Odborníci na AI odišli zo spoločnosti Meta pre chaotickú firemnú kultúru a chýbajúcu víziu. Zuckerbergov tím je teraz podľa konkurencie slabý a problém nevyriešil ani jeho expresný nábor nových ľudí.
Meta bola plná špičkových odborníkov na umelú inteligenciu. Teraz však o nich prišla. Roky predtým, ako Mark Zuckerberg spustil svoju ostro sledovanú náborovú vlnu, zamestnávala špičkových výskumníkov a inžinierov. Tí z nej však neskôr odišli a založili významné AI firmy – zakladatelia firiem Perplexity, Mistral, Fireworks AI či WorldLabs pochádzajú práve z AI laboratória materskej spoločnosti Facebooku.
A keďže boom umelej inteligencie posunul vývoj k ešte schopnejším modelom, čoraz viac odborníkov zamierilo ku konkurencii – k OpenAI, Anthropicu alebo Googlu.
V súčasnosti je Meta pri nábore špičkových výskumníkov v oblasti umelej inteligencie na vedľajšej koľaji. Niektoré najväčšie firmy v oblasti AI zo Silicon Valley tvrdia, že väčšina expertov z Mety až do nedávnej vlny náboru nespĺňala ich kritériá.
„Možno by sme mali záujem o niektorých nových ľudí, ktorých Mark teraz najíma. Ale tí, ktorí tam boli predtým, nás už dávno nezaujímajú,“ povedal pre Forbes jeden z vedúcich pracovníkov poprednej spoločnosti zaoberajúcej sa umelou inteligenciou.
Google od jesene 2024 prijal iba menej než dvadsať zamestnancov z Mety, uviedol zdroj oboznámený s náborovým procesom firmy. Za rovnaké obdobie pritom celkovo prijal stovky výskumníkov a inžinierov. Existuje vraj „presvedčenie, že v spoločnosti Meta už nie je veľa talentov, ktoré by stálo za to najať“. Google sa k tejto záležitosti nevyjadril.
Miliardové ponuky
Zuckerbergova zúfalá snaha prilákať ľudí z OpenAI či Thinking Machine Labu, mladého startupu vedeného bývalou technologickou šéfkou OpenAI Mirou Muratiovou, je teda pochopiteľná. Zakladateľ Facebooku sa snaží nových zamestnancov nalákať na ponuky za stovky miliónov dolárov a prísľuby takmer neobmedzeného výpočtového výkonu.
Podľa denníka The Wall Street Journal ponúkol Zuckerberg najmenej dvom ľuďom odmenu presahujúcu miliardu dolárov rozloženú na niekoľko rokov. Údajne tiež naverboval najmenej osemnásť výskumníkov z OpenAI. Mnohí ho však odmietli s tým, že inde má ich práca väčší dosah a očakávajú tiež vyššie výnosy zo svojich kapitálových podielov.
„Meta je niečo ako Washington Commanders z NFL medzi technologickými firmami,“ opísal pre Forbes jeden z AI lídrov spôsob, akým tím zháňa voľných hráčov. „Šialene prepláca priemerných vedcov v oblasti umelej inteligencie a verejnosť si potom myslí, že sú najlepší na svete len preto, že dostávajú toľko peňazí.“
Meta dôrazne poprela, že by mala problémy s odborníkmi na umelú inteligenciu alebo s ich udržaním. „Skutočné fakty tento príbeh jednoznačne nepotvrdzujú, ale to nebráni anonymným zdrojom s vlastnou agendou, aby ho posúvali ďalej, alebo Forbesu, aby ho uverejnil,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Ryan Daniels.
Zdroj: Meta
Šéf spoločnosti Anthropic Dario Amodei povedal, že hovoril so zamestnancami svojej spoločnosti, ktorí dostali ponuky od Mety, ale odmietli ich. Zároveň dodal, že jeho spoločnosť nebude pre ponuky prehodnocovať mzdy.
