Pomer medzi odvodmi do druhého piliera a do Sociálnej poisťovne by sa mohol s vyšším vekom sporiteľa meniť, hovorí zakladateľ Oranžovej obálky Ján Šebo.
Dôchodkové sporenie je jedným z najdôležitejších finančných rozhodnutí v živote človeka. O tom, ako si nastaviť dôchodkového sporenie, hovoril v podcaste Forbes Money zakladateľ projektu Oranžová obálka Ján Šebo, ktorý je riaditeľ odboru stratégií na Inštitúte pre stratégie a analýzy Úradu vlády a zároveň pôsobí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského.
Na hodnotenie druhého piliera sa musíme pozrieť v kontexte toho, čo má dôchodkový systém dosiahnuť. Problém je, že väčšina ľudí sa pýta, aký vysoký dôchodok budú mať, no kladú si túto otázku tesne pred dôchodkom, keď je už neskoro. Druhý pilier je navrhnutý veľmi dobre. Ponúka zaujímavé produkty, ktoré umožňujú dosiahnuť dostatočne vysoký výnos. Dobre je nastavený aj v kontexte toho, aké riziká má riešiť. Súčasný prvý pilier začína mať problém, pretože nám klesá počet pracujúcich, čo znižuje jeho výkonnosť. Druhý pilier toto riziko rozkladá na finančné trhy, teda na výkonnosť firiem. To je celá podstata toho, či funguje dobre, alebo nie.
Druhý pilier nikdy nebude predstavovať viac ako jednu tretinu vášho budúceho dôchodku. Až dve tretiny má ťahať prvý pilier. Nosný bude pre ročníky narodené po roku 1985. Pre nich už bude významnou súčasťou a mal by im dať aspoň tretinu. To znamená, že by mal vygenerovať sumu, o ktorú im bude krátený dôchodok z prvého piliera. Ak ho majú rozumne nastavený, môže im dať dokonca aj polovicu dôchodku.
Ešte treba povedať, že odvody do druhého piliera sa v čase menili. Aj preto pre každý ročník platí iný pomer krátenia dôchodku z prvého piliera.
Presne tak. Každý rok sa pozeráme na pomer odvodov do prvého či druhého piliera a podľa toho vieme, o akú časť vám bude krátený dôchodok z prvého. Zdá sa to byť zložité, ale v skutočnosti, keď si to nahodíte na papier, je to pomerne jednoduché.
Hovorili ste o tom, že dôchodok z druhého piliera môže byť výrazne vyšší. Čo o tom rozhoduje?
Najskôr poviem, čo určite nemáte robiť. V dlhodobom systéme sporenia sa vyhnite dlhopisom. Tieto produkty nie sú vôbec vhodné na to, čo potrebujete dosiahnuť. Potrebujete mať výnos, ktorý kopíruje tempo rastu vašej mzdy.
Keď začínate kariéru, približne do 40 až 45 rokov, vaša mzda rastie v priemere niekedy až o 10 percent ročne. Niekedy to môže byť tretina. Keď sa nepozriete, či máte dlhodobé sporenie nastavené tak, aby aspoň dobiehalo tempo rastu vašej mzdy, začínate mať problém. Vaše úspory s nízkym výnosom nestíhajú akumulovať a zabezpečiť vám v budúcnosti životnú úroveň, na ktorú si zvyknete. Výnos musí byť rovný alebo vyšší ako tempo rastu vašej mzdy.
Je jednoznačná odpoveď indexový fond?
Nie je jednoznačná, ale je najvhodnejšia. Logicky, po 45. alebo 50. roku života vaša mzda už nestúpa v dôsledku kariérneho rastu, ale ťahá ju inflácia a seniorita. Vtedy začnete uvažovať, či úspory dobehli vašu životnú úroveň a môžete si začať jemne konzervatívnejšie nastaviť úspory. Áno, riešením sú indexové alebo akciové fondy, a neskôr si začínate chrániť to, čo ste si vybudovali.
V zákone je nastavené, ako sa prelievajú peniaze z rizikovejších fondov do konzervatívnejších. Je to vyhovujúce?
V zákone je to nastavené tak, že 10 rokov pred odchodom do dôchodku sa časť z vašich úspor preleje z indexových fondov do dlhopisových. Nehovoril by som z rizikovejších do menej rizikových, pretože dlhopisy sú momentálne jeden z najrizikovejších nástrojov. Či je to dobré, alebo nie? Regulácia sa snaží postihnúť čo najviac ľudí, no nemusí to byť výhodné pre každého.
