Nemecká miliardárska rodina Reimannovcov, ktorej holdingová spoločnosť JAB vlastní značky ako Krispy Kreme, Panera Bread a Pret a Manager, priznala, že jej predkovia z nacistického režimu profitovali a využívali ľudí na nútené práce.
Toto potvrdenie prišlo po tom, čo nemecké noviny Bild oznámili, že Albert Reimann starší a jeho syn Albert Reimann mladší, obaja dnes už zosnulí, boli aktívni v nacistickej strane a počas druhej svetovej vojny využívali ruských civilistov a francúzskych zajatcov na nútené práce.
Príbehy slávnych aj obyčajných ľudí, ktorí zmenili svet. Toto sú top biografie
Rodinu tvoria štyri miliardárske deti Reimanna mladšieho, pričom každé z nich vlastní majetok vo výške približne 3,7 miliardy amerických dolárov. Podľa jej hovorcu Petera Harfa plánujú títo potomkovia darovať 11 miliónov dolárov nejakej „vhodnej organizácii“.
Harf taktiež tvrdí, že rodina ešte v roku 2014 poverila nemeckého historika Paula Erkera, aby zistil väzby jej predkov na nacistický režim. Ten na tomto projekte stále pracuje, podľa hovorcu by to však nemalo trvať dlhšie ako do roku 2020.
Päť najlepších reportážnych knižiek podľa kritikov. Vyhrávajú Poliaci
Rodina Reimannovcov však ani zďaleka nie je jediná, ktorá sa zapájala do nacistických aktivít a profitovala z nacistického režimu. Viac ako tucet európskych miliardárov, ktorých obchodné korene siahajú až do obdobia druhej svetovej vojny, malo vzťahy s nacistami.
„Tieto odhalenia nie sú vlastne prekvapením. V roku 1944 bola jedna tretina pracovnej sily v Nemecku tá nútená. To znamená, že takmer každá spoločnosť, ktorá v tom čase niečo vyrábala, bola zapojená do vojnového hospodárstva,“ hovorí nemecký historik Roman Köster. „Od roku 1942 bolo pre nemecké podniky komplikované zachovať výrobu, pričom by sa pritom nezaplietli s vojnovým režimom.“
Ďalej dodáva, že zistenia novín Bild vzhľadom na rodinu Reimannovcov sú závažnejšie oproti iným prípadom v tom, že u nich išlo o zneužívanie a zlé zaobchádzanie s pracovníkmi. Hovorca rodiny však tvrdí, že Albert Reimann starší a jeho syn Albert Reimann mladší nikdy osobne týchto pracovníkov nenapadli a ani im neublížili.
Mnoho miliardárskych spoločností dnes otvorene priznáva predchádzajúce väzby a ospravedlňuje sa za ne, no peňažné dary sú raritou. „Postupom času je čoraz ťažšie vzniesť legálny nárok na odškodnenie, keďže navrhovateľ musí predložiť presvedčivý dôkaz, že ho predkovia dnešných majiteľov firiem skutočne okradli,“ ozrejmuje Karthik Ramana, profesor obchodnej a verejnej politiky na Oxfordskej univerzite.
Ako miliardár a zakladateľ značky Ikea Ingvar Kamprad povedal pre Forbes v roku 2000 o jeho väzbách na nacistickú stranu počas dospievania: „Možno ste aj vy urobili v mladosti niečo, o čom teraz veľmi dobre viete, že to bolo hlúpe. Prečo som toto bláznovstvo neodhalil v minulosti sám? Odpoveď je jednoduchá. Obával som sa, že by to ublížilo môjmu biznisu.“ Kamprad vlani zomrel a jeho traja synovia, všetci miliardári, zdedili časť impéria Ikea, ktoré je vinou jeho zakladateľa taktiež spájané s nacizmom.
Podniky však nevyužívali len nútenú prácu. „Zmluvy s nacistami neboli ničím nezvyčajným pre exkluzívny okruh podnikateľov, ktorí boli v priateľskom kruhu s vedúcimi predstaviteľmi SS alebo mali iné kontakty,“ vraví Christopher Kopper, nemecký profesor ekonómie a obchodnej histórie.
Jednou z takýchto firiem bola kozmetická značka L’Oréal, ktorá prosperovala počas tretej ríše. Dnes v nej väčšinu akcií vlastí Françoise Bettencourt Meyers, najbohatšia žena sveta s majetkom vo výške 53,3 miliardy dolárov, ktorá zdedila takmer 50 miliárd práve zo spomínanej kozmetickej značky. Francúz Eugène Schueller, zakladateľ značky L’Oréal a starý otec Bettencourt, bol údajne známy antisemita.
Ďalším spôsobom, akým podniky profitovali z vojny, bolo využívanie zajatcov a väzňov z koncentračných táboroch na prácu. Rodina Quandtovcov, ktorá je najväčším akcionárom nemeckej automobilovej spoločnosti BMW a do ktorej patria miliardár Stefana Quandta (majetok v hodnote 17,3 miliardy dolárov) a Susanne Klatten (majetok v hodnote 20,1 miliardy dolárov), mala rovnako väzby s nacistami.
Rodinný patriarcha Günther Quandt a jeho syn Herbert (starý otec a otec Stefana a Susanne) podľa dokumentu Das Schweigen der Quandts zamestnávali v rodinných továrňach počas obdobia tretej ríše okolo 50-tisíc otrockých robotníkov z nacistických koncentračných táborov.
Avšak aj tí obchodníci, ktorí boli proti nacistom, sa rozhodli pre nich radšej pracovať, ako by mali prísť o svoje podnikanie či ohroziť seba a svoju rodinu. Kopper a Köster poukazujú na podnikateľa Roberta Boscha.
„Som rád, že Židia, Turci a budhisti sa môžu klaňať vlastným bohom a modlám. A ak sú to dobrí ľudia, tak ich mám rád,“ napísal Bosch v roku 1885 v liste svojej snúbenici. Práve on bol zakladajúcim členom Verein zur Abwehr des Antisemitismus, organizácii venujúcej sa boju proti antisemitizmu.
„Bosch a niektorí manažéri boli striktne proti Hitlerovi a dokonca podporovali skupiny odporu,“ vraví Köster. „Napriek tomu však bola spoločnosť zapojená do vojnového hospodárstva a zamestnávala tisíce nútených pracovníkov a veľmi často s nimi nezaobchádzala dobre.“
Aj keď prípad rodiny Reimannovcov môže byť znepokojujúci, tak by bolo hlúpe veriť, že ide o zriedkavú vec. Niekoľko bohatých európskych rodín a niektoré významné spoločnosti, ktoré fungujú dodnes, majú históriu poznačenú vzťahom s nacistickým režimom. „Bol by problém hľadať „nevinné“ firmy, ktoré v tom čase existovali,“ dopĺňa Köster.
Autorka Madeline Berg píše pre Forbes.com o bohatých ľuďoch.
Našli ste chybu? Napíšte nám na editori@forbes.sk
