Developer Alto Real Estate, jedného z najbohatších Slovákov Jozefa Oravkina, má veľké plány. CEO spoločnosti Rastislav Valovič prezradil detaily možnej expanzie do Poľska či spolupráce s Pentou.
Jozef Oravkin ako expartner Penty a jeden z najbohatších Slovákov po odchode zo skupiny odštartoval vlastné plány v realitnom biznise. Rozbehol developerskú spoločnosť Alto Real Estate, ktorá mala za minulý rok konsolidovaný čistý zisk vyše 23 miliónov eur a aktíva 680 miliónov.
Aké má developer plány za slovenskými hranicami? Prečo mu je domáce realitné „ihrisko“ už malé? A ako vyzerajú práce na vizuálne najvypuklejšom vežiaku v novom bratislavskom downtowne?
V rozhovore sa dozviete:
- ako napreduje plánovaná spolupráca Penty a Alto Real Estate,
- kedy developer dokončí luxusný vežiak Sky Park Tower,
- koľko stojí prémiový skelet veže,
- či je Sky Park živá alebo polomŕtva štvrť,
- aký zisk a tržby mala firma jedného z najbohatších Slovákov,
- či dozerá na projekty samotný Jozef Oravkin,
- prečo má developer vyhliadnuté v rámci expanzie Poľsko.
Spolupráca s Pentou
Začnime novinkou v bratislavskom novom downtowne, projektom Chalupkova od Penta Real Estate. Výkonný riaditeľ jej slovenskej vetvy Michal Rehák nedávno prezradil, že pri Chalupkovej Alto spojí sily s Pentou. Ako k tomu došlo?
V podstate, keď nad tým uvažujem, sa celý proces začal potom, ako sme odkúpili pozemok od spoločnosti HB Reavis na mieste, kde kedysi sídlila Alza. Penta nadobúdala v tom čase susedný pozemok. Práve v tom období sa medzi nami začala prvá komunikácia a postupné zosúlaďovanie plánov oboch projektov, aj keď je pravda, že v tom období išlo len o technickú koncepčnú spoluprácu.
V akom stave sú rokovania medzi Pentou a Alto? Je to už hotová vec?
Ešte nie, ale ide o pokročilé štádium rokovaní. Nie je ešte všetko dohodnuté, zmluvy nie sú podpísané. Podľa môjho názoru to ešte potrvá nejaký čas.
V akom procese sú samotné diskusie?
Sú to technické rokovania o tom, ako to celé prebehne a ako bude spolupráca vyzerať. Čiže dohadujú sa technické náležitosti.
V rámci projektu by ste mali byť spoluinvestor. Aktuálne sa dohadujete na percentuálnych podieloch?
Najskôr sa musí podpísať zmluva a potom, ak budú obidve strany súhlasiť, budeme informovať o podrobnejších detailoch.
Môžete prezradiť, či sa ráta s tým, že Penta zostane v projekte nadpolovičným vlastníkom?
To môžem potvrdiť, určite áno. Penta si určite aj ponecháva manažérsku kontrolu projektu. Ak sa dohodneme, do projektu vstúpime len z finančnej stránky.
Chalupkova bude administratívno-rezidenčný development. Ako spoluinvestor plánujete spolupracovať na kancelárskej a aj na bytovej časti?
Áno, rokujeme zatiaľ o celkovej spolupráci.
Obe firmy sú si veľmi blízke, a to aj z personálnej stránky. Kto s kým rokuje o možnej spolupráci? Zapája sa do debát aj Jozef Oravkin?
Nie, medzi sebou rokujú jednotlivé tímy – jeden v Pente a druhý v Alto – a dolaďujú spolu jednotlivé detaily. Tento proces si treba predstaviť tak, ako keď prebiehajú akékoľvek profesionálne obchodné rokovania. Nedeje sa to na báze, že rokujú priamo majitelia. Pracuje na tom profesionálny manažment na oboch stranách, ktorý rokovania vedie.
