Mnoho európskych firiem prestáva zvládať rýchlu zelenú transformáciu vytýčenú úradníkmi od stola a v praxi pomaly opúšťajú svoje emisné ciele. Zmenu cítiť aj v bankovom sektore.
Britská banka Barclays nedávno opustila iniciatívu Net-Zero Banking Alliance (NZBA), združujúcu veľké svetové banky, ktoré majú úverové linky nasmerovať najmä do zelených projektov a pomôcť tak naplniť svetové klimatické ciele stanovené parížskou dohodou. Len pár týždňov predtým ju opustila vôbec prvá európska banka HSBC.
Že alianciu Net-Zero v úvode roka opustili americké banky, nie je pri vláde Donalda Trumpa v ničom prekvapujúce. Že sa jej však vzdávajú aj tie európske, je jedným zo signálov, že sa diskurz o napĺňaní zelených cieľov posúva aj na starom kontinente.
Téma, že Európa zaradila zbytočne rýchle tempo v transformácii na zelenú energetiku, sa čoraz častejšie rozoberá nielen v kuloároch, ale už aj za zatvorenými dverami rokovacích miestností vedenia veľkých európskych firiem a čím ďalej tým viac „prebubláva“ aj do verejného priestoru.
Biznis totiž musí byť vo svojich vyjadreniach vzhľadom na závislosť od financovania od bánk a investorov zdržanlivejší.
Ako drogový díler
O tom vedia už mnoho rokov svoje napríklad veľké uhoľné skupiny. „V banke si pripadám ako drogový díler,“ hovoril Forbesu už pred štyrmi rokmi energetický miliardár Jan Dienstl, biznisový partner šiesteho najbohatšieho Čecha Pavla Tykača, vlastniaceho v Česku hnedouhoľnú skupinu Sev.en.
Forbes Česko / Anna Kovačič
V tomto smere sa pre nich zatiaľ príliš nezmenilo, uhlie už však prestáva byť škaredým slovom.
„V roku 2020, keď som do vedenia firmy nastúpil, som sa vôbec bál vysloviť, že robíme niečo s uhlím. To sa zmenilo v roku 2022, s príchodom energetickej krízy, keď sa ceny plynu razantne zvýšili,“ uviedol k tomu v júnovom rozhovore predseda Dozornej rady Sokolovskej uhelnej Pavel Tomek. V prístupe bánk však uhoľný biznis žiadne úľavy nenachádza.
Banky aj ťažiari
V ďalších sektoroch ekonomiky cítiť oveľa viac, že skrutky bazírovania na ESG, jednom z nástrojov, ktoré majú pomôcť k naplneniu klimatických cieľov, sa v európskom biznise zľahka uvoľňujú. A čoraz viac korporácií je k tomuto uvoľňovaniu ochotných prispieť.
Konkrétnym príkladom nie je len odchod európskych Barclays a HSBC z Net-Zero Banking Alliance. Máme tu aj rozhodnutia ďalších firiem z posledných mesiacov a rokov.
V októbri zrušil britský ťažiar BP záväzok znížiť ťažbu ropy a zemného plynu o štyridsať percent do roku 2030 a namiesto toho sa, naopak, sústreďuje na zvýšenie produkcie fosílnych palív. Okrem toho obmedzil plánované ročné investície do rozvoja obnoviteľných zdrojov z pôvodných 3,75 miliardy libier na iba šesťsto miliónov libier.
Od Shellu až po automotive
Podobný krok urobil holandský Shell, ktorý zrušil cieľ 45-percentného zníženia ťažby fosílnych palív do roku 2035 a zároveň zvoľnil v znižovaní svojej uhlíkovej stopy do roku 2030 z plánovaných dvadsiatich percent oproti súčasnému stavu na terajších pätnásť.
Talianska energetická skupina Eni je pod tlakom žalôb, ktoré na ňu podal Greenpeace. Organizácia požaduje zníženie emisií skupiny v tejto dekáde o 45 percent.
TASR/AP
Eni síce vo svojich emisných cieľoch zatiaľ neoznámilo ústupky, na rok 2030 však plánuje vyšší objem ťažby fosílnych palív, než by vyhovovalo dokumentu IEA Net Zero Scenario. Zároveň mierne znížilo objem ročných investícií do rozvoja obnoviteľných zdrojov.
