Chmeľ nie je stavaný na horúčavy nad 35 stupňov Celzia, hovorí pestovateľ.
Pestovatelia chmeľu očakávajú tento rok priemernú úrodu. Obávajú sa vysokých teplôt, ktoré môžu zastaviť zrenie. Najväčším problémom je však ochrana rastlín pred škodcami.
Zberať chmeľ začnú brigádnici, ktorí sú väčšinou zo zahraničia, cez víkend. Povedali to dnes pestovatelia na zámku Stekník v Žatci, kde sa nachádza najväčšia chmeľová oblasť v Českej republike.
„Sme týždeň až dva pred zberom. Odhady za Českú republiku sú niekde okolo dlhodobého priemeru, čo predstavuje 6 400 ton,“ povedal ČTK Zdeněk Rosa, predseda Predstavenstva Chmelařství, družstvo Žatec. Minulý rok pestovatelia zozbierali 6 494 ton, čo predstavovalo medziročný pokles o päťsto ton.
Hodnoty horkých látok podľa výsledkov prvých testov sú priemerné. Pestovatelia však počítajú s tým, že porastú. Zatiaľ je stav porastov dobrý, ale obavy majú pestovatelia z očakávaných horúčav.
„Chmeľ nie je stavaný na horúčavy nad 35 stupňov Celzia. Môže ukončiť vegetáciu. Potrebujeme, aby sa vytvorili hlávky a aby v nich bolo dostatok lupulínu (látky dodávajúcej horkú chuť), aby boli spokojní aj pivári,“ povedal pre ČTK predseda Zväzu pestovateľov chmeľu Českej republiky Luboš Hejda. Zrenie hlávok posilňujú zrážky. Dážď v uplynulých dňoch zreniu prospel.
Veľkým problémom sú choroby a škodce v súvislosti s obmedzeniami v používaní účinných prostriedkov ochrany. „V prípade niektorých škodcov už nemáme povolené nič,“ uviedol Rosa. V súčasnosti sa pestovatelia zaoberajú výskytom roztočeca chmeľového. Čím je vyššia teplota, tým je jeho vývoj rýchlejší.
Na zber prídu brigádnici hlavne z Rumunska a Bulharska. „Česi ubúdajú, doslova obchádzame domovy dôchodcov, kde sú ešte schopní traktoristi,“ dodal Hejda.
Mnohí pestovatelia chmeľu nadviazali kontakty so zahraničnými pracovníkmi, ktorým platia priamo, a nie cez agentúry. Pripravená je aj technika a sklady, odborníci postavili niekoľko nových strojov na česanie.
Chmeľ rastie v Česku na 4 815 hektároch, čo je o pol percenta menej ako vlani. V porovnaní s rokom 2018 ide o pokles o dvesto hektárov. Najväčšia oblasť je Žatecká, kde je 3 690 hektárov chmeľníc, Ústecká má päťsto hektárov a Tršická 622 hektárov.
Najrozšírenejšou odrodou je stále Žatecký poloraný červeňák. Podľa pestovateľov zostane plocha chmeľníc aj v budúcnosti stabilná, pretože dopyt po jemnom chmeli je aj napriek poklesu spotreby piva stabilný.
Pestovatelia majú na predaj celej produkcie uzavreté dlhodobé zmluvy. „Úroda sa na cene piva neprejaví,“ uviedol Rosa. Náklady na chmeľ podľa neho tvoria menej ako jedno percento z celkovej ceny piva.
Pokles spotreby piva sa však prejavuje celosvetovo. Podľa Rosu zaberajú chmeľnice vo svete v súčasnosti 53-tisíc hektárov, čo predstavuje medziročný pokles o 2 500 hektárov a v porovnaní s rokom 2021 dokonca o 10-tisíc hektárov. Problémy s odbytom majú v Nemecku a USA.
Česká republika vyváža približne 60 až 80 percent ročnej produkcie chmeľu. Podľa Hejdu klesá dopyt v Japonsku, naopak, mierne rastie v Číne. Do Spojených štátov exportujú českí chmeliari niekoľko sto ton a veria, že clá sa ich nedotknú. „Nie je to komodita, na ktorú by sa mali vzťahovať clá,“ uviedol Hejda.