„Keď si Mark Zuckerberg hodí šípkou a trafí vaše meno, neznamená to, že by ste mali dostať desaťkrát vyšší plat ako človek vedľa vás, ktorý je rovnako schopný a talentovaný,“ povedal minulý mesiac v podcaste Big Technology. Anthropic sa k tejto záležitosti nevyjadril.
Zamestnancov si nedokážu udržať
Podľa májovej správy investičnej spoločnosti SignalFire má Anthropic 80-percentnú mieru udržania zamestnancov, čo je najviac zo všetkých špičkových laboratórií. Údaje zahŕňajú všetky pozície na plný úväzok (od inžinierov cez obchod až po HR) a netýkajú sa teda výlučne výskumníkov v oblasti AI. Pre porovnanie, DeepMind má v tejto štatistike 78 percent, OpenAI 67 a Meta zaostáva so 64 percentami.
Aj v augustovej správe spoločnosti SignalFire sa uvádza, že Meta prijíma inžinierov vo všetkých oblastiach dvakrát rýchlejšie, ako ich stráca.
„Tento odliv vysvetľuje, prečo Meta tak masívne investuje do obnovy a rozširovania svojho technického zázemia,“ povedal Jarod Reyes, vedúci komunity vývojárov v spoločnosti SignalFire. „Odráža intenzitu konkurenčného boja o skúsených odborníkov na umelú inteligenciu a tlak, ktorý pociťujú aj tie najväčšie spoločnosti, keď musia dopĺňať prax a zároveň vyvíjať nové projekty.“
V júni Zuckerberg najal Alexandra Wanga, 28-ročného bývalého šéfa dátovej spoločnosti Scale AI, a prevzal v nej 49-percentný podiel. Wang dostal za úlohu viesť nové laboratórium v spoločnosti Meta zamerané na budovanie takzvanej „superinteligencie“ – systému umelej inteligencie, ktorý prekoná človeka v celej škále kognitívnych úloh.
Illustrácia Fernando Capeto a Samantha Lee/ Google Gemini AI
Pripojil sa k nemu aj Nat Friedman, významný investor v oblasti AI a bývalý šéf GitHubu, a tiež asi dvanásť špičkových výskumníkov z OpenAI, Google DeepMind a Anthropicu. Niektorí z nich údajne dostali ponuky v hodnote sto až tristo miliónov dolárov rozložené na štyri roky (Meta uviedla, že výška ponúk je skreslená).
Koncom júna potom Meta získala Daniela Grossa, významného investora do umelej inteligencie a bývalého šéfa startupu Safe Superintelligence. Ten založil spolu s bývalým šéfom výskumu OpenAI Iljom Sutskeverom za 32 miliárd dolárov.
Meta tiež presunula svojich vlastných zamestnancov z iných oddelení do nového tímu AI. Podľa denníka Wall Street Journal bolo do oddelenia superinteligencie preradených deväť ľudí z infraštruktúrnych tímov spoločnosti. Niektorí z nich mali predtým dostať pracovné ponuky od Thinking Machines Lab.
Kto všetko odišiel
Zuckerberg sa tiež snažil získať späť ľudí, ktorých Meta predtým stratila. Podľa denníka Wall Street Journal znovu zamestnal bývalého technického riaditeľa Joela Pobara. Do tímu sa tiež vrátil bývalý výskumý inžiniera Anton Bachtin. Obaja odišli pracovať do spoločnosti Anthropic v roku 2023. Ani jeden z nich nereagoval na žiadosť o komentár.
Zo spoločnosti medzitým naďalej odchádzajú ďalší ľudia. Podľa májovej správy spoločnosti SignalFire bola materská spoločnosť Facebooku druhý najčastejší zdroj ľudí pre konkurentov v rámci všetkých pracovných miest na plný úväzok v roku 2024. Až 4,3 percenta nových zamestnancov prešlo do laboratórií umelej inteligencie práve z tejto spoločnosti (na prvom mieste bol Google).