Niekomu ešte v päťdesiatke stále rastie mzda a potrebuje si agresívnejšie budovať úspory. Niekto si povie, že v dôchodku bude žiť ďalších 20 rokov a neexistuje vedecká štúdia, ktorá by hovorila, že pre 20-ročný horizont je optimálna stratégia mať všetko v dlhopisoch. Netvrdil by som, že vek päťdesiat rokov je ten správny na konzervatívnejší prístup. Aj preto sa snažíme v rámci projektu Oranžová obálka zohľadňovať potreby a očakávania. V prípade, že si chcete úspory vybrať naraz, hneď po odchode do dôchodku, má zmysel zabezpečiť, aby ich hodnota nelietala hore-dole. No ak chcete dôchodok dlhšie poberať, mali by ste mať aj v penzii aspoň 50 percent úspor investovaných v akciách, pretože vám prinášajú výnos vďaka rastu ekonomiky.
V prípade druhého piliera sa objavuje špecifický prístup – aktívne obchodovanie, konkrétne intradenné obchody. Nejde o veľké riziko?
Ako hovoríme o tom, ako by mal byť nastavený dôchodkový systém, ktorý má byť univerzálny pre všetkých, tak určite by sme nemali ľudí hodiť do vody, tak ako sme to spravili v roku 2004, a povedať im: „Vyberte si a plávajte“. Pretože v skutočnosti základný dôchodkový systém vám potom vráti veľmi rozdielne výsledky pre ľudí, čo môže spôsobiť aj politické trenice. Základný systém by mal byť univerzálny. Aby garantoval bez ohľadu na to, či je človek výborný finančný manažér, alebo o tomto nevie, cielený výnos.
My stále v druhom pilieri nemáme cielený výnos, ani sa o to nepokúšame. Čo je obrovská chyba. Univerzálny dôchodkový systém by mal mať predvolenú stratégiu a veľmi dobre urobenú produktovú reguláciu, aby sa vám tam neobjavovali bláznivé finančné tituly, ktoré investujú do garáží v Nepále alebo do niečoho podobného.
Čím ďalej ideme v dôchodkovom systéme – čo znamená, že pridávame zamestnávateľský alebo dobrovoľný rozmer –, tým by mala byť regulácia voľnejšia. Nemala by byť tak úzko zviazaná a mala by umožňovať individuálne možnosti, nastavenie a dokonca aj hranie sa s tými dôchodkovými úsporami.
A intradenná stratégia a druhý pilier?
Ak sa bavíme o veľmi aktívnej, až intradennej stratégii, moje odporúčenie znie: nie v dôchodkovom systéme. A navyše nie pre využívanie chýb, arbitráži alebo nedokonalostí systému, kde na konci dňa ostatní, ktorí to nevyužívajú, trpia alebo sú ukrátení o výnos. Ide o veľký problém a takýto prístup by v akejkoľvek fáze dôchodkového systému nemal existovať.
Keď sa rozhodnete mať dobrovoľné vlastné dôchodkové sporenie, niekde v štvrtom pilieri alebo úplne individuálne sporenie, hrajte sa. Keď si odpálite účet, na ktorom máte tisíc alebo dvetisíc eur, nebude vás to trápiť. Možno iba 15 minút. Problém je, keď už máte 100-tisícové úspory. Tam už jedna chyba znamená, že ďalších 20 rokov budú trpieť. Najmä ak je spôsobená odporúčaním niekoho iného, kto za to nenesie zodpovednosť.
V rámci projektu Oranžová obálka si dokážete zadefinovať očakávaný dôchodok. Povedzme si na príklade človeka s priemernou mzdou, ako to vyzerá v praxi?
Keď ste človek, ktorý celý čas zarábal priemernú mzdu, tak váš dôchodok by sa mal pohybovať na úrovni 52 až 54 percent vašej hrubej mzdy. V čistom je to okolo 72 až 75 percent. Zvýšiť dôchodok z prvého piliera je veľmi ťažké. Jeho výška sa riadi presnými parametrami. Využiť môžete druhý pilier. Na základe zvolenej stratégie vám dokážeme odhadnúť, aký vysoký dôchodok môžete očakávať. Vždy pri tom pracujeme s pozitívnym aj negatívnym scenárom, aby ste mali reálny prehľad o tom, kde sa bude vaša penzia pohybovať. Zároveň vám vždy ukážeme, akú časť vašej poslednej mzdy, teda vašej životnej úrovne, si dokážete dôchodkom pokryť.