V oboch tímoch a firmách sa takmer všetci poznáte, pochádzate z tej istej spoločnosti. Odráža sa to aj na atmosfére rokovaní? Sú skôr na priateľskej úrovni alebo je to, ako hovoríte, bežný biznis?
Sme bývalí kolegovia, to znamená, že sa vzájomne poznáme, ale aktuálne sú rokovania a vyjednávania vedené na profesionálnej úrovni. Každý skrátka zastupuje svoju stranu.
Je v hre aj variant, že sa nedohodnete a spolupráca padne?
Môže sa stať, že sa nedohodneme na žiadnych parametroch. Keď sa nedohodneme, tak ten obchod nemusí prebehnúť. Vôľa musí byť na jednej aj druhej strane. Musíme nájsť zhodu na všetkých parametroch, ktoré sú pre obe strany dôležité. Keď sa nájde zhoda, máte obchod. Keď sa nenájde, k obchodu dôjsť nemusí.
Percentuálne – proces rokovaní je uzatvorený tak „na 50 percent“?
Myslím si, že už je to ďaleko za 50 percentami.
Foto: archív Alto Real Estate
Sťahovanie
Bude sa teda Alto sťahovať na Chalupkovu?
Naďalej máme záujem. Aktuálne sa nachádzame v štádiu prípravy zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Dôvody sťahovania sú veľmi prozaické. V horizonte troch rokov sme totiž narástli zhruba z 29 ľudí na aktuálnych 80 a stále rastieme.
Pôvodné priestory v Jurkovičovej teplárni sú vám už malé?
Sedíme na dvoch poschodiach a pre chod firmy to nie je úplne ideálne. Priestory v Jurkovičovej teplárni nám už začínajú byť malé a už sa nemáme kam rozširovať. Potrebujeme, ale aj chceme byť v kontakte so všetkými kolegami a mať medzi sebou niekedy aj neformálnu výmenu informácií. Už dlhšie sme hľadali spôsob riešenia tejto otázky.
A čo Sky Park Offices, ktorý patrí do vášho portfólia?
Ten je kompletne na sto percent prenajatý. Zároveň však vieme, že chceme zostať sedieť v území nového downtownu, pretože tu máme našu vlajkovú loď Sky Park Tower a aj ďalšie pre nás veľmi dôležité projekty, napríklad Sky Park Square.
V tomto prípade sa náš dopyt stretol s ponukou Penty a vyskytla sa možnosť sťahovania práve do Chalupkova Offices na podlažie, ktoré nám veľkostne vyhovuje. V podstate máme dohodu o väčšine parametrov nájmu a aktuálne sa rieši spaceplan a konkretizovanie detailov. Pravdepodobnosť dohody je veľmi vysoká.
Koľko štvorcových metrov plánujete obsadiť?
Aktuálne sa na základe spaceplanu rozhodujeme niekde v rozpätí 1 700 – 2 000 štvorcových metrov.
Máte už dohodu na cene za štvorcový meter?
Aktuálny prime rent v Bratislave je 20,5 eura za štvorcový meter. Nájom, ktorý je na stole, tento prime rent ešte prevyšuje.
Kedy sa plánujete sťahovať?
Približne v horizonte jeden a pol roka.
Vlajková loď
V podstate dokončujeme podlažie na úrovni Landererovej ulice. Z hľadiska objektu ide stále o prvé podzemné podlažie, no zo strany parku sa k nemu prichádza z úrovne, ktorá je o jedno poschodie vyššie ako Landererova ulica. Aktuálne máme vybraných partnerov na výstavbu skeletu, partnera na zhotoviteľa fasády a prebiehajú výbery dodávateľov pre ďalšie obchodné súbory v projekte.
Narazili ste počas výstavby na nejaké komplikácie?
Komplikácie sú pri každej stavbe. Jedna z prvých výziev bola vŕtanie suchých vrtov, ktoré budú zabezpečovať kúrenie a chladenie pre vežu. Bolo to pomerne náročné aj z hľadiska objemu a geologických pomerov v hĺbke zhruba 120 metrov pod jamou.
