„Vďaka AI agentom dokážu šikovní ľudia časť svojej práce delegovať a pracovať tak na viacerých úlohách naraz,“ hovorí Filip Orth, riaditeľ pobočky Zaka VC v Silicon Valley. Prečo by sa zakladatelia startupov nemali hneď zameriavať na zisk investície a ako tento trh už dnes mení AI?
Na pozíciu riaditeľa pobočky Zaka VC v Silicon Valley ste sa vypracovali v pomerne mladom veku. Môžeme povedať, že ste aj k svojej kariére pristúpili ako k startupu?
Nikdy som si neuvedomil túto analógiu, ale dá sa to tak povedať. Pred začatím štúdia na Santa Clara University v Silicon Valley som už niečo o startupoch vedel, ale tú druhú stranu pomyselného stola som objavil až cez vysokoškolské súťaže v USA. Môj záujem o oblasť venture capital (VC) začal rásť a vedel som, že do tejto sféry sa budem chcieť vrátiť.
Práve v USA, kde dodnes pôsobíte, je startupový ekosystém najprosperujúcejší. Okrem makroekonomických podmienok má na to vplyv aj prístup investorov. V čom sú európski VC investori iní ako tí americkí?
Žiaľ, averzia voči riziku je často charakteristickou črtou v Európe. Nielen na strane zakladateľov startupov, čiastočne siaha aj do VC fondov. Garancie, ktoré investori vyžadujú pri podpise dohody o finančnej podpore startupu, sú tak pre zakladateľov často nezaujímavé.
Okrem toho je v Európe finančná konkurencia v podobe dotácií, ktoré startupy často vnímajú ako „ľahko dostupné peniaze“, no často si neuvedomujú ich obmedzenia. Fond, ktorý má čisto súkromné peniaze, má na rozdiel od dotačných schém fiduciárnu povinnosť iba voči svojim investorom. Orientuje sa podľa vopred stanovenej investičnej tézy a investičnej stratégie.
Filip Orth pôsobí aj ako mentor na študentskej súťaži Venture Capital Investment Competition v Los Angeles. Foto: archív Filipa Ortha
Vďaka množstvu fondov a celkovo kapitálu v Spojených štátoch sa prirodzene vytvára obrovská konkurencia. Investori pôsobiaci v USA sú tak v podstate nútení rozhodovať sa rýchlo a zameriavať sa na startupy s veľkým rastom a vysokou návratnosťou.
Kým vo svete sa hovorí už o dekaunicornoch, na Slovensku stále čakáme na nášho prvého jednorožca. Je rozvoj svojho nápadu v zahraničí pre slovenských startupistov dnes už jediná cesta?
Nie je to jediná cesta, ale zvyčajne je to jediná cesta, pokiaľ má startup globálne ambície. Nie je však nutné odísť úplne, stále sa môže napríklad použiť technický talent na diaľku.
Tak ako pri iných hype cykloch, aj pri AI príde ku konsolidácii a produkty a služby, ktoré nebudú vedieť dosiahnuť určitú trakciu, väčšinou postavené ako GPT wrappery, eventuálne skončia.
Z hľadiska trhu a zákazníkov je však slovenský trh, žiaľ, príliš malý. V prípade globálneho produktu či služby dokonca aj Európa, keďže je fragmentovaná a každý trh sa líši. V Európe síce existujú zoskupenia krajín, ale z hľadiska čísel je to oproti USA stále málo.
Vidíte v založení startupu na Slovensku aj nejaké výhody?
To závisí od očakávaní zakladateľa. Pozerá sa na Slovensko ako na krajinu, kde dokáže testovať pilot svojho nápadu? Dokáže tu mať stabilný tím, ktorý ponúka vysokú kvalitu technickej zdatnosti?
Ak si človek chce otestovať trh, prípadne mu situácia neumožňuje presunúť sa, je to dobrý štartovací bod. Pri rýchlosti startupov v dnešnej dobe, najmä v oblasti AI, to však môže byť aj zbytočné spomalenie na ceste na zahraničné trhy.
Startupový ekosystém, ako ho poznáme dnes, sa vyprofiloval na prelome milénia s rozmachom internetu. Podobný rozmach teraz zažívame s umelou inteligenciou. Ide podľa vás o novú éru alebo skôr o ďalší trend, podobne ako napríklad blockchain startupy pred pár rokmi?
Myslím si, že rozmach v podobe AI „is here to stay“. Ten „hype“, ktorý sa postupne prepadol v iných oblastiach, súvisel s tým, ako veľmi boli riešenia v daných sektoroch potrebné.
Virtuálna realita či blockchain pôsobia ako trendy, ktoré síce majú uplatnenie, no ešte celkom nenastal ich čas. V prípade VR je to stále hardvérová bariéra – v podobe komfortu, ale aj ceny vstupu pre konzumenta. Pandémia jej síce pootvorila dvere aj cez metaverse platformy, no hneď ako bolo možné stretávať sa naživo, videli sme, ako to ľuďom chýbalo.
V práci sa stretáva s najvplyvnejšími investormi sveta. Medzi nimi aj s Gerrym Tanom, CEO spoločnosti Y Combinator. Foto: archív Filipa Ortha
Aj trend umelej inteligencie naberá na množstve akumulovaného kapitálu, ktorý bol investovaný, a teda môže vzniknúť potenciálna bublina. Pri AI sú však valuácie často opodstatnené a v realite predstavujú hodnotu pre používateľov, často aj okamžitú.
