potreby, osobné ochranné prostriedky, personálna a priemyselná hygiena a obalové hospodárstvo.
Firmu založil Ján Mitošinka, neskôr sa k nemu pridal aj jeho brat Michal. Začínali s piatimi produktmi – mydlo, toaletný papier, kancelársky papier, obálky a euroobaly. Dnes už majú v e-shope okolo 100-tisíc položiek. V roku 2024 vykázali tržby 14 miliónov eur a čistý zisk 1,3 milióna eur.
Ján Mitošinka bol finalista ocenenia EY Podnikateľ roka 2024 a ako sám hovorí, obchod má v krvi. Už na základnej škole predával spolužiakov obľúbené „céčka“, neskôr pomohol krstnému otcovi nájsť dodávateľa na oplotenie tenisového ihriska, ešte ako mladík vo svojom rodisku aj po okolitých dedinách jazdil s autom a predával rôzny tovar. „Niekto chodí na ryby, ja nakupujem a predávam. Mám rád ten adrenalín a dodnes ma to neskutočne baví,“ hovorí Ján Mitošinka.
Aký výrazný a nepretržitý – vrátane obdobia covidu – bol rast tejto rodinnej firmy, ilustruje aj pohľad do vzdialenejšej minulosti. V roku 2013 firma vykazovala tržby na úrovni 1,6 milióna eur. O päť rokov neskôr už narástli na 6,5 milióna a v roku 2021 boli na úrovni 10,2 milióna eur. A každoročne vykazovali zisky.
Nemenej zaujímavý ako biznisový úspech tejto firmy je však jej samotný zakladateľ Ján Mitošinka. Mnohé z jeho zážitkov z mladosti totiž svedčia o jeho vrodenej podnikavosti a vytrvalosti.
Ťažké začiatky v Amerike
Ján Mitošinka si aj vysokú školu vyberal s presne stanoveným cieľom. Prihlásil sa na Vysokú školu Alexandra Dubčeka v Trenčíne, kde študoval personálny manažment no jeho zámer bol od začiatku jasný. „Od malička som sa chcel dostať do Ameriky a vysoká škola bola pre tento cieľ najľahšia cesta.“
Už v tom čase totiž fungoval projekt Work and Travel USA, ktorý mladým ľuďom umožňoval počas letných mesiacov pracovať a cestovať po krajine.
Ako spomína Ján Mitošinka, cez tento program bol ako vysokoškolák v USA každé leto. „Chodieval som tam aj s kamarátom od júna do konca septembra. Vedeli sme si tam zarobiť celkom slušné peniaze a tiež nazbierať cenné skúsenosti.“
Ani v Amerike však nie je všetko ružové a kamaráti si tam zažili aj krušnejšie chvíle. Už ich prvé zamestnanie bolo pre nich obrovskou lekciou.
Robo Homola
„V San Franciscu sme s kamarátom Mirom pracovali u istého Mikea, maľovali sme fasády domov, bývali sme len kúsok od Berkeley University. Keďže sme odvádzali dobrú prácu, Mike bol s nami spokojný. Ale akosi nám zabudol zaplatiť. Tri týždne sme makali a on nám hovorí, že jeho otec má na Havaji oslavu, že ide za ním na víkend. A už sa nevrátil…“
Kamaráti mali vo vrecku posledných päť dolárov. Situácia, v ktorej by sa nechcel ocitnúť nikto. Našťastie sa im v jednej charite podarilo zistiť, že ak mali v rámci pracovnej zmluvy poistenie voči insolventnosti, štát Kalifornia im zarobené peniaze môže plne kompenzovať. A tak sa aj stalo, Ján a Miro zašli na úrad a kompenzáciu sa im podarilo vybaviť.
Ďalší zážitok, tentokrát z Východného pobrežia USA, je ešte o niečo napínavejší. Ďalšie leto sa rozhodli, že by radšej chceli robiť u záhradníkov, lebo tí zarábali násobne viac. Človek, s ktorým sa na práci na leto dohodli, však nedodržal slovo a namiesto nich medzičasom prijal inú partiu. Keď Ján s kamarátom v dohodnutom čase dorazili na miesto, jednoducho im povedal, že prišli neskoro a prácu už pre nich nemá.