Orientačnú cenu výstavby ste stanovili na 150 miliónov eur. Predraží sa aj pre spomínané komplikácie?
Samotná konštrukcia nie. Vždy máte vytvorenú rezervu na nepredvídané skutočnosti.
Koľko je rezerva pri podobných projektoch?
V takomto štádiu projektu je to zhruba 2,5 až päť percent. V závislosti od veľkosti a náročnosti projektu.
Kedy plánujete kolaudovať?
V druhej polovici roka 2027. Taký máme zatiaľ plán.
Vizualizácia: Pantograph
Prémiové byty
Sky Park Tower ponúkne takmer 400 bytov. Ako sú na tom predpredaje?
Pomerne slušne. Blížime sa k splneniu cieľov predpredaja, ktorý potrebujeme na načerpanie bankového financovania. Aktuálne sme predali takmer sto bytov.
Musím však pripomenúť, že predpredaj máme rozdelený na etapy, a teda máme rozplánované, čo kedy môžeme pustiť do predaja. Doteraz sme sa rozhodli dať do predaja len určitý balík bytov.
Ako sa budú pohybovať ceny za štvorcový meter bytov v Sky Park Tower? V predchádzajúcich vežiach sa cena vyšplhala aj na 10-tisíc eur…
V ponuke máme aj byty, ktorých ceny sa šplhajú k týmto hodnotám. Nehovoril by som však o priemere, máme individuálne stanovené ceny bytov, ktoré sú v predaji zverejnené, a máme pomerne široký rozsah cien.
Na webe máte zverejnené ceny bytov, ale nie všetkých. Ako môže cena narásť pri prémiovejšom byte?
Pri lukratívnejších bytoch priemerná cena atakuje aj 6 600 až sedemtisíc eur za štvorcový meter bez DPH.
Jozef Oravkin si už kúpil byt v predpredaji?
Áno.
Ako sa zapája do stratégie a biznisu firmy? Je aktívny alebo skôr pasívny typ majiteľa?
Jozef je naozaj aktívny v rámci strategických záležitostí. Zaujíma sa o základné smerovanie firmy, víziu a ekonomické výsledky, na manažment necháva dennú operatívu a prevádzku, riešenie problémov súvisiacich s chodom firmy či projektov.
Keď ide o strategické záležitosti, je vždy pri tom. Takmer každý deň je v práci, firme sa venuje aktívne z pozície predsedu predstavenstva spoločnosti.
Je aj veľký fanúšik architektúry a dizajnu, zaujíma sa aj o skutočné detaily projektu. Napríklad typ fasády či štandard bytov, ale aj iné dizajnové riešenia – napríklad spoločných priestorov a podobne. Vždy chce byť pri výberoch štandardov projektov, dáva si záležať, aby sme vybrali klientovi najlepšiu kvalitu.
Testovacia fasáda
Nedávno ste netradične predstavili testovací kus fasády, nainštalovaný na budovu na parkovisku predajne starej Alzy. Laik by povedal, že v čase výkopových prác je testovať fasádu už neskoro. Neprišli ste s testami neskoro?
Nie. Bolo to presne akurát, testovali sme to v momente, keď sme vyberali dodávateľa fasády. Chcem podčiarknuť, že vo vzťahu k železobetónovej konštrukcii tento test nebol dôležitý. Ide tu skôr o overenie detailov, tvarov a farebnosti fasády. Overenie si papierových riešení v skutočnosti s cieľom vychytať posledné chybičky.
Takže test fasády bol skôr zameraný na estetiku a vizuál?
Áno, presne.
Foto: archív Alto Real Estate
Takže technickú otázku konštrukcie už vyriešenú máte?
Áno, je vyriešená technicky správne, to však neznamená, že to je v poriadku aj z estetickej stránky. Potrebujete doriešiť detaily, pozrieť si reálne farebnosti materiálov či to, ako bude vyzerať kontakt materiálov, a odhaliť chyby. Práve tento test nám niektoré chybičky aj odhalil. Tie sme boli schopní opraviť predtým, ako sa začne výroba.