Väčšina ľudí je prekvapená, keď zistí, že ich životná úroveň na dôchodku výrazne klesne. K tomuto poklesu dôjde, ale môžete ho ovplyvniť. Skúste si preto nastaviť stratégiu trochu inak: pridajte plyn a zamerajte sa viac na indexové fondy a akcie. Ak sa nebudete držať príliš konzervatívnej stratégie, uvidíte, či je výsledok pre vás akceptovateľný.
Okrem toho máte možnosť dávať do druhého piliera aj dobrovoľné príspevky. Ak to nestačí, doplňte si úspory vlastnými produktmi. Povieme vám, koľko by ste si mali pravidelne prispievať, aby ste dosiahli cielenú mieru náhrady. Ideálne je dosiahnuť 70 percent čistej mzdy, aby ste si udržali životnú úroveň aj v penzii. Úplnou fantáziou je 100 percent, ale počas pracovného života máte náklady napríklad na cestovanie do práce, ktoré v dôchodku už nebudú.
Koľko navyše by si mal takýto tridsiatnik s priemernou mzdou odkladať?
Pre tridsiatnika platia úplne iné pravidlá, pretože prvý pilier už má v sebe redukčné mechanizmy, ktoré mu v budúcnosti nedokážu vygenerovať takú mieru náhrady ako ľuďom, ktorí odchádzajú do dôchodku dnes. Sú tu dva kľúčové faktory. Po prvé, ľuďom, ktorí študovali po roku 2004, sa nebudú započítavať roky štúdia do odpracovaných rokov. Po druhé, v zákone máme zakomponované, že v budúcnosti rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty už nebude sto percent rastu priemernej mzdy, ale len 95 percent.
Druhý pilier mu to dokáže kompenzovať, ak bude mať predvolenú investičnú stratégiu. Ale z prvého a druhého piliera sa dostane na úroveň náhrady pod 50 percent. Tento človek potrebuje zhruba 25 až 30 percent miery náhrady z dodatočného sporenia. Zhruba pri 30 rokoch práce by si mal odkladať sedem až 10 percent zo mzdy.
Dôležité je začať čo najskôr.
Každý rok odkladu sporenia znižuje na konci hodnotu úspor o tri až štyri percentá. Keď by ste mali sporiť 40 rokov a budete si sporiť len 30 rokov, budete mať o tretinu nižší dôchodok. To znamená, že o to viac musíte prispievať. Ak by ste si mali pôvodne odkladať sedem percent, musíte zhruba 10 percent.
Koľko ľudí si to podľa vás uvedomuje?
Nemáme pocit, že by nám to povedali rodičia alebo by nás to učili v škole. Aj zákony, ktoré máme, hovoria: „Začínajte sa zaujímať o svoju penziu päť rokov pred odchodom.“ To je v modernom dôchodkovom systéme neskoro. Mali by sme zmeniť rétoriku. Rozhodnutie nemá prichádzať päť rokov pred odchodom, ale do piatich rokov od vstupu na trh práce.
Ide o dosť silnú zmenu paradigmy. Téma dôchodky je strašne nudná a vy ju potrebujete mladému človeku predať. Dokážete to urobiť iba tak, že mu poviete: „Tvojou úlohou je naháňať toto číslo.“ Ukážeme mu: „Tam sa potrebuješ dostať. A teraz si tu.“
Pokiaľ nerozumiem financiám, aké mám možnosti?
Využite to, čo je štandardizované. Druhý pilier je veľmi štandardizovaný, hlavne ak použijete predvolenú investičnú stratégiu. V treťom pilieri sú tiež rozumne nastavené dôchodkové fondy. Oranžová obálka vám ukáže, koľko si máte prispievať. V prípade, že chcete dodatočne, tam sú už potrebné znalosti. Čítajte, prejdite si online kurzy, skúste tomu venovať rok života. Spoznáte finančné nástroje, burzy, investičné účty. Nezačínajte so zložitými produktami. Choďte po tých základných: akcie a dlhopisy. Tie sú veľmi dobre zabalené do ETF, už tam máte diverzifikáciu.
Pri aktívnej správe portfólií zohrávajú čoraz väčšiu úlohu stroje. Je to budúcnosť?