Minulý týždeň spoločnosť Anthropic zamestnala Laurensa van der Maatena, donedávna uznávaného výskumníka v spoločnosti Meta. Ten spoluurčoval stratégiu výskumu kľúčových modelov Llama a teraz sa pripojil k technickému tímu v Anthropic.
Foto: SITA/AP/Markus Schreiber
V júni získala spoločnosť Writer, startup zameraný na podnikové využitie AI, bývalého vedúceho výskumného pracovníka a technického lídra spoločnosti Meta Dana Bikela. Ten v Mete viedol aplikovaný výskum agentov umelej inteligencie. AI agenti sú systémy schopné samostatne vykonávať špecifické úlohy.
V máji opustil Metu aj Cristian Canton, ktorý sa venoval oblasti Responsible AI. Nastúpil do verejného výskumného centra Barcelona Supercomputing Center.
V marci firma prišla o Namana Goyala, bývalého softvérového inžiniera z FAIR, a Shaojieho Baia, bývalého vedúceho výskumného pracovníka AI. Obaja prešli do Thinking Machine Labs.
Microsoft podľa portálu Business Insider zostavil zoznam najžiadanejších inžinierov a výskumníkov z Mety, a nariadil, aby firma dorovnávala ponuky, ktoré dostávajú od Zuckerberga.
Kultúra chaosu
Podľa vyhľadávania na sieti LinkedIn, ktoré vykonal Forbes, prešlo do francúzskeho AI startupu Mistral od jeho založenia v apríli 2023 zo spoločnosti Meta najmenej deväť výskumníkov. V Mete pracovali na tréningu prvých verzií modelov Llama. Dva z týchto náborov sa uskutočnili za posledné tri mesiace.
A Elon Musk nedávno povedal, že jeho spoločnosť xAI získala niekoľko inžinierov z Mety. A nemusela im ani ponúknuť „šialene vysoké“ a „neudržateľné“ mzdy. Podľa Business Insideru xAI od januára prebrala štrnásť inžinierov z Mety.
V decembri 2013 založila Meta vlastné laboratórium FAIR zamerané na výskum umelej inteligencie. Pôvodne sa volalo Facebook AI Research, ale po premenovaní spoločnosti v roku 2021 sa písmeno F začalo interpretovať ako Fundamental.
Pod vedením významného profesora newyorskej univerzity Yanna Lecuna bolo vtedy považované za jedno z najlepších miest pre ľudí, ktorí chceli pracovať na špičkovom vývoji umelej inteligencie.
Laboratórium prispelo k priekopníckemu výskumu v oblasti počítačového videnia a spracovania prirodzeného jazyka. „Bola to zlatá éra výskumu umelej inteligencie,“ povedal jeden z bývalých vedeckých pracovníkov Mety.
Vo februári 2023 spoločnosť zlúčila svoj výskum AI do produktovo orientovanejšieho tímu GenAI, ktorý nahradil FAIR. Hoci FAIR formálne stále existuje, začína „pomaly umierať“. Má čoraz menej výpočtových zdrojov a stratil niekoľko kľúčových ľudí.
„Zuckerberg nemal význam FAIR nikdy znižovať,“ povedal vtedy jeden výskumník. Meta však odmietala, že by FAIR stratil význam. Namiesto toho tvrdila, že ide o nový začiatok, ktorý laboratóriu umožňuje zamerať sa na dlhodobejšie projekty. Podľa Mety FAIR a GenAI úzko spolupracujú, čo by malo zlepšiť koordináciu medzi oboma tímami a urýchliť rozhodovanie.
Novovytvorený tím GenAI dostal za úlohu šprintovať, teda pracovať dlho do noci a cez víkendy, aby mohol dodať nové AI produkty. Pracovali napríklad na konverzačnom asistentovi a postave s umelou inteligenciou, ktoré Zuckerberg neskôr predstavil na konferencii Meta Connect 2023.