„Vraj sme mali prísť skôr. Nám nezostávalo nič iné, len si začať hľadať inú prácu aj ubytovanie. To však nešlo vybaviť tak rýchlo. A tak sme tri dni spali v krabici pri supermarkete,“ spomína Ján Mitošinka.
Ani tieto skúsenosti ho však neodradili. Ako vysvetľuje, dôvodom je aj výchova, ktorú dostali ako deti od rodičov. Rodičia ich odmalička viedli k tomu, že musia pomáhať, žiadna práca im nebola cudzia.
Robo Homola, Forbes
„Otec s mamou ráno napísali na lístok, čo máme urobiť, kým prídu z práce a potom si to skontrolovali. Takže nám bolo vlastne jedno, čo budeme v tej Amerike robiť, či budeme robiť údržbárov, obsluhovať kolotoče, alebo dokladať tovar do regálov či vykladať kamióny. Boli sme mladí a náš cieľ bol zarobiť si nejaké peniaze, nabrať skúsenosti. A keď niečo chcete, musíte sa o to pričiniť. Je to jednoduché,“ hovorí.
Ktovie, ako by sa jeho život vyvíjal, keby v USA po skončení vysokej školy zostal. No nestalo sa tak. Opäť je však potrebné vrátiť sa v rozprávaní o pár rokov skôr.
Obchodník odmalička
Ako vysvetľuje Ján Mitošinka, odkedy si pamätá, stále niečo predával, či už to boli obľúbené „céčka“ počas základnej školy, alebo neskôr papuče či iný tovar, ktorý rozvážali a predávali po okolí. Ako pätnásťročný dokonca krstnému otcovi pomohol získať oveľa výhodnejšiu ponuku na oplotenie tenisového kurtu.
V tom čase nebolo na trhu až toľko dodávateľov plotov a krstnému prišla ponuka za 120-tisíc slovenských korún. „Ja som si povedal, panebože, toľko peňazí? Však to je len nejaký drôt! A tak som začal hľadať na internete a našiel som firmu s ponukou za 60-tisíc a druhú dokonca za 45-tisíc korún. Rozdiel v kvalite neexistoval. Išli sme do toho. “
Vtedy si uvedomil, že by sa na tom dalo zarobiť. V tlačiarni dal vytlačiť letáky a rozniesol ich po okolí na všetky rozostavané stavby. Záujem o dodávku oplotenia bol taký, že nestíhali dvíhať telefón.
„Každý chcel plot. A tak som v podstate už od pätnástich rokov začal robiť ploty. Mimochodom robíme ich dodnes. A aj keď si na to nerobíme žiadnu reklamu, stále ich ročne predáme za stovky tisíc eur,“ hovorí Ján Mitošinka.
Ako rodený obchodník, ktorého vpred poháňa adrenalín nákupu a predaja, sa už ako mladý človek spoznal s mnohými ľuďmi aj firmami v okolí. No a cenné skúsenosti nabral aj v USA. Ale ponuka, ktorá ho mala posunúť do novej sféry, prišla v čase, keď končil vysokú školu.
Namiesto Ameriky do korporátu
Počas akademického týždňa pred štátnicami sa mu jeden známy večer na pive posťažoval, že mu zo dňa na deň pre rizikové tehotenstvo vypadla z oddelenia nákupu kolegyňa.
Aj keď ponuka to bola zaujímavá, rozhodnutie nebolo až také jednoduché.
„Ja som už vtedy mal vybavené pracovné víza do Ameriky, veľmi sa mi do toho nechcelo. On mi však hovoril: ,Mám tu krízovú situáciu, poď mi pomôcť aspoň na leto, kým si zoženiem niekoho iného.‘ A tak som sa rozhodol, že ponuku prijmem a pomôžem kamarátovi.“
Robo Homola, Forbes
Z výpomoci na leto bolo nakoniec osem rokov. Vo firme sa osvedčil a medzičasom postúpil na pozíciu strategického nákupcu a za dodávateľmi cestoval po celom svete.
V zmluve si neskôr dohodol aj to, že ak bude plniť plány, môže popri tom rozvíjať aj svoju maličkú firmu na oplotenia, ktoré stále predávali a po víkendoch ich s kamarátmi chodili montovať. Firma sa však rozvíjala a zosúladenie práce na plný úväzok v korporáte s víkendovými montážami oplotenia, ktoré neustále pribúdali, sa postupne stalo neudržateľné.