Tak ako pri iných hype cykloch, aj tu príde ku konsolidácii a produkty a služby, ktoré nebudú vedieť dosiahnuť určitú trakciu, väčšinou postavené ako GPT wrappery, eventuálne skončia. Prežijú iba tie, ktoré budú mať silnú konkurenčnú výhodu.
Ako teda AI zmení svet startupov?
Už dnes ho mení. Laťky, ktoré definovali úspech startupu, sa výrazne posunuli a pre väčšinu zakladateľov nie je jednoduché ich dosiahnuť. Zatiaľ však nie je úplne jasné, či tieto AI firmy budú vedieť udržať ich škálovateľnosť dlhodobo
Pri množstve alternatívnych produktov, služieb a náročnosti ich ochrany cez duševné vlastníctvo, ale aj non-IP bariéry je to neľahká úloha. Najmä keď rýchlosť je jednou z najpodstatnejších výhod.
S umelou inteligenciou sme navyše k unicornu, ale aj dekacornu iba s jedným zakladateľom bližšie než kedykoľvek predtým. Vďaka AI agentom dokážu šikovní ľudia časť svojej práce delegovať a pracovať tak na viacerých úlohách naraz.
A aké miesto v tomto ekosystéme budú mať nedigitálne startupy, ktoré vytvárajú fyzické produkty?
Môže sa to uplatniť hneď v niekoľkých oblastiach – rýchlejšie prototypovanie, customizácia a inovácia materiálov, ale aj optimalizácia procesov v rámci produkcie a distribúcie, šetrenie nákladov či kontrola kvality.
Umelú inteligenciu môžeme v tomto prípade ešte viac vnímať ako kopilota. Spojenie fyzických produktov a AI výborne ilustruje napríklad robotika, ktorá je poháňaná AI, respektíve AGI. V tejto oblasti sa už črtá prelom v rámci humanoidov.
Prednáša aj mladým startupisom zo Slovenska. Foto: archív Filipa Ortha
Zakladateľmi startupov sú dnes veľakrát mladí ľudia, často ešte študenti. Pozorujete pri rokovaniach s nimi aj generačné rozdiely?
Je to skutočne tak. V akcelerátoroch, ako je Y Combinator, sa objavujú nielen študenti, ktorí predčasne ukončili štúdium na univerzitách, ale dokonca už aj stredoškoláci. Mladí ľudia majú výhodu v množstve dostupného času a nižšej miere averzie rizika ako tí starší, hoci im chýbajú skúsenosti. Rozmýšľajú vo veľkom a neboja sa výziev.
Investori často upozorňujú, že keď ich chcú startupisti zaujať, musia sa naučiť myslieť naozaj vo veľkom. Inovatívnosť by mala byť v DNA každého startupu. Kde je podľa vás tá hranica, keď si investor povie, že to už je príliš „ustrelené od reality“? Existuje vôbec?
V dnešnej dobe, ale aj historicky to boli často práve nápady vzdialené od reality, ktoré dokázali zmeniť celý trh. Dôležité je správne si stanoviť cieľ. Sektorov, na ktoré by sa mohol startup zamerať, je skutočne veľa a zvyčajne startupy, ktoré si postupne ukrajujú z celkového koláča v podobe trhu stanovením si svojho niche, to dokážu dotiahnuť ďaleko.
Keby ste mali pomenovať jednu vec, ktorá zaručene zvýši šance startupu na zisk investície z VC fondu, čo by to bolo?
Závisí to od sektora, avšak výška trakcie je jedným z kľúčových faktorov, ak to nie je príliš skoré štádium. Pri veľmi skorých štádiách sa pozeráme na silu tímu, jeho pozadie a aký „moat“, prípadne defensibility si vybudoval okolo produktu. To je rozhodujúce. Potom je vždy otázka: čím je konkrétny startup výnimočný? Trh býva často saturovaný, no prečo práve jeho tím je ten, ktorý danú problematiku vyrieši?
Ako sme už spomínali, produkt väčšiny dnešných startupov je spojený s technológiami. Aj pred investormi ho preto obvykle prezentujú experti a vývojári, ktorí možno až tak neovládajú marketingové stratégie. Akú váhu má pre vás pri rozhodovaní o investícii spôsob prezentácie startupu?
V minulosti sa štandardný tím skladal z technického a netechnického zakladateľa. Podobne ako to bolo v príbehu Applu, kde Steve Jobs a Steve Wozniak spojili svoje znalosti a dopĺňali sa ako jin a jang. Steve Jobs, samozrejme, ovládal aj technické prvky, no dokázali obojstranne odprezentovať technickú výhodu, ale aj biznisovú stránku firmy.
Forma prezentácie dokáže v prvom momente upútať, no fond sa nemôže rozhodovať prvoplánovo, a preto si overí metriky, ktoré startup tvrdí. Ak nie sú dostupné, pozrie sa na stav a veľkosť trhu, ktorý startup obsluhuje, kľúčovú pridanú hodnotu a v neposlednom rade tím a jeho pozadie.
Koniec koncov je to práve tím, do ktorého investuje fond a do koho vkladá vieru, že tá myšlienka bude jedného dňa úspešná.
Aké chyby v rokovaniach s investormi ešte startupisti často robia?
Mnohí sa sústreďujú na to nepodstatné, respektíve predbiehajú. Uvažujú o tom, koľko percent im zostane pri exite a ako bude od začiatku vyzerať ich príjem. Financie sú však až druhoradé. Najprv je kľúčové zostaviť naozaj kvalitný tím a a zároveň mať riešenie problému, ktorý identifikoval. Okrem toho odpovedať investorom, prečo práve tento tím má správnych ľudí na riešenie konkrétneho problému.