„Mali sme v podstate šesť mesiacov na to, aby sme sa od takmer ničoho dostali k hotovému produktu,“ povedal výskumník, ktorý bol do GenAI presunutý z iného tímu. Ten začínal s dvoma až tromi stovkami ľudí a nakoniec sa rozrástol na takmer 1000 zamestnancov.
Ako preteky v umelej inteligencii naberali na obrátkach, šprint s cieľom dodať nové produkty v rokoch 2024 a 2025 pokračoval. „Išli sme do toho naplno, celý rok sme pracovali na plné obrátky,“ uviedli zamestnanci.
Časom však prišiel chaos. Bývalí zamestnanci opísali, ako sa vedúci pracovníci nezhodli na technických postupoch, napríklad na najlepšom spôsobe predtrénovania modelov, či ako tímy dostávali úlohy dvojmo a ľudia súťažili o kredit.
A chaos plodil ďalší chaos. Tímy vznikali a zanikali v priebehu niekoľkých týždňov, čo nútilo výskumníkov neustále meniť zameranie a preskakovať medzi projektmi. Jeden z bývalých AI výskumníkov, ktorý strávil v Mete tri roky, povedal, že za ten čas vystriedal sedem manažérov.
Jeden z bývalých vedúcich výskumníkov AI tiež povedal, že Metaverse (Zuckerbergova dlhodobá vízia 3D sveta, v ktorom ľudia komunikujú prostredníctvom avatarov) predstavoval chaotickú prekážku. Hoci už projekt pohltil miliardy dolárov a obrovské množstvo zdrojov, vedenie spoločnosti koncom roka 2022 tvrdilo, že Metaverse je pre technologického giganta prioritou, aj keď význam AI rýchlo rástol.
Freepik
V tom istom roku bol dotyčný výskumník preradený do Meta Horizon, platformy Metaverse pre VR hry a virtuálne prostredia.
„Nevedeli, čo s nami majú robiť, a bol to v podstate nepodarený krok. Našťastie potom vznikla organizácia GenAI a my sme sa odtiaľ dostali preč,“ povedal. Hovorca spoločnosti Meta tieto tvrdenia nekomentoval.
Zamestnanci museli pri polročných hodnotiacich pohovoroch preukázať prínos pre firmu. Vedenie zaujímalo napríklad to, či sa ich súbory údajov použili na trénovanie modelov, alebo či modely, na ktorých pracovali, dosiahli vysoké skóre v konkrétnych testoch, uviedol pre Forbes štvrtý bývalý výskumník AI. Tí, ktorí svoj osobný prínos nevedeli preukázať, riskovali stratu zamestnania. „Ľudia si začali strážiť svoje pole pôsobnosti. Uisťovali sa, že na ich projektoch nepracuje nikto iný, čo značne sťažovalo spoluprácu,“ povedal.
Mnohé z týchto tvrdení sa objavujú aj v nedávnom deväťstranovom texte s názvom „Fear the Meta culture“, ktorý zverejnil bývalý výskumník Meta AI Tijmen Blankevoort na internom komunikačnom kanáli skupiny pre AI.
Vo verejnom príspevku na Substacku napísal, že má pocit, že Meta „ide zlým smerom“. „Veľa ľudí sa cítilo frustrovaných, prepracovaných a zmätených,“ uviedol. Dodal, že zamestnanci sa báli prepustenia, tímy sa neustále menili a vedenie malo neistú víziu.
Blankevoort nereagoval na žiadosť o komentár, ale po úniku textu napísal ďalší príspevok, v ktorom tvrdí, že dokument mal slúžiť ako interná konštruktívna kritika, nie ako nahnevaný „mic drop“.
Hovorca Mety, Daniels, uviedol, že Blankevoortov opis „nie je prekvapujúci“. „Sme nadšení z našich nedávnych zmien, nových posíl vo vedení a výskume a z našej pokračujúcej práce na vytváraní ideálneho prostredia pre prelomový výskum,“ povedal.