Aké napríklad?
Išlo napríklad o výber farebnosti, upravili sme detail profilu fasády pri lodžii a zmenili sme aj sklenené zábradlie tak, aby lepšie chránilo súkromie budúcich obyvateľov vďaka zvolenej odrazivosti materiálu.
Estetický skelet za 2,5 milióna eur
Trademarkom veží Sky Parku je biely skelet na fasáde. Pri predošlých vežiach vyšiel na približne milión eur. Sky Park Tower je objemovo väčší, tu sa cena pohybuje okolo akého čísla?
Okolo 2,5 až tri milióny eur len za jeho výrobu.
Prečo je taká vysoká? Ide o materiál?
Nie, ide o opakovateľnosť foriem, z ktorej sa jednotlivé kusy vyrábajú. V podstate celý exoskelet musíte mať matematicky nadimenzovaný a vytvorený z nejakého množstva foriem. Tie sa vytvárajú na mieru pre konkrétnu časť tohto exoskeletu. Až potom sa táto forma vypĺňa materiálom, ktorý vidíte na stavbe.
Čiže aj táto forma si vyžaduje určitý náklad, napriek tomu, že ju vo výsledku nevidíte. Jedna vec sú teda štvorcové metre samotného exoskeletu a druhá zase opakovateľnosť jednotlivých dielov podľa počtu foriem. Tretia vec je, že vo svete sa podobný exoskelet využíva ako nosný prvok. U nás ide o estetický a dizajnový prvok.
Hovoríte, že ide o estetický dizajnový prvok v hodnote 2,5 milióna eur. Je múdre v čase, keď firmy zavádzajú konsolidačné opatrenia a keď sa uťahujú opasky, míňať na prvok plniaci len estetickú funkciu?
Už pri vzniku Alta sme si povedali, že chceme v stredoeurópskom meradle robiť výnimočné veci. Sky Park Tower je stavba, ktorá by sa podľa mňa nestratila ani v Paríži, Londýne či inej svetovej metropole. Ide o našu víziu prinášať veci, ktoré nie sú ľahké, sú vyslovene náročné. Napríklad v stredoeurópskom meradle použiť podobný exoskelet za 2,5 milióna eur náročné určite je.
A to je výzva urobiť projekt, doladiť ho tak, aby sme si mohli dovoliť urobiť aj v našich končinách prvotriednu kvalitu v dizajne za patričné náklady. Garantujem vám, že bez správneho inžinierskeho prístupu to pokojne mohlo stáť aj šesť miliónov eur.
Ako vy osobne vnímate štvrť Sky Park?
Keď som sa po týchto uliciach prechádzal v minulosti, robila sa príprava územia pred prvými troma vežami a pamätám si všetky tie staré nevyužívané budovy. Musím povedať, že celá oblasť, nielen Sky Park, prešla obrovskou premenou. Naozaj tu vzniká nové centrum Bratislavy.
To, čo sa tu vytvorilo za desať rokov, je neuveriteľné. Keď sem prídu zahraniční hostia, čudujú sa, akým progresom celá lokalita prešla. Osobne to považujem za zázrak.
Je podľa vás Sky Park živá štvrť?
Cez týždeň tu vidíte rôzne aktivity, detské ihriská sú obsadené. Myslím si, že štvrť je živá.
Živá štvrť?
Je to môj názor, neviem, či na to máte nejaké štatistiky. Cez pracovný týždeň lokalita naozaj žije zamestnancami kancelárií, ale cez víkend akoby štvrť bola menej pulzujúca. Premýšľali ste pri výstavbe aj nad týmto prvkom? Ako docieliť, aby Sky Park žil komunitným životom a nebol síce moderná, ale polomŕtva štvrť?
Musíme si povedať, že štvrť stále nie je dokončená. Keď skolaudujeme Sky Park Tower a celú lokalitu otvoríme aj smerom na Landererovu, celé to vyznie úplne inak. Keďže je štvrť stále vo výstavbe, stále tu vznikajú ešte rôzne bariéry, ktoré po skončení prác vymiznú.
