Komplexný výpočet zohľadňuje všetky dane a poplatky v pomere k priemerným mzdovým nákladom. Česi sú na tom lepšie.
Koalícia pripravuje ďalší konsolidačný balíček, v rámci ktorého hľadá aj nové príjmy. Aktuálna miera daňovej záťaže je pritom už dnes vyššia v porovnaní s minulými rokmi. Zamestnanec s priemernou mzdou rozhoduje len o 35,56 percentách peňazí, ktoré si v práci zarobí.
Vyplýva to z výpočtu takzvaného Dňa daňového odbremenenia. Ten pripadá na dnes, teda na 22. augusta 2025. Podľa vlaňajších výpočtov boli Slováci slobodní už 20. augusta.
Výpočet, ktorý realizujú European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika, vyjadruje všetky priame a nepriame dane a poplatky k mzdovým nákladom v prípade priemerného platu. Čísla sú za predchádzajúci rok.
V kontexte debaty o rušení samosprávnych krajov je zaujímavé sledovať, koľko percent daní a poplatkov získavajú ony a koľko štát. A tiež koľko peňazí Slovákov smeruje do Európskej únie.
Ostáva len tretina
Autori pripomínajú, že s obavami sledujú problémy verejných financií a kroky vlády, ktoré čoraz viac obmedzujú podnikateľské prostredie, ekonomický rast a životnú úroveň ľudí.
Zdroj: EIC, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
„Je nanajvýš akútne razantne a dlhodobo ozdraviť verejné financie. To nepriniesli dva doterajšie konsolidačné balíčky vlády. Neriešia podstatu problému verejných financií, robia daňový prievan v peňaženkách ľudí a prenášajú záťaž dočasného riešenia dlhodobého vládneho plytvania na daňovníkov,“ tvrdia autori analýzy.
Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2024 podľa metodiky 63,44 percent k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemerným platom.
Štát tak rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej zamestnancovi. Len nad zostávajúcou tretinou máme kontrolu sami.
Česko je na to o 1,66 percentuálneho bodu lepšie, Rakúsko vykazuje vyššiu záťaž o 0,82 percentuálneho bodu.
Daňová záťaž rastie
Na nasledujúcom grafe vidieť trend dlhodobého zvyšovania záťaže na Slovensku.
Zdroj: EIC, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
„Počas desiatich rokov sa podľa údajov ministerstva financií zvýšili daňové a odvodové príjmy o 22,3 miliardy eur, verejné výdavky o 29,6 miliardy a verejný dlh o 36,8 miliardy, čo aj po očistení o infláciu zodpovedá nárastu o 55 percent v prípade daňovo-odvodových príjmov a výdavkov a 53 percent v prípade dlhu,“ poznamenávajú autori štúdie.
Aj tieto trendy vývoja vo verejných financiách podľa nich potvrdzujú na Slovensku veľké plytvanie a neefektívne spravovanie peňazí daňovníkov verejnou správou.
Pohľad na konkrétneho zamestnanca hovorí, že priemerná mzda vo výške 1524 eur znamená celkové náklady práce 2190 eur. To zohľadňuje aj odvody platené zamestnávateľom. Mesačne si tejto sumy zobral štát cez dane a odvody 1389 eur na mesiac.
Ako vidieť, až 77,2 percenta daní a poplatkov získal štát. Súkromné spoločnosti získali cez administratívne vynútené platby 9,8 percenta, obce necelých 9,8 percenta a VÚC 3,22 percenta. Európskej únii smeruje menej 0,1 percenta vyzbieraných daní a poplatkov.
Zdroj: EIC, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika
Riešením sú limity a pravidlá
Východisko zastavenia výdavkovej expanzie by malo byť podľa autorov analýzy Z EIC a Konzervatívneho inštitútu nastavenie pravidiel a limitov pre objem verejných výdavkov.
Potrebné sú aj pravidlá nedeficitného hospodárenia a brzdenia verejného dlhu ako súčasť širšieho prístupu univerzálnych pravidiel, „ktoré limitujú bujnejúce právomoci politikov a technokratov do životov ľudí“.
Úspory treba podľa nich dosiahnuť zmenami na výdavkovej strane. Ide napríklad o náklady, ktoré by vláda nemala zabezpečovať v slobodnej spoločnosti s trhovou ekonomikou. Príklad je neadresné poskytovanie transferov ľuďom so strednými a vyššími príjmami a subvencie do hospodárstva.
„Súčasťou dlhodobého riešenia by mali byť aj reformy na výdavkovej strane, napríklad dôchodkové, zdravotné a školské reformy či zmeny v sociálnych dávkach a službách zamerané na znižovanie miery nárokov ľudí na peniaze od iných z daní či odvodov a na prenášanie zodpovednosti za ich životné podmienky z vlády na nich,“ uzatvárajú autori.
Teda aby viac rozhodovali o svojich peniazoch.
Metodika Dňa daňového odbremenenia
V prvom kroku autori odpočítali povinné príspevky zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca, sociálne a zdravotné odvody zamestnávateľa aj zamestnanca a daň z príjmov fyzických osôb. Toto zdanenie príjmu odkrojilo v roku 2024 zamestnancovi s priemerným platom 46,2 percent mzdových nákladov.
Následne z priemerných nákladov odrátali miestne dane a iné povinné poplatky, ktoré sa vzťahujú k majetku. Tie predstavovali 1,4 percenta mzdových nákladov.
Potom odpočítali DPH a iné povinné platby viažuce sa k spotrebe, ktoré sú nabalené v cenách tovaru a služieb, teda 14,6 percenta nákladov.
Nakoniec zdanenie podnikania iných, ktoré tiež platia vo vyšších cenách spotrebitelia, teda aj zamestnanci. V roku 2024 predstavovalo 1,2 percenta, pričom jeho súčasťou sú napríklad daň z príjmov právnických osôb, clo, elektronické mýto, daň z poistenia a nový mimoriadny odvod bánk.