Reputácia spoločnosti Meta v oblasti umelej inteligencie utrpela v apríli, keď vyšiel model Llama 4. Model bol v spoločnosti aj mimo nej vnímaný ako sklamanie. Bol široko kritizovaný pre svoje slabé schopnosti uvažovania a programovania.
Situáciu ešte zhoršili obvinenia, že spoločnosť Meta umelo nadhodnotila výsledky testov, aby výkon modelu Llama 4 vyzeral lepšie, než aký v skutočnosti bol. Spoločnosť to poprela. „Llama 4 bola katastrofa,“ povedal pre Forbes jeden z bývalých výskumníkov.
Teraz však nové honosné laboratórium pre superinteligenciu vyvoláva ďalšie otázky o tom, kam Meta smeruje. „Zamestnanci sa pýtajú, kam patria. Majú pocit, že sú odsúvaní na okraj spoločnosti,“ povedal bývalý výskumník.
Konkurenti, ktorí sa snažia čeliť Zuckerbergovým ohromujúcim finančným stimulom, zastávajú názor, že Meta sa snaží prilákať žoldnierov, ktorí sú k dispozícii tomu, kto ponúkne najviac. Tvrdia, že oni na rozdiel od nej priťahujú skutočných „misionárov“.
Misionári a žoldnieri
„Som hrdý na to, že naše odvetvie je predovšetkým poslanie. Samozrejme, vždy sa nájdu nejakí žoldnieri,“ napísal šéf OpenAI Sam Altman v júlovom liste zamestnancom. „Misionári porazia žoldnierov,“ dodal.
„Verím, že akcie OpenAI majú oveľa, oveľa väčší potenciál ako akcie Mety. Myslím si však, že je dôležité, aby obrovský nárast hodnoty prišiel až po obrovskom úspechu. Myslím si, že to, čo robí Meta, povedie k veľmi vážnym kultúrnym problémom,“ uviedol Altman. Spoločnosť OpenAI údajne reagovala na tlak zo strany Mety úpravou platov a vyplatením miliónových bonusov výskumným a inžinierskym tímom.
SITA, AP
FOTO: SITA, AP
„Veľké technologické spoločnosti majú dnes vyslovene žoldniersky pohľad na preteky o ovládanie výsledkov technológie, o ktorú sa všetci snažíme, teda AGI (všeobecná umelá inteligencia, pozn. red.),“ povedal May Habib, šéf startupu Writer AI, ktorý sa zaoberá podnikovou umelou inteligenciou. „Keď počúvam, ako kandidáti opisujú vnútornú kultúru firiem, z ktorých odchádzajú, mám pocit, že sa z nich vytratila ľudskosť.“
Jeden zo zakladateľov AI startupu opísal „kultúrny posun“ v spoločnosti Meta a uviedol, že k nim začína smerovať viac kandidátov z tejto firmy. „Máme tendenciu zamestnávať skôr misionárov ako žoldnierov. Neponúkame ľuďom dve miliardy dolárov, aby sa k nám pridali. Nemusíme to robiť. Nemáme ani dve miliardy dolárov na to, aby sme ľuďom ponúkali takéto platy,“ povedal.
Samozrejme, Facebook čelil aj viacerým výzvam, ktoré mohli odradiť nováčikov. V uplynulom desaťročí technologický gigant zápasil s kontroverziami súvisiacimi s ovplyvňovaním volieb, radikalizáciou, dezinformáciami a duševným zdravím a pohodou tínedžerov.
Profesor LeCun z vtedajšieho tímu FAIR už skôr priznal, že nalomená reputácia firmy mohla ovplyvniť vnímanie výskumného laboratória spoločnosti. „Meta sa pomaly zotavuje zo svojho problematického imidžu,“ povedal pre Forbes v roku 2023. „Určite však naďalej pretrváva určitý negatívny postoj.“
Článok vyšiel na Forbes US. Autormi sú Rashi Shrivastava a Richard Nieva.