Po dostavbe a dokončení všetkých retailových a parkových priestorov sa štvrť Sky Park nadýchne a ešte viac sa prejaví z pohľadu života. Ale nemyslím si, že to je v súčasnosti také zlé, ako naznačujete. Ako firma sa snažíme podporovať práve komunitný život rôznymi akciami. Spomeniem napríklad letné kino, ktoré aktuálne organizujeme a má veľký úspech.
V čase, keď Penta stavala prvú etapu štvrte, orientačne vyčíslila hodnotu výstavby na 420 miliónov eur. Koľko bude stáť druhá fáza pod vašou réžiou? Konkrétne štvrtá veža Sky Park Residence, Sky Park Tower a Sky Park Square…
Sky Park Tower a štvrtá veža sú dokopy na úrovni 200 až 210 miliónov eur.
A Sky Park Square?
Sky Park Square je ešte vo vývoji a do týchto nákladov ho nepočítam, tam sa náklady ešte upravujú.
Development vedľa Národnej banky Slovenska
Prejdime k ďalším projektom. V akom stave je aktuálne development Florian (vedľa budovy NBS a Slovenského rozhlasu – pozn. red.)?
Na jeseň chceme začať kolaudovať prvú etapu. Na konci septembra a začiatku októbra uvidíte už kompletne hotovú fasádu. Vnútri sa budú ešte finišovať určité detaily, ale na jeseň chceme vstúpiť do kolaudačného konania s tým, že začiatkom budúceho roka by sme chceli odovzdávať byty.
A čo ďalšie etapy? Fáza dva a fáza tri?
Fáza dva sa bude kolaudovať podľa plánu na prelome rokov 2027/2028. Na druhú fázu máme právoplatné stavebné povolenie. V lete sme začali výkop jamy, sme prakticky na začiatku.
A tretia?
Tretia fáza závisí od zmien a doplnkov územného plánu, kde sme zaradení v ďalšom štádiu. Tie by mali ísť podľa posledných informácií na schvaľovanie do mestského zastupiteľstva okolo marca alebo apríla budúceho roku.
Aká je celková cena výstavby?
Závisí to práve od schválenia zmien a doplnkov územného plánu, no bude sa to hýbať niekde na úrovni 100 až 120 miliónov eur.
Foto: Archív Alto Real Estate
Pozemok od Slovnaftu
Podľa minuloročnej výročnej správy Alto ste informovali o kúpe pozemkov, ktoré premeníte na skladové priestory s názvom Store.to. Pozemky ste kúpili od Slovnaftu…
Áno, ide o územie, ktoré bolo v minulosti zasiahnuté ekologickou haváriou. Slovnaft ho musel približne desať rokov sanovať a celé toto obdobie zostávalo nevyužité. My sme ho odkúpili s cieľom priniesť doň nový život.
Spomínate ekologickú haváriu. Pozemky už možno využívať?
Áno, je to v poriadku. Územie sa sanovalo vyše 10 rokov a štátne inštitúcie vyhlásili, že sanácia bola úspešne ukončená.
Za akú cenu vám Slovnaft územie predal?
Sme viazaní mlčanlivosťou, cenu nemôžem prezradiť. Bola však primeraná stavu pozemku a bola trhová.
Sklady budú stáť v roku 2026?
Áno, aktuálne sme začali so zemnými terénnymi prácami, ktoré máme povolené. Momentálne čakáme na vydanie stavebného povolenia na výstavbu samotných hál. Chceli by sme začať s výstavbou na jeseň, možno v zime – podľa toho, ako dostaneme povolenia. Plán je mať výstavbu hál hotovú budúci rok.
Aká bude metráž samotných skladov?
Pôjde o tri haly s celkovou rozlohou 27-tisíc štvorcových metrov.
Aké bude ich využitie?
Pôjde o menšie predajné skladové jednotky. V podstate ide o prevládajúci segment „last mile“. Nepôjde o veľkú logistiku, ale o malé jednotky s rozlohou od 800 až do 1 500 štvorcových metrov, v prípade požiadavky aj viac.