Strojové učenie pri optimalizácii stratégií je extrémne dôležité. Nie preto, aby vám zlepšilo vlastnú stratégiu, skôr aby vám vychytalo ťažké chvosty alebo čierne labute. Niečo, čo ste vy nevideli, na čo ste nemysleli. A ono sa to naozaj stalo.
V minulosti sa viackrát menil pomer medzi prvým a druhým pilierom. Dokážeme povedať, aký pomer je ideálny, aby mal druhý pilier zmysel?
Nie je možné povedať od stola, aký pomer je ideálny. Neexistuje ideálny dôchodkový systém. Pri jeho dizajnovaní veľa závisí od toho, čo z neho má vyjsť. To je prvá otázka. Koľko by mali ľudia z tohto dôchodkového systému na konci dostávať.
Veľa budúcich mladých bude financovať relatívne málo starých. Nebudem ich teda vystavovať riziku a nepostavím to na prvom pilieri. Mám silný trh práce a rastie počet ľudí, ktorí do systému prispievajú. Ak čelím kríze na trhu práce, to znamená, že budem mať väčší odliv do dôchodku, malý príliv a už nemôžem očakávať vysoké tempá rastu mzdy, tak asi by som sa snažil diverzifikovať. No je veľmi ťažké povedať, aký by mal byť pomer.
Aké sú však odporúčania?
Málo krajín nad tým uvažuje, ale ekonómovia o tom už píšu. Je to takzvaná dynamická zmena pomeru odvodov. Teraz to máme nastavené 14 ku štyrom. Celý život takto platíte.
A existuje systém s rovnakým pomerom 14 ku štyrom, ktorý vygeneruje o štvrtinu vyššie dôchodky, no odvody sú inak prerozdelené v čase. Na začiatku, keď sú ľudia mladí a zarábajú najmenej, všetko ide na súkromné účty do druhého piliera – plných 18 percent. Neskôr sa pomer mení. Sociálna poisťovňa má z toho viac peňazí a vy zarobené viac. Vyžaduje to však veľkú stabilitu. Dynamický pomer odvodov vám vygeneruje omnoho viac na dôchodok.
Pokiaľ hovoríme o druhom pilieri, veľkou témou je aj doživotný dôchodok. V minulosti to bol jeden z dôvodov, prečo politici hovorili o druhom pilieri v negatívnom zmysle.
Na začiatku, keď sa druhý pilier spúšťal v roku 2004, výplatná fáza nebola dobudovaná. Existovali nejaké tézy. Vzorce neboli doladené, no každý si hovoril, že máme na to ešte 15 rokov. Ako sa blížilo obdobie, keď mali odísť prví dôchodcovia, pozreli sme sa na to, ako dlho si tam sporili. Išlo zhruba o štvrtinu či pätinu kariéry a odvody neboli vysoké. Vtedy nastala otázka, načo na takú malú časť ich dôchodku využívať anuity. Preto sa umožnil okamžitý výber. My výskumníci sme dlhodobo poukazovali na to, že v dôchodku nemáte konštantnú spotrebu. Na začiatku ste aktívnejší, míňate viac. Potom príde fáza útlmu a na konci života vám extrémne stúpajú výdavky na zdravotnú starostlivosť.
Preto sme odporúčali, aby sa ľuďom umožnilo vybrať si peniaze naraz. Vznikli tak štyri možnosti: programový výber, okamžitý výber, doživotná anuita a niečo, čo je zaujímavé – perpetuita, teda výnos z investovania. Ak máte rozumne nastavený výnos, tak môžete žiť iba z neho. Pozor, je to extrémne volatilné, jeden rok môžete mať mínus 10 a druhý rok plus 20. Musíte si to vyrovnať v rodinnom rozpočte.
S príchodom silnejších ročníkov žiadateľov o dôchodok z druhého piliera budú komerčné poisťovne odvážnejšie, lebo budú vedieť rozložiť riziko. Môžeme očakávať, že penzie sa budú počítať veľkorysejšie? Alebo existuje riziko, že sa nájde liek na rakovinu a stredná dĺžka dožitia vzrastie o päť rokov?