Ďalším príkladom sú európske automobilky, ktoré postupne znižujú ambície v elektromobilite a fosílne motory pre mnohé z nich už tiež nie sú hanlivým slovom. Odklon od dekarbonizácie, procesu dôležitého pre napĺňanie klimatických cieľov, je dnes silný aj v európskych oceliarňach.
ArcelorMittal odložil investície do zelenej ocele v Európe pre neisté prostredie európskych regulácií, svoje plány na dekarbonizáciu za tri miliardy eur prehodnocuje aj nemecký ThyssenKrupp, v ktorom drží podiel český miliardár Daniel Křetínský.
Železiarne vidia posun
Podobná situácia je aj v Česku, kde Třinecké železárny, patriace do skupiny Moravia Steel, oznámili čiastočný odklad investície celkovo za jednu miliardu eur do zelenej transformácie. Jej hlavným symbolom má byť elektrická oblúková pec, zatiaľ sa však bude len nahrádzať uhoľný kotol novým plynovým zdrojom. Kapitáni biznisu dnes však tiež potvrdzujú, že prísne investičné pravidlá súvisiace so zelenou transformáciou sa uvoľňujú.
„Trochu sa to mení, pozorujem to napríklad v prístupe bánk. Defence predtým bolo škaredé slovo, predtým sme museli bankám veľa preukazovať, či naše výrobky nemieria do tohto segmentu, dnes už to také prísne nie je,“ uviedol v júni pre Forbes na komornom stretnutí s novinármi šéf Moravia Steel Petr Popelář.
„Cítime posun rétoriky smerom k racionálnejšiemu uvažovaniu,“ dodal. „Vnímame tú premenu,“ povedal taktiež v júni počas rozhovoru pre Forbes predseda dozornej rady skupiny Sokolovská uhelná Pavel Tomek. „Je potrebné si v tejto chvíli oddeliť politické ciele od cieľov, ktoré sú dané reálnosťou, racionálnym prístupom a evolúciou skôr než politickou ideológiou,“ dodal.
Politika (r)evolúcie
Možno očakávať, že téma sa už čoskoro dostane na najvyššie politické úrovne, a to nielen v rámci jednotlivých štátov, ale celej EÚ. Príkladom je nedávne rozhodnutie poľského ústavného súdu, ktorý s odkazom na suverenitu krajiny odmietol dodržiavanie klimatických predpisov EÚ. To sa, samozrejme, bude skôr či neskôr riešiť aj v najvyšších poschodiach EÚ a rozhodnutie Poľska potom môže v ďalších európskych štátoch iniciovať mnoho malých ohnísk, ktoré sa následne môžu spojiť do veľkého požiaru.
„Myslím, že túto tému v Česku nadhodí množstvo odvetvových komôr. Diskusie sú a ja priznám, že sa určite radi pripojíme k akejkoľvek iniciatíve tohto charakteru,“ uviedol k tomu Tomek zo Sokolovskej uhelnej. Nejde však len o biznis. S očakávaným príchodom emisných kvót pre domácnosti sa začína obracať aj pohľad občanov na rýchle tempo zelenej transformácie.
Svoju nevôľu môžu vyjadriť vo voľbách a frustrovaní potom môžu do vlád dotlačiť aj krajné politické strany. Európa tak vo svojich prísnych klimatických plánoch nestráca len spojencov, ale pomaly sa začína názorovo polarizovať. Polarizácia však vychádza najmä z politických predstáv, ktoré reálny svet z viacerých dôvodov zatiaľ nedokáže napĺňať.
Názor vedcov
Vedci sa medzitým zhodujú, že klimatická kríza postupuje rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo. Svet mieri k otepleniu o 2,5 až 2,9 stupňa do konca storočia, ak štáty zásadne nezmenia svoje emisné politiky. Podľa Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) je pritom nutné udržať oteplenie pod hranicou 1,5 stupňa, aby sa predišlo najhorším dôsledkom: extrémnemu suchu, záplavám, kolapsu ekosystémov i ohrozeniu globálnej bezpečnosti.
Aktuálne trendy však ukazujú, že súčasné opatrenia nestačia.
Autor článku Jan Strouhal je redaktor Forbes.cz