Jednoducho povedané, e-shop potrebuje priestor, kam prevezie tovar z veľkých skladov, ešte predtým než ho rozdistribuuje do balíkomatov. Presne na to slúžia naše priestory. Niektoré jednotky môžu zároveň slúžiť aj na priamy predaj alebo menšiu výrobu. Na jednom mieste tak môže byť kancelária, sklad aj jednoduchá výroba.
Prečo práve tento segment?
Nazýva sa to aj prímestská logistika a vo svete tento segment funguje práve pri veľkých metropolách. Na veľké logistické haly si skrátka netrúfame, tento segment je obsadený veľkými a skúsenými hráčmi, ktorí to robia dlhé roky. Robia to vo veľkom a to nie je niečo, čo by nás veľmi lákalo. Identifikovali sme, že prímestská logistika je presne to, čo v Bratislave nie je dostatočne zastúpené.
Preto sme sa to rozhodli vyskúšať. Je to vetva firmy, ktorá v prípade veľkého úspechu z developerského pohľadu narastie na maximálne 10 percent hodnoty developerskej časti firmy.
Máte už prvých záujemcov o priestory?
Rokovania prebiehajú s niekoľkými, ale, samozrejme, všetci čakajú, kým bude schválené stavebné povolenie a kedy sa začne stavať.
Ruka v ruke s TAM
Pozrime sa na vašu spoluprácu s Tatra Asset Management, spolu vlastníte niekoľko projektov. Alto plní úlohu správcu a TAM úlohu finančného partnera. Prečo ste prikročili k podobnému partnerstvu?
Videli sme veľký zmysel v uzatvorení strategického partnerstva s najväčším správcom podielových fondov na Slovensku. Vnímali sme to ako pridanú hodnotu. Pri našich projektoch sme získali partnera a zároveň si rozšírili portfólio.
Partnerstvo sa začalo už v roku 2023, keď ste od TAM odkúpili 60 percent projektov CBC 3, 4, 5. Za akú sumu ste podiel odkúpili?
Sumu, žiaľ, zverejniť nemôžem, z dôvodu mlčanlivosti, ale bola trhová.
Následne ste odpredali 33 percent TAM v projektoch Digital Park a Sky Park Offices…
Áno.
Podľa výročnej správy ste podiel predali v hodnote vyše 50 miliónov eur. Zároveň ste však predaj podielu TAM dorovnali o sedem percent…
Tak je, aby to bolo v rovnakom pomere, čiže 60:40.
Za akú cenu ste predali kompletný podiel aj so spomínanými siedmimi percentami?
Sumu, žiaľ, opäť zverejniť nemôžem, kvôli mlčanlivosti, ale aj tu bola dohodnutá trhová cena.
Plánujete s TAM rozbehnúť ďalšie partnerstvá?
Aktuálne prebiehajú diskusie. Rozprávame sa na rôzne témy. Nepovedal by som však, že je v hľadáčiku konkrétny projekt. Máme rozdebatované obchodné prípady, ktoré by mohli byť zaujímavé pre obe strany.
Môžete konkretizovať?
Pokiaľ nie je všetko dohodnuté, nebudeme uvádzať detaily obchodu.
Foto: Archív Alto Real Estate
Zisk 23 miliónov eur
Podľa konsolidovanej závierky ste v čistom zisku výrazne poskočili. V roku 2023 ste mali zisk okolo ôsmich miliónov, minulý rok vyše 23 miliónov. Ako sa to podarilo?
Ako hovoríte, ide o konsolidovaný výsledok, ktorý hovorí o výsledku správy nehnuteľností a vlastníctva nehnuteľností spolu s developmentom. Zároveň pod tento výsledok patrí aj predaj bytov vo štvrtej veži Sky Parku. Dôležité je však povedať, že účtujeme v metodike IFRS, čo znamená, že u nás sa reálne zisk z bytov premieta do výsledkov až v momente, keď predaj reálne uskutočníte.