Hovoríme o riziku dožitia. Už aj Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové schémy EIOPA odporúča automaticky pripočítať prirážku, že sa dožijeme o 15 percent dlhšie, ako sa očakáva podľa úmrtnostných tabuliek. To je prvá prirážka, ktorá znižuje mesačný dôchodok. Druhá vec je, že ak si anuitu nekúpime všetci, ale iba niektorí, poisťovne budú čeliť problému informačnej asymetrie. Čo ak si ju kúpi práve človek, ktorého predkovia sa dožívali sto rokov? Poisťovne budú nútené to naceniť a ponúknuť nižšie dôchodky. Ak zabezpečíme, že si to musia kúpiť všetci, ponuka sa zvýši, ale pri životnej poistke vždy existujú víťazi a porazení.
Pri poistných produktoch platí antidiskriminačná legislatíva, ktorú zapríčinil fakt, že ženy sa dožívali dlhšieho veku, a tak mohli mať lacnejšie poistky. Platí aj pri týchto dôchodkoch. Je to správne alebo by sa mohlo na ľudí hľadieť individuálnejšie?
Náš dôchodkový systém je prísne individuálny. Chceme doň pustiť dedenie, čo otvára individuálny systém kolektívnemu zdieľaniu práv. Chceme to urobiť vo výplatnej fáze. To znamená, že prispievanie nastavujeme individuálne, ale výplatnú fázu kolektívne tak, že dvaja ľudia majú právo čerpať. Logicky sa tým predlžuje doba čerpania, čo vytvára nerovnováhu vo vzorci.
Zaujímavý produkt sú dôchodky, ktoré poberajú dve osoby, kým posledná z nich nezomrie, teda joint anuity, ale ak ich spojíte so sporivou fázou. Je to možné urobiť tak, že keď obaja dosiahnu dôchodkový vek, spoja si úspory a kúpia si jeden dôchodok, ktorý poberajú spolu, kým aspoň jeden z nich žije.
Je to super, ale nesmieme vymýšľať skratky typu pozostalostných a vdovských dôchodkov. Tak to urobili v Českej republike, kde otvorili aj fázu sporenia v prvom a druhom pilieri. Počas prispievania sa delíte o dôchodkové práva. Dvaja ľudia podpíšu pred notárom, že úspory spoja. Ak sa po desiatich, pätnástich rokoch rozídu, vedia, že nasporená suma sa rozdelí na polovicu. Takto vieme vyriešiť aj nižšie príjmové skupiny, kde jeden partner má slabšiu kariéru. Je to dobré, posilňuje to finančné vzťahy v rodinách. Má to veľa benefitov.
Dokážete si predstaviť, že by to na Slovensku mohlo prejsť?
To je politická otázka, ale z finančného hľadiska je to pozitívne, upevňuje to vzťahy. Vplyv na pôrodnosť sa veľmi nepreukázal. Znižuje to tlak na dodatočné sociálne benefity. Rodina je ekonomicky súdržnejšia a dokáže sa o seba postarať.
Opäť sa hovorí o tom, že by sa možno otvoril druhý pilier. Sú v ňom ešte dnes ľudia, ktorým sa to neoplatí?
Ak definujeme „neoplatí sa“ tak, že doživotne čerpaný dôchodok z prvého a druhého piliera by bol nižší, ako keby mali dôchodok len z prvého piliera, áno, takí ľudia tam sú. Nikto sa ich však nespýtal, či sú ochotní vzdať sa časti penzie za iné benefity, napríklad dedenie úspor. Mali väčšinou nesprávne zvolenú stratégiu, investovali príliš konzervatívne.
Predpokladám, že je to na individuálnom posúdení. Každý by sa mal poradiť s odborníkom a rozhodnúť sa.
Určite si to treba prepočítať. Veľa ľudí môže byť napríklad v takej situácii, že bez druhého piliera by dostali osemsto eur, no z oboch pilierov by to bolo 795 eur. Mám im povedať, že sa majú vzdať všetkých úspor a vystúpiť? Alebo im mám položiť doplňujúce otázky, či je ochotný vzdať sa päť eur na dôchodku za to, že časťou úspor môžu disponovať, zanechať ju ako dedičstvo alebo z nej čerpať výnosy? To sú dodatočné otázky.
Je to zložité posúdiť, lebo každý vníma výhody inak. Dôležité je tiež, že ľudia mali možnosť prestúpiť do predvolenej investičnej stratégie, no neurobili to. Tak by mali niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Osobne si nemyslím, že celá spoločnosť má byť zodpovedná za to, že niekto urobil zlé rozhodnutie. Vyvolalo by to morálny hazard, keď som urobil zlé rozhodnutie, niekto ma zachráni, tak to urobím aj nabudúce. Tento signál by sme nemali v dôchodkovom systéme dávať.
