Náš kontinent má stále ďaleko od záhuby. Dominuje rôznorodým ekonomickým sektorom aj rebríčkom o kvalite života.
Slabé, šialene byrokratické, nadmerne regulované, zaostalé a upadajúce. Alebo „zoskupenie krajín tretieho sveta“ či „kontinent čašníkov a hotelierov“. To je výber prídavných mien Európa z tohtoročných titulkov v médiách. Aj vďaka Trumpovi v Bielom dome je Európa v roku 2025 pod paľbou kritiky viac ako zvyčajne.
Napriek všetkým problémom Európa vo väčšine svetových porovnaní stále vychádza ako kontinent s najvyššou kvalitou života. V niektorých ukazovateľoch s veľkým náskokom. A ani jej podnikanie nie je také tragické.
Lídri na trhu
Stále existujú spoločnosti, ktoré sú vo svojom biznise globálni lídri. V technologickom sektore je najviditeľnejším príkladom spoločnosť ASML, ktorá je vo svojom segmente dokonca úplne osamotená.
Táto holandská spoločnosť je jediný výrobca strojov, ktoré vyrábajú najmodernejšie čipy na súčasnom trhu. V skutočnosti nikto iný nie je tak ďaleko v technológii takzvanej extrémnej ultrafialovej litografie. ASML je jediný dodávateľ strojov, ktoré dokážu ukladať polovodičové obvody s takmer atómovou presnosťou.
Líder vo svojom rybníku je aj švédska spoločnosť Spotify, ktorá ovláda takmer tretinu trhu so streamovanou hudbou. V súčasnosti sa podieľa približne 70 percentami na všetkých príjmoch, ktoré vytvára globálny hudobný priemysel.
Alebo nemecká spoločnosť SAP, najväčší poskytovateľ softvéru na riadenie podnikov. Na jeho systémoch v súčasnosti funguje 98 zo 100 najväčších spoločností na svete. V Európe však pôsobí napríklad aj najväčší svetový výrobca potravín – Nestlé.
A potom sú tu celé odvetvia, v ktorých európske podniky hrajú dominantnú úlohu.
Jeden z nich nie je nič menšie ako chrbtica svetového obchodu s tovarom – lodná doprava. Najväčší podiel na obchode s kontajnerovými loďami majú švajčiarske spoločnosti MSC, dánsky Maersk a francúzska CMA CGM, ktoré majú spolu necelých 15 miliónov TEU (štandardný kontajner s dĺžkou približne 6,1 metra).
Prvá z nich má v súčasnosti k dispozícii celkovo 43 prístavov po celom svete, ktoré dopĺňa o takmer deväťsto nákladných lodí. Ak sa gigantická dohoda zrealizuje, MSC bude najväčší prevádzkovateľ prístavov na svete vrátane strategických prístavných dvojičiek Cristóbal a Balboa na oboch koncoch Panamského prieplavu.
Sektor, v ktorom Európa takmer absolútne dominuje, je obchod s luxusným tovarom. Analytici poradenskej spoločnosti Bain odhadli jej podiel na svetovom trhu na 70 percent. Podľa tejto štúdie dosiahli európski predajcovia luxusného tovaru v minulom roku celkový obrat necelý bilión eur, čo predstavuje približne päť percent HDP Európskej únie.
Najlepšie miesto na život? Európa
O bohatstve Európy v medzinárodnom kontexte vypovedá viacero ukazovateľov. Podľa najnovších údajov Medzinárodného menového fondu sa v rebríčku krajín s najvyšším HDP na obyvateľa nachádza v prvej päťdesiatke celkovo 32 európskych krajín. V rebríčku podľa hrubého národného dôchodku na obyvateľa je podľa údajov Svetovej banky v prvej päťdesiatke 31 zástupcov Európy.
Druhý indikátor sa niekedy považuje za presnejší ukazovateľ životnej úrovne a bohatstva obyvateľov krajiny, keďže zohľadňuje ich príjmy z ekonomickej činnosti v zahraničí, pričom sa od nich odpočítavajú príjmy nerezidentov v domácej ekonomike. Odráža teda skutočný príjem rezidentov, nielen hodnotu produkcie na území štátu, ako je to v prípade HDP.
Aj ďalšie ukazovatele ukazujú, že kvalita života v Európe je v priemere vyššia ako vo zvyšku sveta. Európske mestá dominujú vo všetkých celosvetových porovnaniach tohto typu, či už ide o rebríček Numbeo, poradenskej spoločnosti Mercer, alebo projekt Global Liveability Index dátovej divízie časopisu The Economist.
Tento index zohľadňuje päť kritérií – stabilitu, zdravie, kultúru, vzdelávanie a infraštruktúru. „Najlepším regiónom na život zostáva západná Európa, ktorá dosiahla najlepšie výsledky v štyroch z piatich kategórií. Vo vzdelaní ju predbehla len Severná Amerika,“ uvádza sa v aktuálnom vydaní na rok 2025.
Európa vyhráva aj Svetový index mieru, aspoň čo sa týka krajín na západ od Ukrajiny a Bieloruska. Projekt think tanku Inštitút pre ekonomiku a mier porovnáva „mierumilovnosť“ krajín sveta podľa úrovne bezpečnosti v ich spoločnostiach, rozsahu domácich a medzinárodných konfliktov či miery militarizácie.
V neposlednom rade treba pripomenúť skutočnosť, že Európania žijú v priemere dlhšie ako obyvatelia iných kontinentov. V roku 2025 bude priemerná dĺžka života pri narodení v Európe takmer 79,5 roka.
Tento údaj je spoločný pre mužov aj ženy, inak stále platí, že ženy žijú v priemere o päť rokov dlhšie ako muži. Podľa prognóz OSN sa očakáva, že po roku 2030 sa priemerná dĺžka života v Európe zvýši nad 80 rokov. Na žiadnom inom kontinente sa neočakáva takéto plošné zlepšenie.