Existuje totiž aj iný prístup, kde si robíte trhové ohodnotenie konkrétnych projektov na konci každého roka prostredníctvom valuátorov. My to tak pri bytových projektoch nerobíme. V podstate celý bytový developerský projekt účtujeme počas celej jeho životnosti od zásob až do momentu, kým sa neuskutoční reálny predaj a zinkasujú sa finančné prostriedky. Aj z tohto dôvodu bol náš zisk v minulom roku vyšší. Odovzdali sme totiž väčšinu bytov vo štvrtej veži Sky Parku.
Preto rátate v roku 2025 s menším ziskom?
Buď bude rovnaký ako za minulý rok, alebo o niečo nižší.
Aký ste mali za minulý rok obrat?
Na úrovni 104 miliónov eur.
Smer Poľsko
Chystáte na Slovensku aj ďalšie projekty?
Pracujeme na viacerých akvizíciách v Bratislave, ale rovnako o konkrétnostiach budeme informovať, až keď sa obchody podarí zrealizovať.
Máte v pláne expandovať mimo Slovenska?
Aktívne sme začali posledný polrok pozerať aj po zahraničí.
Prečo?
Súvisí to s tým, že z hľadiska Slovenska sme situovaní jedine v Bratislave a zatiaľ neuvažujeme o rozšírení do iných miest. Zisťujeme, že trh v Bratislave bude aj z pohľadu nášho podielu obmedzený. To znamená, že môžete postaviť bytov, koľko len chcete – počet, ktorý ročne predáte, sa však v Bratislave stabilizuje.
Keďže pôsobíme zatiaľ iba v segmente prémiového bývania, kde máme asi 20-percentný podiel z pohľadu predaja, nepredpokladáme, že by sa predaje zdvojnásobili alebo strojnásobili. Pri veľkosti našej skupiny to znamená, že ak chceme dodržiavať isté ekonomické kritériá fungovania, musíme hľadať aj priestor na expanziu, vrátane expanzie do zahraničia.
Ktorú krajinu máte v hľadáčiku?
Budem úprimný, aktuálne veľmi diskutujeme o Poľsku.
Ktoré lokality?
Hlavné mesto, Varšava.
Bratislava nestačí
O aký typ projektu máte záujem? Rezidenčný alebo administratívny?
Aktuálne sme v rovine mapovania lokálnych hráčov a príležitostí, ktoré tam reálne vznikajú. Ešte to nie je na úrovni, že presne segmentujeme, či pôjde o bývanie, administratívu alebo čokoľvek iné. Analyzujeme trh a miestne podmienky – predsa len ide o prvú expanziu, ktorú by sme robili mimo Slovenska. Tú môžete urobiť jedine na základe dôkladnej analýzy. Aktuálne hlavne analyzujeme, analyzujeme, analyzujeme.
Čo vás na Poľsku najviac láka?
Veľkosť a absorpcia trhu vo Varšave. Z pohľadu počtu predaja bytov sa napríklad v Bratislave dá podľa expertov predpokladať, že celkový predaj sa stabilizuje niekde okolo 500 až 700 bytov za kvartál. Vzhľadom na veľkosť Bratislavy a demografiu nepredpokladáme, že sa odhadovaný počet bytov môže kvartálne prudko navýšiť.
Objem projektov, ktoré úspešne uvediete na trh a aj úspešne predáte, je limitovaný. Z pohľadu biznisu musíte riešiť aj tieto otázky, a preto potrebujete expandovať na trhy, kde absorpcia môže byť potenciálne väčšia.
Nelákala vás aj Česká republika? Penta je výrazne aktívna práve v Prahe…
Uvažovali sme aj týmto smerom, ale myslím si, že Praha aktuálne patrí viac lokálnym hráčom ako cezpoľným. Uvažujem tak podľa toho, akí sú v Prahe aktívni aj iní slovenskí developeri. Snažia sa v Prahe preraziť, no väčšinou sa im nedarí dosahovať dynamiku lokálnych. Preto sme sa zatiaľ pozerali skôr na iné trhy. Ale do budúcnosti to nevylučujeme.