„Časom som si uvedomil, že sa to nedá ustáť oboje. Zlomový bod nastal, keď som po sérii vyčerpávajúcich rokovaní v Číne skolaboval na letisku v Singapure. Lekári skonštatovali vyčerpanie a obojstranný zápal pľúc,“ spomína Ján Mitošinka.
Po návrate sa teda rozhodol, že podá výpoveď, a išiel za svojím šéfom do Nemecka. „Popri práci na plný úväzok a víkendoch vo firme som si nevedel zobrať ani dovolenku. Cítil som, že sa musím rozhodnúť.“ Po dohode so šéfom ešte niekoľko mesiacov odrobil a potom sa už naplno ponoril do vlastného podnikania.
Vtedy k biznisu s oploteniam pridal zásobovanie malých podnikateľov spomínanými piatimi položkami ako samostatnú časť podnikania. Najal šoféra a postupne začal aj tento biznis rásť. Klienti pribúdali, telefóny vyzváňali a Ján si uvedomil, že musí prijať ďalších zamestnancov, vtedy o pomoc požiadal aj brata Michala, ktorý v tom čase žil v Anglicku.
Staromódny prístup
Spoločne sa ich podnikanie rozbehlo ako po masle. Bratia Mitošinkovci pritom hovoria, že v podnikaní majú „staromódny a konzervatívny prístup“ a zakladajú si na osobnom kontakte.
V prístupe k biznisu sú bratia Mitošinkovci podľa vlastných slov staromódni a konzervatívni
„Keď ideme k zákazníkovi, tak na prvom stretnutí vôbec nepredávame produkty, hovoríme mu o službách, ktoré mu vieme zabezpečiť. My svojich zákazníkov potrebujeme vidieť, navnímať, potrebujeme im porozumieť, aby sme sa o nich vedeli postarať v tom, čo naozaj potrebujú,“ vysvetľuje Ján Mitošinka.
Konzervatívnosť sa prejavuje aj v zaobchádzaní s peniazmi, dokonca aj bankári sa im dodnes čudujú. Firma nemá žiadny úver, autá nekupujú na leasing, ale za hotové. „Jednoducho tak sme vychovaní. Kúpime si len to, na čo máme. Správame sa k ľuďom slušne a komunikujeme s nimi aj o nepríjemných veciach na rovinu.“
Ako dodáva majiteľ, ich firma síce nie je najlacnejšia na trhu, ale ich zákazníci sa na nich môžu maximálne spoľahnúť. „Klientom predávame komplet riešenia, aby sa oni mohli naplno venovať tomu, čo ich živí a v čom sú dobrí. U nás je pomer cena a kvalita v prospech kvality. Na cenu sa zabudne, ale kvalita a emócia z dobrého nákupu zostane a náš zákazník je bez starostí.“
Od malých klientov však už firma medzičasom prešla aj k veľkým menám. Prvého veľkého klienta získal práve Jánov brat Michal, ktorému sa podarilo dohodnúť s jednou z najväčších logistických spoločností na Slovensku. „Pamätám si to ako dnes, keď mi Miško po stretnutí so šéfkou tej firmy zavolal. Hovorí mi: Bro, máme to!“ spomína Ján Mitošinka.
Aj keď v tom čase o tom Ján Mitošinka nebol presvedčený, brat ho presvedčil, že veľkí zákazníci si tiež zaslúžia ich pozornosť. A urobili dobre.
Dnes už majú asi 800 aktívnych zákazníkov – to sú zákazníci, ktorý pošlú firme objednávku minimálne raz do mesiaca. Stále k nim patria mnohé malé firmy, ale sú medzi nimi aj známe mená ako DHL, ale aj Tesco, Forvia, Schindler.
Biznis Mitošinkovcov stále baví. „Ja to neviem ani popísať. Jednoducho sa v obchode cítim dobre, v práci bývam často dlhé hodiny, ale vôbec mi to nepríde zaťažko. Samozrejme, bez mojej skvelej manželky, ktorá zvláda manažovať rodinu aj prácu vo firme , bez môjho obetavého a starostlivého brata a bez nášho tímu ľudí, ktorí sú s nami vo firme, by sa nám to nepodarilo. A myslím si, že aj to je dôvod, prečo sa nám darí,“ uzatvára Ján Mitošinka.
